Slovensko prežilo rekordne teplé leto
Priemerná teplota v lete dosiahla na Slovensku 20,3 °C, čím sa prekonal predošlý rekord z roku 2019 na úrovni 20,1 °C
Tohtoročné leto bolo najteplejším ročným obdobím v dejinách meraní v Európe. Teplotne rekordný bol aj august. Vyplýva to z údajov služby monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S).
Rekordne teplé leto bolo aj na Slovensku, najteplejšie bolo na východe krajiny.
Čo sa týka Európy, toto leto bolo teplejšie o 0,4 stupňa Celzia než rekord z minulého roka. August prekonal rekord z rovnakého mesiaca roku 2018 až o 0,8 stupňa Celzia.
Na mnohých miestach kontinentu vrátane Veľkej Británie padali toto leto teplotné rekordy. Teplota v Spojenom kráľovstve prvý raz presiahla 40 stupňov Celzia.
Pre nedostatok vlahy vysychali európske rieky, čo komplikovalo lodnú dopravu.
Najdlhšia francúzska rieka Loira sa na niektorých miestach dala prekročiť suchou nohou.
Európu zasiahli aj rozsiahle požiare. Do konca augusta horelo v krajinách EÚ na ploche s rozlohou 750-tisíc hektárov – to je trojnásobok spálenej plochy v porovnaní s priemerom rokov 2006 až 2021.
Lesný požiar v Českom Švajčiarsku na severozápade Česka z prelomu júla a augusta bol najrozsiahlejším lesným požiarom, aký kedy zasiahol krajinu.
SUCHO NA SLOVENSKU
Na Slovensku sa v druhej polovici júla vyskytovalo sucho rôznej intenzity prakticky na celom území.
„Existujú regióny, kde je mimoriadne až extrémne sucho, a aj také regióny, kde stav síce nie je až taký nepriaznivý, ale aj v nich je sucho. Na Slovensku bývali v minulosti oblasti, ktoré z času na čas trpeli suchom, ale boli územne ohraničené. Zato teraz má sucho takmer absolútnu celoslovenskú platnosť,“povedal v rozhovore pre Denník N z 21. júla klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).
Klimatológ dodal, že keď sa na Slovensku pred niekoľkými desaťročiami v nejakom regióne vyskytlo sucho, časovo bolo obmedzené. „Ale teraz sa prejavuje už štvrté ročné obdobie po sebe.“
NAJTEPLEJŠIE LETO OD ROKU 1931
Ako sme na tom boli toto leto z teplotného hľadiska? „Od počiatku systematickejšieho spracovania meraní teploty vzduchu u nás v roku 1931 bolo toto leto najteplejšie,“odpovedal klimatológ Faško.
Priestorová hodnota teploty vzduchu pre celé územie Slovenska dosiahla hodnotu 20,3 °C. „Prekonali sme predošlé rekordy z roku 2019 na úrovni 20,1 °C a 19,9 °C z roku 2015,“dodal Faško. Údaje za leto pochádzajú z obdobia od 1. júna do 31. augusta.
Leto 2022 bolo rekordne teplé najmä vo východnej polovici Slovenska – vlny horúčav tam boli dlhšie a intenzívnejšie, lebo mali menej oblačnosti a padlo v nich menej zrážok ako na západe. „Na východe krajiny tak mali viac príležitostí na to, aby teplota vzduchu dosahovala vyššie hodnoty,“dodal klimatológ Faško.
Podľa neho zaznamenali viaceré meteorologické stanice na východe až o 100 milimetrov zrážok menej ako meteorologické stanice v západnej časti krajiny.
KOŠICE, CHOPOK ČI HURBANOVO
Napríklad v Košiciach pôvodný teplotný rekord 21,7 stupňa Celzia z liet v rokoch 2015 a 2018 prekonal tento rok až o 0,8 °C, takže dosiahol hodnotu 22,5 °C. „Pri rekordoch, ktoré reprezentujú ročné obdobie, je to veľmi veľa. V takom prípade by sme rozdiely očakávali na úrovni do 0,1 až 0,2 °C, rozhodne nie takmer 1 °C,“povedal Faško.
