Lacná elektrina bude, aj keby sekery padali
Kríza tu je a my sa nemôžeme tváriť, že sa nás netýka, vraví štátny tajomník Karol Galek
Vposledných dňoch vystupuje štátny tajomník Karol Galek (SaS) k cenám energií tak často, akoby bol minister hospodárstva. Slovensko zastupoval aj na vrcholovom rokovaní EÚ k cenám energií. Minister Richard Sulík (SaS) do Bruselu nechcel vycestovať s odôvodnením, že podal demisiu.
V tejto chvíli ste štátny tajomník. Dokedy ním budete?
Štátni tajomníci sú menovaní a odvolávaní vládou. Som pripravený odovzdať svoju agendu novému ministrovi a štátnemu tajomníkovi, ktorí prídu po mne do funkcie. Sme uprostred energetickej krízy, nie je čas na stavanie zámkov od základu. Treba začať s tým, čo je už pripravené na ministerstve a čo už bolo rozobraté na vláde. Ideálne by bolo, keby nový človek prišiel z tohto prostredia a bol už na doterajších stretnutiach. Či to tak bude, zatiaľ nevieme. Ja zo svojej pozície odovzdám všetku agendu dopracovanú tak, ako sa len dá.
Skúste povedať jedno opatrenie, ktoré ste dotiahli až do konca a sú naň peniaze?
Regulovaná cena plynu pre domové kotolne bola schválená v rámci marcovej novely zákona. Viacročný kontrakt s SPP pre tieto kotolne, na základe ktorých dostali lepšiu cenu, mohli uzavrieť ešte mesiac predtým…
To sú opatrenia, ktoré sme poznali na začiatku leta. Dotiahli ste do konca niečo nové, čo odzrkadľuje fakt, že cena elektriny aj plynu išla ďalej dramaticky hore?
Je tu výrazný posun vo všetkých oblastiach. Základom je všeobecný hospodársky záujem v elektrine, všeobecný hospodársky záujem v plyne a zákon o núdzovom stave. To sú tri nosné prvky, na ktorých bude postavené to, ako prečkáme najbližšiu vykurovaciu sezónu.
Viete na základe toho ľuďom povedať, akú cenu plynu a elektriny budú mať domácnosti budúci rok?
Istých je 61,21 eura v elektrine za megawatthodinu. To je ale komodita, ktorá je jednou zo zložiek koncovej ceny. Otvorené sú regulované poplatky. Toto všetko sa však odvíja od regulácie. Nie je to v rukách ministerstva hospodárstva, ale nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
Ministerstvo nezasahuje a ani nemôže zasahovať do regulácie cien. Vytvorili sme všetky podmienky na to, aby tie poplatky mohol úrad zregulovať smerom nadol. Či tak však nakoniec spraví, vám neviem povedať. My sme na to vytvorili podmienky a už to nechávame na nich. Keď sa ukončí obdobie, z ktorého bude vychádzať ich regulácia – to je koniec septembra, a len čo prídu cenové návrhy, až vtedy budeme vedieť, aká je aj koncová cena. Minister financií a minister práce, sociálnych vecí úplne neodôvodnene strašia, že to bude 50 – až 100-percentný nárast.
Tie informácie im dal v stredu ÚRSO, ktorý vyhlasuje maximálne koncové ceny.
Vychádzajú z prepočtov, ktoré sú nastavené v dnes platnej vyhláške. Táto je dnes otvorená a bude sa meniť a reagovať aj na zmeny legislatívy. Predseda úradu priamo na vláde povedal: vážení, toto sú predbežné údaje, neberte ich za konečné.
Ale občanov zaujíma aj odhad, aj keby sa mal ešte meniť. Namiesto toho ste v stredu po vláde prišli s Richardom Sulíkom pred novinárov s ešte staršou tabuľkou, v ktorej boli sumy priaznivejšie. Prečo ste neukázali prepočítanú tabuľku, ktorú ste už mali od ÚRSO?
