Prekvapenie! Menšinová vláda nemá v parlamente väčšinu

Trvalo to len čosi vyše týždňa, kým vláda Eduarda Hegera zistila, aké to je byť menšinovou. Namiesto hladkého fungovania parlamentu, aké si Heger či jeho predchodca Igor Matovič užívali dva a pol roka, prišiel tvrdý náraz v podobe neochoty bývalých koaličných partnerov z SaS otvoriť septembrovú schôdzu NR SR. Vládna menšina sa môže utešovať tým, že pri ďalšom pokuse o otvorenie, ktorý sa odohrá v utorok, sa už SaS nebude vzpierať, pretože jej pôjde o vlastné zákony a zrejme aj o to, aby nezapadla do spoločnosti smerákov, fašistov a ich dcérskych strán. Lenže táto pomoc bude len podmienečná, podobne ako prípadná pomoc nezaradených poslancov.

Ako vo svojom článku píšu Miro Kern a Dušan Mikušovič, hoci bola ráno o deviatej rokovacia sála parlamentu dosť plná, prezentovalo sa len 64 poslancov prevažne z klubov OĽaNO a Sme rodina, členovia strany Za ľudí a nezaradení Ján Mičovský, Katarína Hatráková a Slavěna Vorobelová. O pol hodinu už za otvorenie schôdze hlasovalo 71 zákonodarcov, čo je takmer maximum, na ktoré sa Heger môže spoliehať, no stále je to o päť menej, ako treba. Okrem expartnerov z SaS vláde nepomohla ani trojica poslancov zo strany Život. Tarabovci si vraj chceli overiť, ako to bude fungovať medzi koalíciou a SaS a o ďalšom postupe sa chcú poradiť so Smerom.

Sloboda a solidarita nič také nechystá. Naopak, Richard Sulík už pred pár dňami avizoval, že jeho spolustraníci otvorenie podporia už len preto, aby hlasovali za pristúpenie Švédska a Fínska k NATO a za legislatívu v oblasti energetiky, ktorá sa pripravovala ešte za Sulíkovho pôsobenia v rezorte hospodárstva. Predseda SaS navrhuje, aby sa o dôležitých zákonoch hlasovalo na mimoriadnych schôdzach. Ak vraj koalícia na takéto riešenie nepristúpi, liberáli nakoniec septembrovú schôdzu pomôžu otvoriť.

Teraz šlo podľa Richarda Sulíka o test zvyškovej vládnej koalície, ako bude fungovať v parlamente, a pripomenutie poslancom OĽaNO, „či stojí za to držať jedného človeka prilepeného na stoličke“. Napokon, strana už zbiera podpisy za návrh na Matovičovo odvolanie.

Prekvapenie, aké predviedol premiér, či reči niektorých koaličných politikov, že si poslanci, ktorí sa neprezentovali, neplnia pracovné povinnosti, sú úplne mimo. K parlamentnej praxi vždy patrila aj obštrukcia, blokovanie zákonov či rozpravy, neschválenie programu, neotváranie riadnych či mimoriadnych schôdzí. Je to prax, ktorá sa nám nemusí páčiť, ale rozhodne to patrí k práci – zvlášť opozičných, ale aj koaličných – poslancov, teda aj poslancov SaS, ktorí už nie sú viazaní koaličnou zmluvou.

Kým parlament funguje hladko, vie vláda s väčšinou obštrukcií žiť, keď však poslanci neotvoria schôdzu, je to vážny problém. V tomto prípade však ide o problém, ktorý si väčšina bývalej vládnej koalície spôsobila sama tým, že nesplnila či sa nezasadila o jednu personálnu požiadavku SaS. Vedela, čím za to zaplatí. Výhovorky nemajú zmysel.

Menšinová vláda nie je na

Slovensku nič nové. Zhodou okolností nám to v utorok pripomenul expremiér Mikuláš Dzurinda v rozhovore pre SME. Niekdajší predseda SDKÚ sa dostal do menšinového postavenia po tom, čo nastal rozkol nielen v jeho strane, ale rozpadla sa aj ANO Pavla Ruska.