Vysokohorské stanice na Chopku a Lomnickom štíte vyrovnali rekordy. „Na Chopku sa vyrovnal rekord 9,9 °C z roku 2019 a na Lomnickom štíte rekord 6,4 °C z roku 2015.“
Toto leto bolo nadpriemerne teplé aj na západe krajiny, hoci na miestnych meteorologických staniciach sa rekordy neprelamovali. „Napríklad meteorologická stanica na bratislavskej Kolibe mala tento rok priemernú letnú teplotu 22,2 stupňa Celzia. Od roku 1951 ide o štvrtú najvyššiu hodnotu nameranú na tejto meteorologickej stanici,“priblížil klimatológ Pavol Faško.
V Hurbanove zaostali za rekordom 23,2 stupňa Celzia z leta 2019 o jednu desatinu.
14 STANÍC
Uvedené údaje o priemernej letnej teplote na Slovensku (tento rok 20,3 °C) nepochádzajú zo všetkých meteorologických staníc, ale z užšieho výberu, kam podľa Faška patrí 14 staníc.
„Sú tam nížinné aj vysokohorské meteorologické stanice, aby čo najlepšie vystihli Slovensko ako celok. Geograficky sú rozmiestnené tak, aby vyjadrili celé územie Slovenska,“povedal klimatológ.
Meteorologické stanice boli na Slovensku už pred rokom 1931, napríklad najstaršie publikované údaje o počasí pre Hurbanovo sú z miestnej stanice z roku 1871. Začiatok systematickejšieho spracovania merania teploty pre celé územie Slovenska sa vzťahuje k roku 1931 preto, lebo „potrebujeme mať čo najdlhší porovnateľný časový rad meteorologických meraní z čo najvyššieho počtu staníc, čo sa dalo práve od toho roku“, objasnil Faško.
ÚDAJ ZA 21. HODINU DVAKRÁT
Pri výpočtoch o priemernej teplote sa vychádza zo štyroch údajov – o siedmej ráno, druhej popoludní a deviatej večer (do výpočtov sa zadáva dvakrát) stredoeurópskeho času.
„Súčet sa vydelí štyrmi, z čoho vznikne priemerná denná teplota vzduchu,“vraví Faško.
Z údajov o priemernej dennej teplote vzduchu sa vypočíta priemerná mesačná teplota vzduchu pre jednotlivé letné mesiace. „Z troch priemerných mesačných teplôt za jún, júl a august sa vypočíta priemerná teplota vzduchu za leto.“
Dnes sú k dispozícii automatické meteorologické stanice, ktoré teplotu merajú neustále. Uvedenej metodiky, keď sa do výpočtov zadávajú hodnoty namerané trikrát počas dňa (celkovo 4 údaje, z toho dvakrát z 21h), sa v SHMÚ držia z toho dôvodu, aby sa údaje z roku 1931 a súčasnosti dali porovnať. „Sme odkázaní na to používať pôvodnú metodiku,“vysvetlil Faško. Údaje za 21. hodinu sa do výpočtov zadávajú dvakrát preto, aby sa preklenulo aj obdobie po polnoci.
PERSPEKTÍVA NIE JE DOBRÁ
Klimatológ Faško nám povedal, že letá v budúcnosti budú ešte horúcejšie ako tento rok.
„Napríklad v poslednej dekáde 20. storočia boli dve teplé letá
Na Slovensku bývali v minulosti oblasti, ktoré z času na čas trpeli suchom, ale boli územne ohraničené. Zato teraz má sucho takmer absolútnu celoslovenskú platnosť.
Pavol Faško klimatológ
v rokoch 1992 a 1994, ale väčšina liet z 90. rokov bola chladnejšia a príjemnejšia ako tohtoročné leto,“povedal klimatológ a dodal, že o 30 rokov budeme tohtoročné leto vnímať podobne.
Podľa odborníka zo SHMÚ „nie je perspektíva vôbec dobrá“, lebo už počas toho leta – ktoré sa o 30 rokov bude javiť ako chladnejšie – „trpeli mnohí ľudia, zvieratá aj rastliny“.
Klimatológ sa vyjadril, že vzostup teplôt v ostatných dekádach je jednoznačný a „ide o dôsledok klimatickej zmeny“.
„Toto leto – napriek ťaživým a rozsiahlym vlnám horúčav – bude pravdepodobne jedným z najchladnejších liet po zvyšok našich životov,“povedala aj americká ministerka obchodu Gina Raimondová na tlačovej besede, keď v USA spúšťali stránku Heat.gov na informácie o teplotách.
Globálne bol tento august tretí najteplejší, keď o 0,3 stupňa Celzia prekonal priemer z rokov 1991 až 2020.
