Zháňajú si drevo, hoci majú plyn
Rozprávali sme sa s ľuďmi, ktorí by kúrili pomocou plynového kotla či tepelného čerpadla, ale vystrašili ich správy o cenách energií, a tak sa rozhodli pre drevo
Jana s rodinou dokončila tento rok rodinný dom v Novej Lesnej pod Tatrami. Kúriť plánovali pomocou tepelného čerpadla, do ktorého investovali 9500 eur – aj s očakávaním, že časť nákladov im pokryje štátna dotácia.
„Hovorili sme si, že akí budeme moderní a ekologickí,“rozpráva Jana.
Keď vypukla vojna na Ukrajine, len sa utvrdzovali v tom, že urobili dobre: prípadný nedostatok plynu ich nijako neohrozuje.
Počas leta však zásadnou témou začala byť aj elektrina, ktorej cena na burze raketovo vzrástla. Hoci tepelné čerpadlá majú len relatívne malú spotrebu, Jana si povedala, že jedinou istotou je z jej pohľadu drevo. Neverí politikom, ani keď sľubujú, že ceny elektriny zostanú zastropované.
„Každý hovorí niečo iné. Sulík upokojoval, že elektrina bude zastropovaná, Matovič hovoril, že Sulík to zbabral. Do toho niečo iné hovorí ÚRSO. Nechcem sa spoliehať na štát,“hovorí Jana.
DREVO OD RÓMOV
Nová Lesná je ako obec plynofikovaná. Napriek tomu sa viacerí obyvatelia rozhodli, že plyn chcú túto sezónu využívať len minimálne. Radšej budú kúriť v krbe, ktorý doteraz využívali len občas, na „navodenie atmosféry“.
Starosta Peter Hritz hovorí, že ľudia počas leta „podľahli strašeniu“a začali si vo veľkom zháňať drevo a pelety. „Doteraz tu niečo také nebolo, vraciame sa o päťdesiat rokov dozadu. Zrazu dym a smog nebudú nikomu prekážať,“hovorí Hritz.
Pod Tatrami je to bežný jav. Veľký dopyt po dreve je aj medzi obyvateľmi ďalšej plynofikovanej obce, ktorou je Ľubica pri Kežmarku. Keďže obec má vlastné lesy, snaží sa obyvateľom vychádzať v ústrety.
„Nárast záujmu je enormný, začal sa už počas jari. Zatiaľ dokážeme dopyt uspokojovať vďaka našim vlastným lesom, uvidíme dokedy,“hovorí starosta Ján Kapolka.
V inej situácii je však spomínaná Nová Lesná, ktorá sa nachádza na území chráneného TANAP-u. Kde teda miestni ľudia zháňajú drevo?
V úvode citovaná Jana hovorí, že ho kupujú aj načierno od Rómov z okolitých dedín: prídu s dodávkou, vysypú zákazníkovi drevo na dvor a zoberú peniaze v hotovosti. Pred rokom by jej niečo také nenapadlo.
„Nepýtame sa, kde to drevo zohnali. Potrebujeme zásoby na zimu, tak využívame túto možnosť. Päť kubíkov vysypaného dreva za 350 eur je štandardná cena,“dodáva Jana.
DESAŤ PALIET MIESTO TROCH
Kúriť drevom nebolo ani doteraz na Slovensku výnimočné. Tento typ paliva však za normálnych okolností využívali hlavne obyvatelia obcí, kde nie je zavedený plyn, prípadne chatári a ľudia, ktorí si v krbe či kachliach prikurovali.
Tento rok je situácia iná. Po dreve, drevených peletách či briketách sa zháňajú aj tí, ktorým by to vlani nenapadlo, prípadne nie v takom množstve.
Napríklad v drevospracovateľskej firme Beky v Snine boli zvyknutí, že palivo začínali ľudia kupovať až koncom leta, keď sa blížila vykurovacia sezóna.
„Tento rok kupovali brikety aj počas jari, keď je obvykle hluché obdobie. V ďalších mesiacoch dopyt ešte viac rástol. Ten, kto si normálne kupoval tri palety, si teraz objednával desať,“hovorí Peter Brečka z firmy Beky.
Že sa tohtoročná vykurovacia sezóna začína, pripomenul tento týždeň ľuďom aj minister financií Igor Matovič. Na svojom facebookovom účte si uverejnil fotku horiaceho dreva v krbe – s poznámkou, že doma museli prvýkrát prikúriť.