Lebo stále nevieme, aký bude nadvýnos napríklad z tarify za prevádzkovanie systému (prebytok peňazí získaný z poplatkov dnes). Tabuľka Richarda Sulíka bola, naopak, aktuálnejšia, pretože obsahovala už aj odhad toho, čo bude možné použiť na korekciu. My si nedovolíme strašiť ľudí tak, ako to robí Matovič, iba z dôvodu politickej neznášanlivosti voči Sulíkovi.
To nie sú Matovičove čísla, to sú čísla, ktoré prezentoval Andrej Juris, šéf ÚRSO, teda úradu, ktorý patrí pod ministerstvo hospodárstva.
Áno, ale on bol iba požiadaný, aby urobil taký prepočet; predpokladám, že na žiadosť Igora Matoviča. Takýto prepočet reflektuje iba súčasné znenie vyhlášky, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, a reaguje na doterajší vývoj cien na trhu. Máte tam ďalšie faktory, ktoré budú známe možno až v novembri alebo v decembri.
Tomu rozumiem. Ale opäť – prečo ste ľuďom neukázali novší odhad, keď ho máte? Ľudia sa potrebujú zariadiť. Nestačí, keď im dáte sumy až v novembri alebo v decembri.
Odhad bol najaktuálnejší možný, so zohľadnením všetkých faktorov a realizovaných opatrení, ktoré poplatky znížia. Čo sa týka opatrení na zníženie spotreby, ľudia ich môžu a musia robiť už dnes bez ohľadu na vývoj ceny.
Iné opatrenia urobím, keď mi elektrina stúpne o 20 percent, a iné, keď o 200 eur.
S týmto nesúhlasím. Všetci by sme mali šetriť. Kríza tu je a my sme uprostred uragánu. Nemôžeme sa tváriť, že sa nás to netýka. Apelujem na to už od apríla – každý by mal na seba prevziať zodpovednosť. Kríza sa dotkne nás všetkých a každá megawatthodina, ktorú ušetrím, ostane k dispozícii pre môjho zamestnávateľa, priemysel alebo v rámci solidarity pre niekoho iného. Japonský premiér v lete nasledujúcom po katastrofe vo Fukušime v roku 2011 predstúpil pred ľudí. V krajine hrozil nedostatok elektriny, keďže boli odstavené všetky jadrové elektrárne. Dal si dole kravatu a sako, vypol klimatizáciu a povedal – toto je vyšší spoločenský cieľ a toto preň musíme my všetci urobiť a šetriť. Vďaka súboru opatrení ušetrili v ďalších mesiacoch až 25 percent elektriny.
Jadrová havária a energetická kríza je rozdiel.
Je to veľmi podobné z pohľadu bezpečnosti dodávok. Sme v situácii, že elektriny bude nedostatok. A či už je to nedostatok množstva, alebo nedostatok pre to, že elektrina je drahá, je v zásade jedno.
Vo februári sa vyrokoval objem lacnejšej elektriny od Slovenských elektrární. Potom ste však povedali, že ľudia si dokúpili tepelné čerpadlá, majú elektromobily a to, čo sa dohodlo, zrejme nebude stačiť. To sa nevedelo vo februári?
Pôvodný návrh Slovenských elektrární, s ktorým prišli, vôbec nebol vo výške 6,1 terawatthodín. Bol omnoho nižší. Bol to minister hospodárstva Richard Sulík, ktorý následne povedal: dajte aspoň to, čo spotrebovali slovenské domácnosti v minulosti. Nie je to tak, že my by sme nevedeli. Vyrokovali sme viac, ako bolo ponúknuté.
Ale na tlačovej konferencii po podpise ste hovorili, že sa ujde domácnostiam, ale možno aj nemocniciam, sociálnym zariadeniam či školám. Teraz nevieme, či to vôbec bude stačiť domácnostiam.