Medzi vedcami panuje takmer absolútna zhoda na úrovni 99,9 percenta, že ľudské aktivity spôsobujú globálne otepľovanie. Ukázala to štúdia z minulého roku vydaná v časopise Environmental Research Letters. Analyzovali v nej 3-tisíc článkov o klíme, ktoré vyšli od roku 2012.
Z nich boli len štyri, ktoré implicitne alebo explicitne pochybovali o vplyve človeka na globálne otepľovanie.
Ak by sa do podobnej analýzy zaradili len najnovšie štúdie z ostatných dvoch až troch rokov, domnievame sa, že zhoda vedeckej obce by bola úplná.
ČÍNA I VÝCHODNÁ AFRIKA
O konkrétnej horúčave alebo povodni nemožno povedať, že je spôsobená klimatickou zmenou, štatistiky však ukazujú, že pre klimatickú zmenu sa zvyšuje výskyt a intenzita extrémov počasia. Tento rok nebol zďaleka len o suchom a horúcom počasí v Európe; už začiatkom roka zasiahli extrémy počasia Austráliu. Rekordné májové dažde viedli v Brazílii k zosuvom pôdy a záplavám, pri ktorých zahynulo viac ako 100 ľudí. Východnú Afriku zasiahlo v lete sucho už štvrtý rok po sebe. Rozsiahle územia Číny zasiahla v ostatnom období až 70-dňová vlna horúčav, keď teploty opakovane prekračovali 40 °C. Dve najväčšie jazerá v krajine zaznamenali rekordné poklesy vody. Tento rok sa nevídaným tempom topia alpské ľadovce. Takzvaná línia rovnováhy, ktorá určuje výšku, v ktorej počas danej sezóny viac snehu napadne, ako sa roztopí, sa tento rok zvýšila zo zvyčajných 3 200 metrov na 3 500 až 3 800 metrov, píše Česká televízia a dodáva: „Takéto hodnoty neboli v známej histórii nikdy zaznamenané.“
Ak sa budú podobné sezóny opakovať, v polohách pod 3 500 metrov by čoskoro nemuseli byť žiadne alpské ľadovce. O všetky horské ľadovce zrejme už čoskoro príde Nemecko.
ZÁPLAVY V PAKISTANE
Rekordné záplavy v Pakistane zaplavili v ostatnom období tretinu krajiny a podľa údajov z tejto soboty si vyžiadali prinajmenšom 1 391 obetí. Povodne vyhnali z domovov takmer 33 miliónov ľudí.
Škody sa zatiaľ vyčíslili na 30 miliárd amerických dolárov.
Krajinu postihnutú masívnymi záplavami navštívil aj generálny tajomník OSN António Guterres. O rozsahu škôd povedal, že sú „nepredstaviteľné“, a ostatných vyzval na „masívnu finančnú pomoc“.
Záplavy v Pakistane vyvolali rekordné monzúnové dažde a topenie ľadovcov v horských regiónoch na severe krajiny. Guterres ich podľa denníka Guardian spojil s klimatickou zmenou: „Ľudstvo vedie vojnu proti prírode a príroda mu to vracia,“povedal čelný predstaviteľ OSN a dodal, že klimatická zmena tvrdo zasahuje najmä nízkopríjmové krajiny. „Príroda vracia úder v [provincii] Sindh, ale nebol to Sindh, ktorý spôsobil emisie skleníkových plynov, ktoré tak dramaticky urýchlili klimatickú zmenu.“
KLIMATICKÉ BODY ZLOMU
Viaceré klimatické body zlomu by sa mohli spustiť, ak by globálna teplota stúpla o viac ako 1,5 °C nad úroveň pred industrializáciou, uvádza nová štúdia, ktorá vyšla minulý týždeň v top časopise Science.
Päticu klimatických bodov zlomu – medzi nimi rozsiahle topenie permafrostu či masívne vymieranie koralových útesov – by sme mohli prekročiť dokonca pri súčasnom globálnom oteplení.
Už teraz sa globálne oteplilo o 1,2 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnym pozadím. „Za to teraz považujeme obdobie 1851 až 1900, pretože iba z toho obdobia máme spoľahlivé merania teploty na celej Zemi,“povedal v rozhovore pre Denník N klimatológ Milan Lapin z UK v Bratislave.