Na to, čo sa dialo potom, sa môžeme pozerať minimálne z dvoch uhlov. Dzurinda, ale aj jeho vtedajší minister financií sa na vec dodnes pozerajú pragmaticky. Boli tu reformy, čo museli prejsť parlamentom, i množstvo bezprizorných poslancov z HZDS či KSS, čo boli za novú cestu či čističku vo svojom regióne ochotní podporiť vládne zákony, nota bene také, vďaka ktorým Slovensko prosperovalo ešte aj za smeráckych vlád.

No existuje aj oveľa menej priaznivé hodnotenie. Nepopiera dôležitosť reforiem, ale hovorí, že z hľadiska čistoty politických procesov šlo o katastrofu. Tento nákup poslancov v konečnom dôsledku viedol k strate dôvery v reformátorov či k tomu, že namiesto konsolidácie pravice sme sa dočkali jej rozvalu a dominancie protireformného Smeru.

Zo spomínaného rozhovoru, kde dvojnásobný premiér skôr tajomne pohovoril o novom „projekte“, vyplynulo, že sa aj po takmer dvoch desaťročiach stále drží prvej interpretácie. Ide o to, že k väčšiemu účelu vedú prostriedky, ktoré sú v poriadku, aj keď sú v očiach iných nečisté.

Nie je známe, či by mal na také niečo žalúdok aj Eduard Heger, vieme však, že verejne nespochybnil ani paktovanie s kotlebovcami pri prelamovaní prezidentkinho veta, ani reči o možnej podpore zo strany tarabovcov. A zjavne neurobil dosť ani preto, aby sa do takejto situácie nedostal, teda aby z vlády dostal svojho straníckeho šéfa a udržal v nej SaS.

Otázkou je aj to, že ak by mu to aj neprekážalo, či by dzurindovské obchody vôbec dokázal uzatvárať. Hoci lídra SDK oslabovali predstavitelia materských strán KDH a DS, bol nespochybniteľným lídrom a dokázal udržať aj najpestrejšiu z doterajších koalícií. Heger udržal vládu hodnotovo bližších strán len poldruha roka a lídrom je len na papieri. Takže aj keby sa vydal cestou svojho predchodcu, jeho šance sú oveľa menšie.

V tomto prípade však ide o problém, ktorý si väčšina bývalej vládnej koalície spôsobila sama tým, že nesplnila či sa nezasadila o jednu personálnu požiadavku SaS.

Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra sú úvahy na mnohé spoločensko-politické témy, ktoré odrážajú životný pocit súčasníka, predovšetkým však tvorcov umeleckých diel a kultúrnych aktérov. Symbolickým ukazovateľom na prevažujúcu tému ročníka je jeho podtitul, každý rok iný. Ten je zároveň podnetom na hľadanie obsahových či myšlienkových súvislostí diel v programe festivalu, inšpiráciou na vizuálne riešenia a hry s významami pojmu. Tak sa vytvára sieť mentálnych a komunikačných prepojení a napĺňa sa zámer festivalu ako platformy na výmenu ideí a rozvoj kritického myslenia.

Keď sme uvažovali o téme

31. ročníka Divadelnej Nitry, vrcholila už niekoľká vlna pandémie. Všetko bolo krehké – ľudské vzťahy, rodina, zdravie, život. Je zaujímavé, ako často sa krehkosť nachádza v ustálených slovných spojeniach nášho jazyka: krehké vzťahy • krehké stvorenie • človek – krehká nádoba • starecká krehkosť (frailty)

• krehká rastlinka • krehká krása • krehká rovnováha • krehká identita • krehký mier...

A ako to už pri podtituloch Divadelnej Nitry býva, s približujúcim sa festivalom nadobudnú prekvapivú aktuálnosť. Vojna u našich východných susedov nám odhalila ďalšie dimenzie krehkosti. Ako esá v kartovej hre – pandémia prebila ekológiu, vojna prebila pandémiu. A teraz energetická kríza prebíja vojnu.