Určite bude, preto sme navrhli prvok 15 percent, na ktoré sa už lacná elektrina nebude vzťahovať.
Rozumiem. Ale ja sa pýtam, ako je možné, že sa vo februári nevedelo, aká je re
Japonský premiér v lete nasledujúcom po katastrofe vo Fukušime v roku 2011 predstúpil pred ľudí. V krajine hrozil nedostatok elektriny, keďže boli odstavené všetky jadrové elektrárne. Dal si dole kravatu a sako, vypol klimatizáciu a povedal – toto je vyšší spoločenský cieľ a toto preň musíme my všetci urobiť a šetriť. Vďaka súboru opatrení ušetrili v ďalších mesiacoch až 25 percent elektriny.
Štátny tajomník ministerstva hospodárstva a podpredseda strany SaS. V roku 2006 skončil štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Ako projektový manažér sa venoval využívaniu slnečnej energie. Pracoval pre Enel North Amerika v americkom štáte Massachusetts. Na Slovensku založil s manželkou firmu, ktorá pomáhala s inštaláciou slnečných elektrární na rodinných domoch. Spoluzakladal Slovenskú asociáciu fotovoltického priemyslu a angažoval sa pri budovaní energetických projektov v Rakúsku.
álna spotreba domácností.
To sa vedelo úplne exaktne a z toho sa vychádzalo.
Zjavne nie.
Vy nikdy neviete vopred povedať, či to na budúci rok bude 7 alebo 8 terawatthodín. Mali sme ponuku od Slovenských elektrární, ktorá bola výrazne nižšia, ako je 6,1 terawatthodiny. Tak aby sme to aspoň nejako nastavili, vychádzali sme z historickej spotreby, ktorú nám preukázal organizátor krátkodobého trhu s elektrinou.
Prečo sa potom už vtedy nepovedalo, že na sto percent spotreby domácností to nebude stačiť?
Vyrokovali sme absolútne maximum, ktoré sme mohli dosiahnuť. Pamätám si na neskoré telefonáty ministra, ktorý sa snažil dohodnúť, aby sa to zvýšilo ešte o ďalšie desatiny terawatthodín. Neberte to tak, že máme pokrytú iba historickú spotrebu. Berte to ako maximálne množstvo, ktoré bolo možné vyrokovať. My hovoríme v uznesení o všeobecnom hospodárskom záujme aj o ďalších zdrojoch, ktoré máme k dispozícii. Napríklad vodné elektrárne s výkonom nad 5 megawattov.
To znamená, že aj tie dodajú elektrinu za zľavnenú cenu?
Nie, tie sa využijú iba v prípade, ak by nebola zmluva so Slovenskými elektrárňami, ktorá sa dnes posudzuje v Európskej komisii.
Čiže ak elektrinu neposkytnú Slovenské elektrárne, poskytnú ju vodné elektrárne?
Lacná elektrina bude, aj keby sekery padali. Nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme rieši rôzne hospodárske situácie a dáva príkazy konkrétnym účastníkom trhu. V tomto prípade máme pripravenú zmluvu s konkrétnymi podmienkami, ktoré sa preklopia do všeobecného hospodárskeho záujmu. Alternatívne si bude môcť minister vyskladať elektrinu podľa potreby. V tom prípade sa neuplatňujú zmluvné podmienky, ale musíte odôvodniť, prečo ste komu siahli na aké množstvo elektriny a ako ho budete kompenzovať. Ťažko by sa nám napríklad obhajovalo, že siahame na elektrinu z jadra, ale máme tu aj iné zdroje, ktoré majú podobnú históriu, sú lacné a rovnako bezuhlíkové. Vodné elektrárne boli takisto budované našimi rodičmi a všetci sme sa na ne skladali. Bolo by veľmi náročné obhájiť, že sme siahli na elektrinu z jadrových elektrární, ktoré sú na 34 percent vlastnené štátom, zatiaľ čo na 100-percentne vlastnené vodné sme nesiahli.