Klimatické body zlomu znamenajú, že aj keď teplota na Zemi prestane rásť, zmeny ľadovcov, morí alebo dažďových pralesov sa nezastavia a budú pokračovať ďalej.
Podľa autorov novej štúdie sme „bezpečný“klimatický stav opustili prekročením globálnej teploty o 1 stupeň Celzia. Ani ciele stanovené Parížskou klimatickou dohodou z roku 2015 udržať globálne oteplenie na úrovni od 1,5 do 2 stupne Celzia tak nemusia stačiť, aby sme sa vyhli nepríjemným následkom klimatických bodov zlomu.
Na to, aby sme mali aspoň 50-percentnú šancu, že globálne otepľovanie udržíme na úrovni do 1,5 stupňa Celzia, „musíme globálne emisie skleníkových plynov znížiť do roku 2030 na polovicu a do roku 2050 musíme dosiahnuť nulové emisie“, píše sa v správe k článku.
Hlavný autor štúdie David Armstrong McKay z univerzity v Exeteri (a ďalších inštitúcií) je presvedčený, že náznaky destabilizácie možno vidieť už teraz a týkajú sa napríklad amazonského dažďového pralesa či zmien v atlantickom prúdení. „Riziko sa zvyšuje s každou desatinou stupňa ďalšieho otepľovania,“konštatuje sa v správe k štúdii.
V novej štúdii vedci zvýšili počet klimatických bodov zlomu z 9 na 16 a do analýzy zaradili vyše 200 štúdií, ktoré sa o klimatických bodoch zlomu vydali v roku 2008, keď sa výraz presne zadefinoval.
Johan Rockström, spoluautor štúdie a odborník na tému udržateľnosti z Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy, povedal, že svet smeruje ku globálnemu otepľovaniu o 2 až 3 °C. „Tým sa Zem dostáva na cestu k prekročeniu viacerých nebezpečných bodov zlomu, ktoré budú mať katastrofálne následky pre ľudí na celom svete.“V takom prípade budú ohrozené podmienky na život na planéte aj stabilita spoločností. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili prekročeniu bodov zlomu,“dodal Rockström pre denník Guardian.
Hrozba nárastu cien zvýšila záujem o technológie, s ktorými si ľudia dokážu vyrobiť energie sami. Pre ľudí, ktorí bývajú v rodinných domoch, existuje veľa návodov, ako na to. V Denníku E sme písali napríklad o inštalácii slnečných elektrární a tepelných čerpadiel. Majitelia starších rodinných domov môžu navyše požiadať o príspevok na komplexnú obnovu.
Čo však ľudia v bytových domoch, ľudovo panelákoch? „Čo sa týka bytov, je týchto rád veľmi málo a podľa môjho názoru sú celkom nedostatočné, najmä čo sa týka obnoviteľných zdrojov,” napísal jeden z čitateľov a nie je sám.
V tomto článku preto prinášame prehľad toho, aké sú možnosti bytových domov pri inštalácii obnoviteľných zdrojov a čo sú z pohľadu úspor najlepšie investované peniaze.
Z technologických a praktických dôvodov je toho na výber menej než v prípade rodinných domov. Nájdu sa však aj také kroky, ktoré sa dajú zrealizovať rýchlo, s minimálnymi nákladmi a potenciálom ušetriť niekoľko percent z ročnej spotreby energií.
1. Oplatia sa bytovému domu fotovoltické panely na výrobu elektriny?
Nie a existujú na to dve jednoduché vysvetlenia.
Prvým je nízky výkon fotovoltických panelov na streche. Bol by príliš malý na to, aby vyrobil finančne zaujímavé množstvo elektriny.
Prečo to na rodinnom dome zmysel dáva a na panelákoch nie? Je to predovšetkým dané plochou strechy. Rodinný dom ju vie mať dosť veľkú na to, aby slnečná elektráreň vygenerovala zaujímavé množstvo elektriny pre jednu domácnosť. Reč je o niekoľkých metroch štvorcových – ideálne desiatich a viac.
Pri paneláku sa však plocha strechy spravidla nezväčšuje priamo úmerne počtu domácností – teda bytov. Takisto nedáva zmysel ani fotovoltika na balkóne či terase – náklady na inštaláciu celého systému v pomere k výkonu jedného či dvoch panelov by vychádzali veľmi nevýhodne.
