Koalícia vyhovela Kuffovi a Smeru
Parlament je odblokovaný, Matovič tvrdí, že Fico dodrží sľub skôr ako Sulík
Vpiatok oznamoval poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí), že sa trojkoalícia OĽaNO, Sme rodina a jeho strany po minulotýždňovej obštrukcii dohodla s SaS na otvorení septembrovej parlamentnej schôdze.
Napísal, že sa rozprávali o vzájomnej podpore pre niektoré zákony, a rokovania označil za vecné a konštruktívne. Zdalo sa, že napriek vzájomným odkazom a invektívam trojkoalícia s bývalým koaličným partnerom nachádza cestu k spoločnému fungovaniu v Národnej rade. No v utorok doobeda bolo všetko inak.
Podmienky, ktoré si SaS pre spoluprácu na septembrovej schôdzi kládla, Sme rodina a OĽaNO odmietli. A predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) – aj na prekvapenie koaličných partnerov – zobral iniciatívu do svojich rúk a drobným ústretovým krokom voči Smeru fakticky zaistil otvorenie schôdze aj bez pomoci SaS. Na otvorenie je potrebné, aby sa prezentovalo aspoň 76 zo 150 poslancov.
Nasledovalo prekvapenie druhé: koaliční poslanci (aj keď nie všetci) nečakane podporili aj návrh ďalšieho opozičného poslanca Štefana Kuffu (Život, zvolený na kandidátke ĽSNS) na rozšírenie schôdze o zvláštny bod, ktorý sa má venovať energetickej kríze.
Septembrová schôdza, prvé riadne zasadnutie parlamentu od odchodu SaS z vlády, sa tak začalo tým, že kým pripomienky Sulíkovej strany k programu rokovania koalícia odmietla, tie, s ktorými prišli Smer a poslanec Štefan Kuffa, prešli.
AKO KOLLÁR ZAISTIL HLASY SMERU
Začalo sa to vlastne ešte v nedeľu. Predseda Sme rodina Boris Kollár bol hosťom relácie O päť minút dvanásť na RTVS spolu s predsedom Smeru Robertom Ficom.
Ten v televízii prisľúbil hlasy poslancov Smeru (klub má 27 členov) na otvorenie schôdze, ak sa na jej začiatok presunie návrh poslancov Sme rodina na zmenu ústavy, ktorý by umožnil vyhlásenie predčasných volieb referendom alebo ústavným zákonom.
„Predpokladom akejkoľvek súčinnosti a spolupráce opozície je prijatie ústavného zákona, ktorý vytvorí predpoklady na predčasné parlamentné voľby. Veď my tu nie sme na to, aby sme vláde pomáhali, my sme opozičná strana,“vravel Fico v televízii. „Keď to predsuniete, prerokujeme a prejde to v prvom čítaní, ideme rokovať. Samozrejme.“
Kollár sa ešte vo vysielaní Ficovho prísľubu chytil. „No tak fajn, ja som ochotný rokovať o čomkoľvek. Ako hovoril pán predseda, dajme to na začiatok, som za to, súhlasím s tým,“povedal.
V pondelok popoludní, ešte pred rokovaním koaličnej rady, Kollár poslal aktualizovanú verziu programu septembrovej schôdze, v ktorom už bola zmena ústavy presunutá na začiatok.
Zostavenie programu schôdze je plne v kompetencii predsedu Národnej rady, takže to mohol urobiť – a vlastne aj urobil – bez nejakej konzultácie v koalícii. Predseda najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO Igor Matovič povedal, že to akceptovali. „Keď ten verejný prísľub dal, tak aj mne sa podarí, že dám niekedy verejný prísľub bez dohody v koalícii. Keď ste naozaj tím, tak sa navzájom nepodrazíte,“vysvetlil.