S UHLÍM JE TO EŠTE HORŠIE
V ešte horšej situácii sa ocitli ľudia, ktorí sú zvyknutí kúriť si uhlím. Televízia Markíza pred pár dňami priniesla príbeh rodiny z Liptova, ktorá si už v apríli objednala uhlie na aktuálnu vykurovaciu sezónu. A stále naň čaká, hoci teploty už v noci klesajú pod desať stupňov.
„Vždy sme si objednávali uhlie v apríli, keď zvykli byť najnižšie ceny. Čakať bolo treba maximálne mesiac. Tento rok ho stále nemáme a ani nám nevedia povedať, či to vôbec stihneme ešte pred vykurovaním,“povedala novinárom Zuzana.
Markíza oslovila aj dodávateľské firmy z Liptovského Mikuláša. Ich zamestnanci hovorili o zúfalstve, s ktorým sa stretávajú, keď zákazníkom oznamujú, že uhlie nie je. „Buď nám nadávajú, alebo plačú,“povedala jedna zo zamestnankýň.
Denník N sa rozprával s niekoľkými ľuďmi, ktorí sa rozhodli tento rok spoliehať na tuhé palivo. Spája ich, že neveria, že by im dokázala výraznejšie pomôcť vláda.
Tomáš žije v Senci, v dome má plynový kotol aj krb. Na túto sezónu sa rozhodol, že zotne niekoľko ovocných stromov vo svojej záhrade.
Za normálnych okolností by kúril plynom a drevo do krbu by kupoval od dodávateľov. Aktuálnu cenu dreva – 120 eur za kubík s lepšou výhrevnosťou – však považuje za premrštenú. Pri plyne si zas nie je istý, či ho počas zimy bude dosť, prípadne za akú cenu. „Takže dve jablone, jedna slivka a časť hrušky pôjdu dole. Len čakám, kým dorodia, a potom ich narežem na drobné a nechám aspoň na chvíľku presušiť,“hovorí Tomáš.
V rozhodnutí posekať stromy sa utvrdil, keď sledoval let
Doteraz tu niečo také nebolo, vraciame sa o päťdesiat rokov dozadu. Zrazu dym a smog nebudú nikomu prekážať.
Peter Hritz starosta Novej Lesnej
nú vládnu krízu. Vyvrcholila odchodom ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), o ktorom následne Matovič vyhlásil, že na energetickú krízu nepripravil žiadne riešenie.
„Miesto aby som počúval o riešeniach, sledoval som len hádky. Do toho som čítal rôzne články a príspevky na Facebooku, že za energie sa nedoplatíme, tak som sa rozhodol poradiť si sám,“rozpráva Tomáš.
Ešte vo väčšej panike je jeho sused, čerstvý dôchodca, ktorý nemá v dome ani krb. Podľa Tomáša si musel pripraviť netradičný záložný plán. „Sused sa plánuje presťahovať do malého hosťovského domčeka, kde má piecku. Pokiaľ bude drahý plyn, bude prespávať v jeho kuchyni,“dodáva Tomáš.
ZÁKAZ VÝVOZU DREVA NEPREŠIEL
Táto situácia má niekoľko následkov, ktorých rozsah sa v tejto chvíli ešte nedá dostatočne zmapovať.
Prvý rozmer je ekologický: z obáv z cien energií padajú stromy, ktoré mohli ešte niekoľko rokov stáť. Spaľovanie dreva či uhlia navyše produkuje viac skleníkových plynov než spaľovanie zemného plynu.
Ďalší rozmer je ekonomický. „Palivové drevo stojí na niektorých miestach približne toľko ako stavebné drevo. To je absurdné,“povedal Denníku N jeden z vysokých úradníkov ministerstva životného prostredia.
Slovenský zväz výrobcov tepla už počas leta varoval, že v dôsledku nebývalého dopytu po dreve môžu byť ohrozené dokonca dodávky paliva pre teplárne, ktoré využívajú biomasu.
Envirorezort sa snažil situáciu upokojiť vyhláseniami, že ak bude najhoršie, vláda by mohla zamedziť vývozu dreva do cudziny. Minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (OĽaNO) však následne uviedol, že takáto regulácia je možná len pri štátnych lesoch, ale nie pri súkromných vlastníkoch.
„Z tohto dôvodu je ťažké až nemožné presadiť zákaz vývozu určitej komodity, pretože takýto zásah do legislatívy by bol v rozpore s právom EÚ a obmedzoval by hospodárske subjekty pri obchodovaní,“vysvetlil Vlčan Denníku E.