Aj keby mal panelák strechu dostatočných rozmerov, je tu druhá prekážka. V bytových domoch sú dve skupiny odberných miest. Prvým sú spoločné priestory, druhým jednotlivé byty, z ktorých každý má vlastný elektromer.
„Fotovoltika na bytovom dome môže vyrábať elektrinu pre spoločné priestory bytového domu, ale nie pre byty,” vysvetľuje Michal Ilovič, energetický expert Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA). Dôvod je skrátka ten, že vyrobenú elektrinu nejde jednoducho a spravodlivo rozdeliť a poslať medzi byty. Najvýhodnejšie je ju okamžite spotrebovať, lenže spotreba domácností sa neustále líši.
V spoločných priestoroch sa zase najviac elektriny – na výťah a svetlá – spotrebuje ráno a večer, teda vtedy, keď slnko svieti slabo alebo nesvieti vôbec. „Muselo by ísť o fotovoltiku s akumuláciou (batériami – pozn. E), čo by celú investíciu neúmerne predražilo,” vysvetľuje Michal Ilovič.
Je tak iba jeden prípad, v ktorom podľa neho fotovoltika dáva ekonomický zmysel. „Ide o bytové domy, ktoré sú vy
Pri vlhkosti vzduchu 30 percent a teplote 23 stupňov Celzia pociťujeme rovnakú tepelnú pohodu, ako pri vlhkosti 60 percent a teplote 21 stupňov.
Michal Ilovič
energetický expert Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry SIEA
kurované prostredníctvom tepelného čerpadla. Tie by mohli mať vlastnú fotovoltiku, ktorá by zlepšovala bilanciu spotrebovanej elektriny. No takých domov je málo, ide väčšinou o novostavby.”
Je však možné, že v budúcnosti sa predsa len nejakých komunitných fotovoltických projektov dočkáme. Do zákona o energetike totiž od októbra pribudnú noví účastníci trhu s elektrinou – komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov. To by v budúcnosti malo umožniť bytovým domom, malým podnikateľom a samosprávam vyrábať a dodávať elektrinu miestnym komunitám.
Takéto energetické spolky už fungujú v západoeurópskych krajinách, u nás je to novinka. „Nemáme konkrétnu predstavu, ako to má fungovať a čo na to treba urobiť. Zrejme bude potrebné prijať k tomu aj nejaký vykonávací predpis,” uzatvára tému fotovoltiky Ilovič zo SIEA.
2. Oplatia sa bytovému domu solárne kolektory na ohrev vody?
Solárne kolektory, ktoré ohrievajú vodu, sú iný prípad než fotovoltické články na výrobu elektriny. Dokonca s nimi počíta aj projekt Zelená domácnostiam agentúry SIEA, v rámci ktorého je možné získať na ich inštaláciu aj štátnu podporu, ktorej výška závisí od počtu bytov v dome.
Zo štatistík je však hneď jasné, že to nie je jednoduché. „Z projektu Zelená domácnostiam sme v novom období podporili dva bytové domy, jeden v roku 2020 a druhý v roku 2021. Väčšia inštalácia bola 18 kolektorov pre 36 bytov. Celkové náklady na dodávku a montáž boli vtedy 33-tisíc eur. Hodnota poukážky na dotáciu bola 10-tisíc eur,” rekapituluje energetický expert SIEA Michal Ilovič.
Kde to má zmysel:
Slnečné kolektory sa využívajú špeciálne v tých bytových domoch, ktoré majú vlastnú kotolňu. Kolektory pokrývajú asi tridsať percent ročnej spotreby energií na ohrev teplej vody.
Ak dom nemá vlastnú kotolňu, ale je napojený na centrálne zásobovanie teplom, stále je možné pripojiť aj solárne kolektory, no už je nutný súhlas existujúceho dodávateľa tepla.
Čo je na to potrebné:
Treba sa pripraviť na to, že každý takýto projekt si vyžaduje v prvom rade súhlas vlastníkov bytov – teda odhlasovanie na domovej schôdzi alebo v písomnom hlasovaní.
Následne treba k projektu spracovať dokumentáciu, osloviť dodávateľské firmy.
Ak chce bytový dom požiadať aj o štátny príspevok z projektu Zelená domácnostiam, treba počkať na vyhlásenie výzvy. Veľa domov však nemá nárok na dotáciu z dôvodu, že medzi vlastníkmi bytov je aj jedna firma alebo viac firiem. Tie nemôžu byť poberateľmi, pretože by išlo o poskytnutie nedovolenej štátnej pomoci.
