Bílá kuželka
Mám rád neistotu, tú špeciálnu neistotu vo svete plnom sebaistých
Akurát som dorazil do Bílej kuželky a objednal som si u drahej Kláry pivo a utopenca. Niekoľko dní mám na to chuť, teda konkrétne odkedy mi to kamarátka Eva pripomenula z Monaka, ale malo to byť šampanské a utopenec. V časoch mladosti v minulom storočí sme to vymysleli a realizovali na počesť hrdinov Vančurovho
a potom Menzlovho Rozmarného léta.
,,Opravdu obdivuhodnej člověk, najedl se napil, nezaplatil vstupného a pokusil se ukrást mi hodinky,“poznamená major na adresu kúzelníka Arnoštka.
Šampanské je champagnské, ale žiadať u kuželky namiesto piva šampanské je minimálne nemiestne, ak nie rovno…
Eva mi určite odpustí a priatelia, ktorých čakám, sa potešia, že im držím flek.
Vyrazil som skoro ráno, na rozsvetľujúcej oblohe vyšiel mesiac čapatý jak zemiak, je pár dní po splne a už ho ubúda a čím ďalej, tým menej je ochotný zmiznúť z rannej oblohy.
Popravde, neprišiel som sem len piť pivo a žrať utopence, prišiel som sem skúsiť spraviť litografiu,
Prvýkrát, nikdy predtým som litografie nerobil, až dnes.
Do poslednej chvíle som bol nervózny a neistý, a teraz sedím u kuželky a je mi obrovsky.
Aj preto, že mám rád tú neistotu, tú špeciálnu neistotu vo svete plnom sebaistých.
,,Dnes ráno v stromoradí mladých doubků mne kouzelník sešvihal svou hůlkou,“hovorí major s rukou v obväze, keď predtým krásna
Anna poznamená: „Buďme shovívaví k chybám svých přátel, nechte majora žít, nezabíjejte ho!“Tak to by sme mali.
Ďalej len toľko, že po Viedni chodí po nociach duch chlapíka, ktorý v osemdesiatych rokoch blúdil po tmavých zákutiach ostrova Manahatow, sprevádzaný na oblohe osamelým surferom a písal čudné odkazy budúcnosti, podpisujúc sa Samo.
Teraz ho niekto namaľoval na schody Albertiny a nad neho napísal Basquiat.
Možností je viac, stačí si vybrať.
Ja napríklad kuželku a priateľov.
Zen podľa Big Lebowského.
Alebo niečo od BD.
It’s all over now baby blue.
The empty handed painter on your streets Is drawing crazy patterns on your sheets.