„Vyjsť v ústrety žiadosti Roberta Fica a dať to ako prvý bod… Či to bude prvý bod, v strede, alebo na konci, je absolútne jedno. Pre mňa osobne to nenásobí, nedelí. Vyjsť v ústrety takejto požiadavke za to, že niekto sľúbi a dodrží, že otvorí schôdzu, je vždy lepšie, ako spoliehať sa na partnera – SaS v tomto prípade – ktorý verejne desaťkrát sľúbil, že otvoria septembrovú schôdzu, a nakoniec to neurobia.“
Predseda OĽaNO dodal, že je „vizitkou a hanbou“Richarda Sulíka, že v takýchto veciach dodrží slovo skôr Robert Fico ako on.
ZNOVU DOŠLO K NEDOHODE
Pátrať po príčinách ďalšej nedohody medzi SaS a zvyškom bývalej štvorkoalície je zložité. Podstatné je, že sa na spoločnom fungovaní v parlamente jednoducho nevedia zladiť.
Jednotliví partneri interpretujú závery piatkových rokovaní po svojom. Tak napríklad, SaS priznáva, že si ako podmienku spolupráce dala predradenie asi desiatky návrhov zákonov, na ktorých strane záleží (a ktoré sa týkajú energetiky, daní, ale aj spravodlivosti) na začiatok schôdze.
„Zároveň sme vyzvali našich partnerov, aby predložili body, na ktorých im záleží,“vysvetľoval predseda SaS Richard Sulík. „V žiadnom prípade nie je pravdou, že sme im povedali – schváľte naše body a my sa potom rozhodneme. Takto to nebolo. My sme chceli naše body vpredu, ale zároveň sme boli pripravení sa vyjadriť k všetkým ostatným.“
Predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský, naopak, hovorí, že SaS koalíciu vydierala. „Dohoda s SaS nebola žiadna,“povedal. „Strana SaS nám oznámila, že otvoria schôdzu a podporia niektoré návrhy zákonov v prípade, ak všetky ich návrhy zákonov budú presunuté na začiatok a my za ne zahlasujeme. To nie je dohoda, to je vydieranie.“
Podobne situáciu opisoval aj predseda OĽaNO Igor Matovič. „Požiadavka zo strany SaS bola výrazne tvrdšia, nebolo to len predsunutie desiatich bodov, bolo to hranie sa na opozičného premiéra,“vravel.
Na pondelkovej koaličnej rade OĽaNO a Sme rodina požiadavku SaS na predradenie jej bodov odmietli. Ako Denníku N povedal poslanec Juraj Šeliga, zástupcovia najmenšej koaličnej strany Za ľudí, naopak, boli za to, aby Sulíkovej strane vyhoveli.
No ráta sa výsledok a tých je niekoľko. Po prvé, septembrovú schôdzu sa po minulotýždňovej obštrukcii opozície podarilo otvoriť. Prezentovali sa nielen koaliční poslanci, ale aj zástupcovia SaS, Smeru, Hlasu či nezaradení okolo Tomáša Tarabu. V obštrukcii tak pokračovali už len poslanci ĽSNS a Republiky.
Po druhé, parlament schválil aj program septembrovej schôdze. To je na prvý pohľad len formálna procedúra, no v situácii, keď vládne menšinová vláda, má význam. Ak by nebol schválený program schôdze, predsedajúci Boris Kollár by ju musel ukončiť a vyhlásiť novú. Za program
Vyjsť v ústrety takejto požiadavke Smeru za to, že niekto sľúbi a dodrží, že otvorí schôdzu, je vždy lepšie, ako spoliehať sa na partnera – SaS v tomto prípade – ktorý verejne desaťkrát sľúbil, že otvoria septembrovú schôdzu, a nakoniec to neurobia.
Igor Matovič predseda OĽaNO
schôdze poslanci SaS (ale ani Hlasu) nehlasovali. Poslanci Smeru a trojica okolo Tomáša Tarabu áno.