Ako je to časovo náročné:
„Dá sa to spraviť aj za dva alebo tri mesiace, ale závisí to od dodacích lehôt. Teraz je napríklad na trhu problém zohnať hliníkové časti na nosné konštrukcie,” hovorí Ilovič.
Realistickejšie je teda počítať s tým, že ak sa do toho bytový dom pustí, solárne kolektory budú namontované v ideálnom prípade o pol roka a úspory prinesú až v zimnej sezóne 2023/2024.
3. Aké iné obnoviteľné zdroje má bytový dom k dispozícii?
• Kotol na biomasu – ide o kotly, ktoré spaľujú napríklad pelety, brikety, štiepku alebo tiež drevo. Aj na tieto je možné získať dotáciu z programu Zelená domácnostiam, ak sa nimi nahrádza kotol na spaľovanie uhlia. Náhrada kotla na plyn nie je oprávnená. Podmienkou je, aby mal bytový dom spracovaný energetický audit.
• Geotermálna energia sa dá využiť na vykurovanie bytov, no problémom sú vysoké vstupné investície na vyhĺbenie úvodného vrtu (niekedy sú potrebné minimálne dva). Môže ísť o miliónové sumy a na takéto projekty treba získať aj kladné hodnotenie vplyvov na životné prostredie. Väčšinou sa do takýchto projektov púšťajú bytové domy spoločne so samosprávami.
• Veterná energia sa v praxi pre bytové domy využiť nedá. Turbíny nie je možné stavať v intravilánoch obcí a miest. Vyžaduje sa tiež komplexné posúdenie vplyvov na životné prostredie.
4. Oplatia sa obnoviteľné zdroje aj pre nezateplené bytovky?
Stručne povedané, nie. Ak bytový dom neprešiel obnovou tepelnej izolácie, nemá zmysel sa púšťať do ničoho, čo je zmienené vyššie.
Energetická spotreba bytového domu po bežnej obnove je polovičná, v ideálnom prípade môže byť až o tri štvrtiny nižšia, píše v analýze združenie Budovy pre budúcnosť.
Z ekonomického hľadiska je teda pre bytový dom najvýhodnejšia investícia do úspor. Navyše je pri nej možné využiť zvýhodnené úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania, v ktorom je dostatok peňazí. Náklady na rekonštrukciu sa veľakrát splatia len zo samotných úspor na energiách.
5. Je pravda, že klimatizácia sa dá využiť aj na dlhodobé vykurovanie?
Áno, je to možné, otázne je, či to bude aj ekonomicky výhodné. Závisí to najmä od toho, či klíma nahrádza elektrický radiátor alebo iný zdroj tepla.
Zapnúť klímu namiesto elektrického radiátora bude výhodné, ak vláda dotiahne pripravovanú pomoc domácnostiam, ktorá počíta so znížením spotreby elektriny o 15 percent. V rámci tohto modelu má zákazník dostať na 85 percent spotreby lacnú elektrinu a na zvyšných 15 percent veľmi drahú, teda ak ich neušetrí.
Klíma funguje podobne ako tepelné čerpadlo – zjednodušene znásobuje teplo zo vzduchu vonku. Aj vtedy, keď sú vonku mínusové teploty totiž vzduch obsahuje teplo (absolútna zima je až pri mínus 273 stupňoch Celzia, čiže nula stupňoch Kelvina).
„Problém obyčajného elektrického radiátora je ten, že má spotrebu napríklad dva kilowatty a s tými je schopný vyrobiť dva kilowatty tepla. Klimatizácia má tú výhodu, že dáva viac ako štvornásobok,” vysvetľuje Martin Štepán z dodávateľskej spoločnosti Teplozima. „To znamená, že použije jeden kilowatt elektrickej energie, s pomocou ktorého vygeneruje až štyri kilowatty tepla.”
Neplatí to však o každej klimatizácii. Podľa Štepána sa na dlhodobé vykurovanie využívajú klimatizačné jednotky, ktoré sú schopné prevádzky aj pri teplotách mínus dvadsať stupňov Celzia. „Môžete kúriť aj klimatizáciami do mínus pätnásť, no keď prídu extrémne mrazy alebo sa dlhodobo kúri na vysoký výkon, môže klimatizácia primrznúť už pri mínus trinástich a vypne sa. Vtedy by ste ju museli odmraziť, ale nemáte ako.”
