Putin čelí kritike za fiasko na Ukrajine
Ruskí experti vysvetľujú, či nezvyčajne ostrá kritika vedenia vojny dokáže zmeniť Putinov režim
Keď veľmi pravdepodobne ukrajinské rakety zničili ruský krížnik Moskva, Kremeľ tvrdil, že sa potopil v dôsledku požiaru, a počet mŕtvych námorníkov, ktorí s ním klesli na dno, dodnes tají.
Ich príbuzní sa dodnes snažia dopátrať pravdy.
Keď ruské jednotky museli cez víkend potupne zutekať z Charkivskej oblasti, kde mali zostať „navždy”, Vladimir Putin to prešiel mlčaním a ministerstvo obrany to vysvetlilo „preskupovaním síl” na Donbase.
Kolosálne fiasko ruskej armády a víťazný ukrajinský pochod na severovýchode Ukrajiny však nenechal ľahostajným ruských nacionalistov, ktorí ignorovanie vojenských porážok na Ukrajine nedokázali stráviť.
ČO SA TO S VAMI DEJE? PÝTA SA PROVOJNOVÝ BLOGER
Jedným z najčastejšie citovaných príspevkov proruských blogerov z víkendu je ten o miliardovej šaráde s najväčším ruským kolesom na svete, ktoré z technických príčin odstavili v priebehu niekoľkých hodín počas osláv 875. výročia vzniku Moskvy.
Status mal v čase písania tohto článku už skoro pol milióna pozretí.
„V armáde nie sú termokamery, žiadne nepriestrelné vesty, žiadne prieskumné vybavenie, žiadna zabezpečená komunikácia, niet dostatok helikoptér, nie sú žiadne lekárničky. Vy oslavujete miliardový sviatok. Čo sa s vami deje? No nie počas takého hrozného zlyhania,“napísal bloger o oslavách, ktoré sa odohrali v čase, keď ruskí vojaci strácali na Ukrajine obec za obcou vrátane dôležitých logistických uzlov, ako sú Kupiansk a Izium, cez ktoré zásobovali svoje jednotky.
„Tancovali pri hlasnej hudbe dlho do noci a užívali si život,“napísal moskovský korešpondent Neue Zurcher Zeitung Markus Ackeret, čo podľa neho vyburcovalo ultravlasteneckých politikov, novinárov a blogerov proti Kremľu.
„Boli nespokojní, že vedenie Ruska sa správa, akoby sa nič nestalo. Sú nahnevaní a sklamaní zo zlyhania vlastného vedenia viac než kedykoľvek predtým,“dodal Ackeret, podľa ktorého Putin tvrdohlavo udržiava na verejnosti fiktívny obraz neporaziteľnosti Ruska.
„Sila je jediným zdrojom Putinovej legitimity,“povedal pre New York Times bývalý Putinov speechwriter Abbas Gaľamov. „A v situácii, keď sa ukazuje, že nemá silu, jeho legitimita začína klesať na nulu.“
TVÁRIME SA, ŽE SA NIČ NEDEJE
Dokonca aj líder proputinovskej strany Spravodlivé Rusko Sergej Mironov si neodpustil kritiku na Twitteri: Nemôže sa stať, nemalo by sa stávať, že naši chlapci dnes zomierajú a my sa tvárime, že sa nič nedeje.
Netreba si však pod týmito kritikmi Kremľa predstavovať prodemokratických politikov, ktorí by si želali zmenu Ruska na slobodnú krajinu. Podľa poradcu ukrajinského ministra vnútra Vadima Denisenka sme svedkami formovania novej opozície tvorenej ultranacionalistami.
Na mysli má ľudí, ako je propagandistka z RT Margarita Simoňanová či bývalý ruský spravodajský dôstojník Igor Girkin, ktorí sú ešte väčší nacionalisti ako Putin. Prvýkrát po 22 rokoch však podľa Denisenka nastala situácia, keď sa v Ruskej federácii celkom otvorene začali hľadať chyby a nadávať Putinovi.
Ako povedal v rozhovore pre ukrajinské rádio NV, spúšťačom kritiky podľa neho ani tak nebola porážka v Iziume či Balakliji, ale Putinov pozdrav novému britskému kráľovi Karolovi III. RT podľa neho nestíhala mazať kritické komentáre.
Aj podľa ruského komentátora Leonida Beršidského z agentúry Bloomberg sa rozhnevaná a urazená extrémna nacionalistická komunita rýchlo mení na hrozbu pre režim.
„Od začiatku invázie bola jediným povoleným a relatívne slobodným prejavom, pretože bola silne provojnová. Rozprávanie krajnej pravice na telegramových kanáloch je však teraz plné rozhorčenia nad neschopnosťou skorumpovaného vojenského a politického vedenia,“píše v komentári pre Bloomberg.
Medzi kritikov vedenia Putinovej „špeciálnej operácie“sa zaradil aj kontroverzný čečenský prezident Ramzan Kadyrov, ktorý sa na Telegrame posťažoval, že ak sa nezmení stratégia, bude musieť prísť k vedeniu ministerstva obrany a vysvetliť mu skutočnú situáciu na poli.
„Kadyrovovci”, teda vojaci vyslaní čečenským autokratom na Ukrajinu, sú pritom podľa Kyjiva podozriví z páchania vojnových zločinov. Ako však píše Politico, Kadyrov je zatiaľ najvyššie postaveným kritikom Putina v týchto dňoch.
Môže však táto kritika dosiahnuť nejakú zmenu v Kremli? A je to naozaj kritika Putina?
RUSKÍ POZOROVATELIA: PUTINA TO NEOVPLYVNÍ
„Z praktického pohľadu všetka tá kritika nemôže ovplyvniť Putina,“povedal Denníku N ruský politológ Andrej Kolesnikov.