Moment, Sulík v stredu povedal, že – citujem – hneď ako bude notifikácia z Európskej komisie a následne podpísaná zmluva, ktorej text je takisto vyštrnganý, dohodnutý a sfinalizovaný, platí táto cena. Vy teraz hovoríte, že „ak sa to nepodarí”. Takže ako to je?
Hovorím to od začiatku – kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Zmluva je vyštrnganá. Rokovania prebiehali takmer štyri mesiace. Snažili sme sa vyrokovať najlepšiu dohodu pre Slovensko, ale nemohli sme sa vzdialiť od toho, čo bolo napísané v memorande. Následne bola zmluva poslaná do Európskej komisie. Dostali sme sedem otázok, ku ktorým už máme spracované odpovede. Táto zmluva má absolútnu prioritu a je na najlepšej ceste. Chcem tiež upozorniť, že sme v mimoriadnej situácii. Európska komisia umožnila už mnohé výnimky z poskytovania štátnej pomoci iným krajinám či v dočasnom krízovom rámci. Bolo by veľmi čudné, ak by teraz nebola ochotná prijať riešenie, ktoré sa dohodlo na národnej úrovni. Ešte k tomu sú s ním všetky strany uzrozumené. Neviem si predstaviť, že by Európska komisia požadovala zásadné zmeny, ktoré by mali podpisu zmluvy zabrániť.
Odkedy píšeme o 85-percentnej úspore elektriny, píšu čitatelia, ktorí sa pozerajú na naše prepočty, že nám priemerné spotreby rôznych typov domácností nesedia, my ich máme zo správ ÚRSO. Ako je možné, že nie je jasné ani to, koľko priemerne spotrebujú domácnosti?
Už Winston Churchill povedal, že jediná štatistika, ktorej uverím, je tá, ktorú sám sfalšujem. Aj vám píšu ľudia, aj mne píšu ľudia a upozorňujú na konkrétne prípady. Snažíme sa ich čo najviac zakomponovať. Ide o návrh, ktorý bude zohľadnený v rámci rozhodnutia, ktoré vydá minister v novembri. Do novembra máme možnosť podchytiť 99 percent všetkých prípadov. A kde sa to nepodarí, máme tu ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré už pracuje na kompenzačnom balíku pre ľudí, ktorí sa ocitnú aj napriek prijatým opatreniam v ťažkostiach s platbou za energie či iné výdavky.
Dostanú ľudia len oznámenie, do akého stropu sa majú zmestiť, alebo bude nejaké miesto, na ktoré sa budú môcť v špeciálnych prípadoch obrátiť?
Nejdeme dávať zvýšenú cenu energií na 15 percent odberu. Ideme dať 85 percent lacnej elektriny pre domácnosti. Dnes sa to prezentuje tak, že ideme cenu zvýšiť. Nejdeme. Cena vychádza z regulačných pravidiel a vývoja trhu. Dávame ľuďom zľavu na 85 percent ich spotreby. Ak nechcú platiť regulovanú cenu, ktorá bude na budúci rok vysoká, mali by šetriť. Jednotlivé výnimky máme podchytené. To znamená, pozrieme sa na historickú spotrebu všetkých domácností v rokoch 2020 alebo 2021, kde bola spotreba domácností vyššia pre covid, prácu z domu či lockdown. Tento rok bude referenčný. Ak ste v ňom mali spotrebu 6 megawatthodín, tak na 85 percent z tohto množstva vám vieme dať lacnú elektrinu. Ak však u vás došlo k výraznej zmene spotreby, napríklad ste si nainštalovali tepelné čerpadlo, bude to zohľadnené. Pri inštalácii tepelného čerpadla ste sa buď dostali do vyššej tarifnej triedy, alebo ste ostali v tej istej, ale ste sa priblížili k priemeru. V tom prípade sa bude za referenčnú hodnotu na výpočet 85 percent spotreby brať priemer tarifnej skupiny. Tento sa zníži o 15 percent. Ak je niekto už dnes 15 percent pod priemernou spotrebou svojej tarifnej skupiny, dostane ako odmenu až do 100 percent svojej spotreby za zľavnenú cenu.