Pri starších klimatizáciách si treba overiť parametre v technickej dokumentácii. „Voľakedy staršie klimatizácie kúrili iba do mínus sedem stupňov, novšie už skoro všetky kúria aspoň do mínus pätnásť,” vysvetľuje Štepán.
Oplatí sa teraz investovať do novej klimatizácie ako náhrady za elektrický radiátor? Aj pri dnes odhadovaných zvýšených cenách za elektrinu od budúceho roka bude návratnosť asi päť a viac rokov.
Obyčajný elektrický radiátor stojí sto eur, klimatizácia vhodná aj na dlhodobé vykurovanie stojí podľa Štepána od 1 500 eur vyššie. V cene klímy je však už aj chladenie a spravidla tiež možnosť ovládať ju na diaľku cez internet, a tak spotrebu ešte viac optimalizovať.
6. Aké opatrenia sa dajú urobiť ešte pred nadchádzajúcou zimou?
• Zaizolujte rozvody tepla a teplej vody. V bytových domoch s podlahovou plochou nad tisíc metrov štvorcových je to dokonca povinnosť. „Toto opatrenie však nie je investične náročné a oplatí sa aj menším bytovým domom,” radí Ilovič. Ešte predtým však radí zamyslieť sa nad tým, či nie je výhodnejšie natiahnuť úplne nové rozvody, čo môže byť najmä prípad domov, ktoré prešli komplexnou obnovou.
• Vykurovaciu sústavu treba regulovať, a to pravidelne. Nestačí, ak to dom urobil pred niekoľkými rokmi. „Vyregulovanie je nutné preveriť najmä po zateplení a výmene okien. Pri dôslednom vyregulovaní sa teplo dostáva rovnomerne do všetkých bytov a vykurovacie telesá reagujú na zmeny rýchlejšie,” pripomína Ilovič.
• Dôsledné zatváranie vstupných dverí a odstránenie netesností pomôže znížiť podchladzovanie spoločných priestorov, a tým aj bytov. Nasledujúcu zimu môže pomôcť aj oznam na dverách: Zatvárajte, šetríme.
• Výmena starých svetelných zdrojov za úspornejšie „LED” môže priniesť aj 80-percentné úspory na osvetlenie. Oplatí sa nainštalovať aj pohybové senzory.
• Výmena výťahu je síce investične náročná, no môže byť rýchlejšia než napríklad komplexná obnova. Podľa SIEA sa tak dá ušetriť až 40 percent nákladov na energiu. „Obyvatelia domu väčšinou netušia, koľko stoja jednotlivé jazdy výťahom. Keď im tieto informácie poskytnete, môžete ich motivovať, aby výťah používali iba v nutných prípadoch,” spomína Ilovič.
7. Aké opatrenia vie byt urobiť aj samostatne?
Posledné dve rady sú určené pre všetky priestory, kde sa zdržiavajú ľudia, nielen byty, zdôrazňuje energetický konzultant SIEA Michal Ilovič.
• Keď je v domácnosti nižšia vlhkosť, vnímané teplo je nižšie. „Pri vlhkosti vzduchu 30 percent a teplote 23 stupňov Celzia pociťujeme rovnakú tepelnú pohodu, ako pri vlhkosti 60 percent a teplote 21 stupňov,” vypočítava Ilovič. Dosiahnutím ideálnej vlhkosti v rozmedzí od 45 do 60 percent sa tak dá ušetriť až niekoľko percent nákladov na teplo. Kvalitný domáci vlhkomer sa dá pritom kúpiť už za pár desiatok eur a trikov na zvýšenie vlhkosti je na internete veľa.
• Jednoduchý trik na ušetrenie aj stoviek litrov teplej vody ročne je naučiť sa „zaparkovať” páku na vodovodnej batérii v polohe pre studenú vodu – spravidla vpravo – nie v strede. Tým sa zabráni tomu, aby sa roztočil vodomer na teplú vodu pri každom niekoľkosekundovom oplachu riadu či rúk.
Fotovoltika na bytovom dome môže vyrábať elektrinu pre spoločné priestory bytového domu, ale nie pre byty. Vyrobenú elektrinu nejde spravodlivo rozdeliť a poslať medzi byty. Najvýhodnejšie je ju okamžite spotrebovať, lenže spotreba domácností sa neustále líši.
Michal Ilovič energetický expert Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry SIEA