Podľa neho však je dobrým indikátorom únavy v ruskej spoločnosti a možných zmien v jej náladách.
Veľmi skeptický k možným zmenám v Kremli je aj ruský historik a riaditeľ moskovského Sacharovovho centra Sergej Lukaševskij.
Všetci kritici vedenia vojny sú podľa neho voči Putinovi zatiaľ veľmi lojálni. Cituje napríklad slová Margarity Simoňanovej: „Neznesiem hystériu. Predovšetkým svoju. Ticho, pokojne pomáhať tam, kde môžeš pomôcť. Ticho, pokojne sa modliť. Ticho, pokojne v sebe hasiť rozhorčenie. Pokojne, ticho, na malom mieste, ktoré ti bolo zverené, rob všetko, čo sa dá a má robiť. Pre naše nevyhnutné, z Božej milosti, víťazstvo. Poďme na to.“
Aj Kadyrov sa podľa neho veľmi rýchlo vrátil k víťaznej rétorike: „Predtým som vám vždy hovoril, aby ste čakali na dobré správy, a po mojich slovách ste ich vždy dostali. Teraz buďte trpezliví a očakávajte od našich bojovníkov vynikajúce výsledky z prvej línie. Určite prídu!“
Kadyrov si podľa Lukaševského veľmi šikovne udržiava
imidž nezávislého politika, no v skutočnosti je pevne zavŕtaný do všeobecnej vertikály moci. „Nevidím žiadnu jeho vzburu. Stará sa o svoje jednotky. Okrem toho vždy existoval skrytý konflikt medzi FSB a čečenskými polovojenskými štruktúrami. A miera xenofóbie voči Kaukazanom navyše zostáva vysoká,“vraví ruský historik.
„Samozrejme, medzi radikálnymi nacionalistami, ako je napríklad Girkin, panuje veľké podráždenie, no netreba preceňovať ich mediálny a najmä politický vplyv,“dodáva.
Podľa Lukaševského však nevieme, aké nálady panujú medzi vojenskými dôstojníkmi. „Možno sa práve teraz niečo deje. Ale, bohužiaľ, dozvedáme sa o tom až dodatočne.“
VÝZVY NA PUTINOV KONIEC
Tým ďalším indikátorom, že v spoločnosti sa niečo deje, sú množiace sa výzvy ruských lokálnych poslancov, aby Putin pre neprijateľnú vojnu, ktorú vedie proti Ukrajine, odstúpil.
Ide o čin, pre ktorý im vzhľadom na prísnu cenzúru a represie hrozia prísne tresty.
Napriek tomu miestni poslanci už z 18 obvodov Moskvy a Petrohradu vyzvali Putina, aby pre vojnu rezignoval.
Pod petíciu, v ktorej sa píše, že Putinove činy poškodzujú budúcnosť Ruska a jeho občanov, sa podpísalo najmenej 20 lokálnych poslancov. Obzvlášť odvážne sa zachovali regionálni politici v druhom najväčšom ruskom meste.
Putina obvinili z velezrady a dožadovali sa jeho odvolania. Podľa poslancov z Petrohradu ruský prezident inváziou na Ukrajinu poškodzuje bezpečnosť krajiny a jej občanov. Už o dva dni neskôr si poslancov predvolala polícia a spísala protokoly podľa článku o diskreditácii ruskej armády.
Ako napísal Beršidskij, v Rusku nevytvorili žiadne plány pre pesimistické scenáre – a zdá sa, že ani dnes neexistujú.
RUSKÝ HISTORIK: BUDE TO PUTINOVA VOĽBA
„Vo vojne sa strana, ktorá nie je pripravená na neúspechy, môže rozpadnúť pri prvých príznakoch problémov; prehnané sebavedomie a panika sú opačné strany tej istej mince. Rusi nastúpili bez vôle vyhrať, no zároveň neboli pripravení na riziko prehry. Akýkoľvek neúspech sa potom stane katastrofickým úderom národnej hrdosti. To sa zhorší, aj keď sa Rusku podarí zastaviť súčasnú dynamiku Ukrajiny. Tieto faktory môžu byť súčasťou historickej porážky,“napísal komentátor Bloombergu v článku, ktorý pripúšťa koniec Putinovho režimu.
Zatiaľ je to však skôr vízia v štýle čiernej labute, teda nepredvídateľného scenára s nepredvídateľnými dôsledkami. Vo všeobecnosti podľa Lukaševského platí, že ak sa niečo zmení, bude to rozhodnutie Putina, teda jeho voľba.
Opačným scenárom by mohol byť prechod do skutočnej totality. Ten síce je podľa neho možný, ale v skutočnosti veľmi ťažký.
„Môže to dopadnúť ako s inváziou na Ukrajinu. Začne sa to bojovne a potom budú úrady čeliť nedostatku síl a prostriedkov. Zoberme si mobilizáciu. Ľudí treba nielen povolať do armády, ale aj vycvičiť a vyzbrojiť,“hovorí ruský historik.
„Samozrejme, môžete ho distribuovať guľometom a poslať do prvej línie zaútočiť. To však povedie k toľkým stratám, že nie je možné predvídať reakciu spoločnosti. Ukrajinci si môžu ‚dovoliť‘ stratiť 50 – 100 ľudí denne, pretože pre nich je to vojna za vlasť a slobodu. Pre Rusov to zjavne neplatí.“
Nemôže sa stať, nemalo by sa stávať, že naši chlapci dnes zomierajú a my sa tvárime, že sa nič nedeje.
Sergej Mironov líder proputinovskej strany Spravodlivé Rusko