Koľko domácností je podľa vás schopných tých 15 percent ušetriť?
Po aplikácii navrhnutých pravidiel a držaní sa rád na šetrenie si myslím, že každá.
Aký je najnovší odhad rastu cien tepla z centrálneho vykurovania a v bytových domoch s vlastnými kotolňami: A prečo ste týmto skupinám nedali takú ochranu ako domácnostiam, ktoré majú vlastný plyn?
To nie je pravda. Aj ministerstvo hospodárstva má pod sebou štátne teplárne v spoločnosti MH Teplárenský Holding. Nielen s nimi komunikujeme o hrozbe nárastu cien. No v rámci teplární máme napríklad Trnavu, kde nárast nebude prakticky žiadny, vďaka tomu, že využívajú odpadové teplo z jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Inde môže byť nárast dramatický až do výšky niekoľkých desiatok percent. Preto sme ministerstvu financií v rámci opatrení navrhovali napríklad zníženie alebo odpustenie dane z pridanej hodnoty. Druhá možnosť sú kompenzácie.
To by ste sa však museli vedieť s ministerstvom financií na niečom dohodnúť.
Všetky opatrenia, ktoré sme doteraz zrealizovali, boli v našej gescii. Bohužiaľ, keď sme sa bavili o využití iných zdrojov, niektoré ministerstvá sa k nám správali vyslovene macošsky. Napríklad na všetky návrhy využiť prostriedky z Envirofondu sme dostali zamietavé odpovede. Čo ešte vieme urobiť v teplárenstve, a je to podľa vyhlášky možné urobiť už dnes, je použiť nadvýnosy – myslím príjmy – z predaja elektriny a tepla, ktoré vyrábajú zariadenia KVET (kombinovaná výroba elektriny a tepla – najmä menšie teplárne, ktoré spaľujú biomasu – pozn. E), na vykompenzovanie cien tepla. Toto sme už diskutovali aj s regulačným úradom. Druhou možnosťou je povinný výkup. Teda zabezpečiť, aby sa tí, čo vyrábali dotovanú elektrinu a ešte donedávna profitovali z toho, že im štát garantoval výkupné ceny, vrátili do systému. Elektrinu by sme mohli použiť napríklad pre verejný sektor alebo navýšenie balíka pre domácnosti.
Prečo v posledných dňoch chodíte nepopulárne témy o zdražovaní energií prezentovať novinárom vy a nie Sulík?
Som štátny tajomník zodpovedný za energetiku. Prezentované návrhy vznikali u mňa alebo na sekcii energetiky. Neviem si predstaviť, ako by minister, ktorý má na starosti desaťkrát viac agendy, zvládal odpovedať na otázky, ktoré idú do hĺbky.
Aký je to pocit, ísť pred kamery a oznamovať verejnosti zdražovanie energií?
Ja neoznamujem, že ceny energií pôjdu hore. Oznamujem riešenia, ktoré máme pripravené. Na rozdiel od Igora Matoviča, ktorý šíri poplašné správy.
Dobre, ale aký je to pocit?
Zvykol som si za tie roky. Nemám problém s oznamovaním, ale skôr s vysvetľovaním. Sú to témy, ktoré sú veľmi komplexné. Niektorí politici to zneužívajú a iba kĺžu po povrchu bez toho, aby povedali aj B.
Všetky opatrenia, ktoré sme doteraz zrealizovali, boli v našej gescii. Bohužiaľ, keď sme sa bavili o využití iných zdrojov, niektoré ministerstvá sa k nám správali vyslovene macošsky.