A po tretie, SaS po tom, čo neboli predradené ich body na začiatok schôdze, hovorí, že sa necíti viazaná žiadnymi dohodami s trojkoalíciou. Slovami Richarda Sulíka, začína sa parlamentný freestyle.
„Budeme sa riadiť iba podľa nás. Keďže neevidujeme žiadne platné dohody, pri každom jednom bode budeme hlasovať, či je, alebo nie je v súlade s programom SaS,“povedal exminister hospodárstva.
„Berieme na vedomie, že naši bývalí koaliční partneri nemajú až taký záujem o dohodu s nami, my sa zariadime. Možno poslanci zo strany Smer alebo Hlas alebo takí, ktorí sa parlamentom len tak hýbu, sú im prednejší ako my. Berieme na vedomie, že napríklad Borisovi Kollárovi je strana Smer bližšia ako SaS.“
TARABA PODPREDSEDOM PARLAMENTU?
Otázka je, ako na utorkové dianie nadviaže ďalšie fungovanie parlamentu. Okrem Kollárovho ústretového gesta voči Smeru totiž časť koaličných poslancov podporila procedurálny návrh poslanca Štefana Kuffu, aby parlament rokoval o tom, či zaviaže vládu na predloženie strategického plánu na kompenzáciu rastu cien energií pre zraniteľné skupiny.
Do toho sa v utorok objavila informácia, že Kuffov syn Filip, tiež poslanec, navrhol na uvoľnený post podpredsedu parlamentu svojho straníckeho šéfa Tomáša Tarabu (Život – Národná strana). Keďže celé leto sa špekulovalo, či práve táto trojica poslancov nepomôže menšinovej vláde v jej fungovaní v parlamente, bola na mieste otázka, prečo vládni poslanci hlasovali za Kuffov návrh – a či nezvažujú podporu pre Tarabu.
„Vieme, že tento mesiac bude vláda riešiť energetickú krízu, povedali sme si, že nevidíme nič na tom zlé, aby sme dali voľnú ruku,“komentoval hlasovanie predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš.
Predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský zasa povedal, že Kuffov návrh je v poriadku. „Podstatné je, že schôdza je otvorená a môžeme rokovať o všetkých bodoch, ktoré boli zaradené. Aj o tých saskárskych, lebo niektoré sú na prospech. Rokovať budeme o každom návrhu zákona.“
Ani Pčolinský, ani Šipoš navyše nevylúčili, že by sa Taraba mohol podpredsedom parlamentu stať, aj keď OĽaNO dodáva, že s predsedom strany Život nemajú žiadnu dohodu.
„Počkám si na vyhlásenie voľ by a všetkých kandidátov, potom sa o tom budeme rozprávať na poslaneckom klube a koaličnej rade. Teraz nebudem vylučovať nikoho,“povedal predseda klubu OĽaNO s dôvetkom, že on by najradšej na oboch voľných miestach podpredsedov videl kandidátov koalície.
Predseda OĽaNO Igor Matovič na tlačovke svojho hnutia povedal, že by bola naivné, ak by menšinová vláda spochybňovala, že parlamentná väčšina si môže zvoliť svojho podpredsedu parlamentu – navyše v tajnom hlasovaní. No existenciu dohody s Tarabom odmietol. „Asi by som o tej dohode musel niečo vedieť. My so svedomím neobchodujeme,“dodal.
Richard Sulík, naopak, o podpore návrhu Štefana Kuffu povedal, že „každý si môže spraviť obraz o tom, aké nové koalície v parlamente vznikajú“.
Čo teda ukázal prvý deň rokovania Národnej rady po rozpade štvorkoalície? V parlamente sa žiadna väčšinová koalícia nevytvorila, neexistuje žiadna dohoda o spolupráci medzi bývalými koaličnými partnermi. Rôzni aktéri – koaliční aj opoziční – sa pravdepodobne budú spájať ad hoc pri rôznych príležitostiach a v nepriehľadnej situácii bez jasnej väčšiny skúšať presadzovať vlastnú politickú agendu.