Životný pocit ohrozenia ľudstva, prírody a hodnôt vôbec znásobila pandémia aj v tvorcoch umeleckých diel. Ponorili sa do hĺbok ľudského vedomia, aby vyniesli do svetla utkvelé predstavy, zabudnuté traumy, tabuizované témy. Aby vyjadrili obavy zo zraniteľnosti človeka, dieťaťa, stromu, chvíle. Aby proti hrubosti, násiliu a militantnosti postavili láskavosť, empatiu a – ak chcete – nehu. Niečo, čo v tomto svete fatálne chýba.

Krehkosť sa v ich ponímaní často zobrazuje ako nedokonalosť/imperfection (alebo aj porucha, kaz, chyba), ako opak všade prezentovanej, až fetišizovanej a mnoho ráz falošnej dokonalosti.

Je pozoruhodné – a výber diel do programu Divadelnej Nitry 2022 to potvrdzuje –, ako tvorcovia minimalizujú svoje výrazové prostriedky, ako sa v záujme dosiahnutia pravdivosti výpovede držia autentických zážitkov, nebojac sa intimity, koľko autobiografických prvkov nájdeme v ich dielach. A ako sa so svojou traumou nachádzajú na scéne sami. V snahe nájsť pravdu síce zapájajú publikum (veď pre divákov to vlastne robia), no napokon predsa len zostávajú osamelí: či v boji o ochranu prírodnej rezervácie, v prekonávaní hendikepov starnúceho tela, v obavách z následkov pandémie, alebo vo vyrovnávaní sa s dedičstvom drogovej závislosti. Nie je náhoda, že v niekoľkých dielach rezonuje minulosť v podobe fašizmu, vojen minulých i tej súčasnej, spomienok na slávne i neslávne školské časy. Javisko sa tak stáva miestom na osobnú spoveď, jej zverejnenie pokusom o očistu. Človeka samotného i spoločnosti. Skrátka neuveriteľná krehkosť bytia.

o pandemickej prestávke sa Divadelná Nitra vracia k tradičnej sobotnej Nitrianskej bielej noci. Predstaví sa miestna rodáčka, speváčka Katarzia, ktorá v závere minulého roka vydala piaty štúdiový album s názvom n5. Podľa kritikov ide o jej najveselší a najpopovejší album. V sprievodnom programe sa predstaví aj Zuzana Mikulcová. V roku 2010 sa stala víťazkou súťaže Nové tváre slovenského jazzu. Na albume Dievča (2018) sa posunula k progresívnejšiemu popu a aktuálnou novinkou je projekt Fúzie, na ktorom spolupracovala aj s Petrom Lipom či českým spevákom Danom Bártom. Hudobný program festivalu doplnia Vrbovskí víťazi. Bratia Jobusovci hrajú vlastný štýl, priemyselný folklór, a sami si vyrábajú unikátne hudobné nástroje. Kapela vznikla v roku 2000. Odvtedy sa stala kultovou aj vďaka festivalu Vrbovské vetry, ktorý Jobusovci tento rok zorganizovali už po šestnásty raz. Počas Nitrianskej bielej noci bude sprístupnená Vila Kollmanovcov a nové komunitné centrá – Domof creativity a Kreatívne centrum Nitra. Magickú atmosféru umocní novinka poľského tanečníka a choreografa Pawła Sakowicza Amando v Synagóge, po ktorej otvoria výstavu plagátov ukrajinského grafika Mykolu Kovalenka. Sprievodný program doplnia viaceré programové sekcie, ako Festival deťom či Divadlo mladých. Svoje miesto si v ňom našla veľmi obľúbená KníhKupecká, ako aj projekty Asociácie Divadelná Nitra. Projekt Darujem ti tulipán tento rok opäť ponúkne atraktívny integračný Black Box, ktorý približuje problémy i túžby nevidiacich. V rámci projektu Aj toto je umenie sa môžu návštevníci zoznámiť so 43 dielami vizuálneho umenia a architektúry v Nitre. Sú označené novými modelmi špeciálnych pútačov s krátkym textom, ktorý dielo predstavuje. Zaujímavé aktivity, napríklad pop-up komunitnú večeru, pripravilo združenie Mareena. Nechýbajú ani diskusie s tvorcami prezentovaných diel. Verejnú debatu na hlavnú tému festivalu Krehkosť bude opäť moderovať Oliver Rehák.

PR manažérka festivalu