Nie je jasné, či Únia potrestá Maďarsko
Je šanca, že na stranu Budapešti sa postaví toľko štátov, že v Rade Európskej únie nebude kvalifikovaná väčšina, no vylúčené nie je ani to, že napokon sa ani nebude hlasovať
Európska komisia v nedeľu navrhla Rade Európskej únie, ktorá združuje odborných ministrov členských štátov, aby pre obavy o právny štát zadržala Maďarsku 7,5 miliardy eur zo zdrojov EÚ.
Rada musí rozhodnúť do 19. novembra, a hoci sa na Maďarsko hnevá veľa členských štátov pre jeho politiku voči Rusku, ani takto nie je isté, že prijatie sankcie podporí kvalifikovaná väčšina – ak vôbec dôjde k hlasovaniu.
Ak aj Rada Maďarsko oslobodí, sankcie môžu byť neskôr znovu prehodnotené.
KORUPCIA JE AJ INDE
Na kvalifikovanú väčšinu potrebuje Rada 55 percent svojich členov, ktorí zároveň reprezentujú 65 percent obyvateľov EÚ. Bea Bakó, právna odborníčka na právo EÚ a ústavné právo, výskumníčka na Karlovej univerzite v Prahe a spoluautorka newslettra Gemišt si vôbec nie je istá, že návrh prejde cez Radu bez problémov.
Existuje veľa krajín, vrátane krajín v strednej Európe, kde majú takisto problémy s korupciou, tie krajiny si aj trikrát rozmyslia, čo bude, ak budú ďalšími v poradí ony, povedala pre Napunk.
Bea Bakó si myslí, že návrh o odňatí symbolických, napríklad 10 percent zo zdrojov by pravdepodobne hladko odsúhlasili aj tieto krajiny, tento návrh je však veľmi prísny. A to aj pritom, že konečná suma je výrazne nižšia oproti pôvodnej avizovanej sume. (Pôvodne sa spomínalo 70 percent zdrojov EÚ, napokon sa do návrhu dostalo 65 percent zdrojov troch programov.)
Bea Bakó upozorňuje aj na to, že pri hlasovaní budú členovia Rady brať ohľad nielen na korupciu v Maďarsku, ale bude nad nimi visieť aj strach z toho, že by sa na rad mohli dostať ich vlastné krajiny.
Veľmi veľa závisí od toho, kto spraví v Rade aké ťahy, hovorí právnička, podľa ktorej môžu jednotlivé členské štáty zvažovať aj také faktory, ako je napríklad to, že časť ich obyvateľov sympatizuje s Orbánom. Ceny energií prudko vzrástli aj v ostatných krajinách EÚ, takže pre mnohých môže byť rétorika maďarského premiéra, kritizujúceho sankcie voči Rusku, sympatická.
STREDOEURÓPSKA SOLIDARITA A TALIANSKO
Je veľmi ťažké predpovedať, aký bude záver hlasovania, ak sa uskutoční, povedal pre portál Napunk politológ Dániel Hegedűs, analytik think tanku German Marshall Fund.
Na Maďarsko sa väčšina Európskej únie veľmi hnevá, podľa informácií z Bruselu Viktora Orbána a maďarských diplomatov pravidelne spomínajú ako zradcov pre politiku Maďarska voči Rusku. Preto budú mnohí ochotní podporovať sankcie voči Maďarsku, vysvetľuje Hegedűs.
Členské štáty si na druhej strane nezvykli navzájom veľmi ubližovať, pripomína politológ. V konaní podľa článku 7 sme na svetelné roky vzdialení od toho, aby sa hocikto odvážil iniciovať hlasovanie proti Maďarsku, pretože by sa pravdepodobne nenazbierala štvorpätinová väčšina (ktorá je potrebná) na ukončenie prvej časti procesu.
Politológ však pripomína: napriek tomu, že susedia Maďarska v strednej Európe voči nemu veľmi ochladli pre Orbánovu politiku voči Rusku, počas uplynulých týždňov sme mohli vidieť, že Poľsko deklarovalo úmysel obnoviť vzťahy. Toto síce Čechov a Slovákov neobmäkčí, no Hegedűs si vie len veľmi ťažko predstaviť, že by v Rade okázalo podkopli stredoeurópsku solidaritu, teda že by krajiny V4 alebo iné susedné krajiny ako Rumunsko a Rakúsko podporili sankcie proti Maďarsku.
Dániel Hegedűs upriamuje pozornosť aj na blížiace sa voľby v Taliansku, ktoré podľa očakávaní vyhrá pravicová koalícia vedená Giorgiou Meloniovou. Politička je dávnou spojenkyňou Viktora Orbána, nová talianska vláda teda určite nepodporí sankcie voči Maďarsku. Taliansko, Poľsko, Rumunsko a viaceré stredoeurópske štáty dosahujú spolu už takmer menšinu potrebnú na zablokovanie, hovorí politológ.
V Rade je na kvalifikovanú väčšinu potrebných 55 percent hlasov členov, ktorí zastupujú aspoň 65 percent obyvateľov EÚ. Počet obyvateľov v Európskej únii je približne 448 miliónov. Návrh neprejde, ak budú proti krajiny, ktoré zastupujú aspoň 35 percent obyvateľstva, teda približne 157 miliónov ľudí.
Taliansko má 60 miliónov obyvateľov, Poľsko 38 miliónov, Rumunsko 19 miliónov. Počet obyvateľov týchto troch krajín je 117 miliónov. Ak budú všetky krajiny strednej Európy a prípadne ešte niektorá pobaltská krajina hlasovať proti, zvyšných 40 miliónov sa už aj nazbiera.
HLASOVANIE SA MOŽNO ANI NEUSKUTOČNÍ
Po oznámení návrhu Európskej komisie sa spomínalo, že návrh môžu aj stiahnuť, ak sa bude zdať, že zo strany Maďarska sa podmienky plnia.
Bea Bakó hovorí, že mechanizmus právneho štátu neobsahuje podmienku, že ak Komisia raz predostrie návrh Rade, môže ho stiahnuť. Ako hovorí, od tej chvíle o tom rozhoduje Rada, ktorá by mala za normálnych podmienok mesiac na rozhodnutie. Termín je však 19. november, pretože Komisia dala Rade na rozhodnutie viac času, teda dva mesiace. Za výnimočných podmienok môže byť lehota predĺžená, avšak nie je jasné, čo sa považuje za výnimočné podmienky, hovorí Bakó.
Podľa Dániela Hegedűsa je tu však šanca, že návrh sa napokon nedostane pred Radu. Ak sa bude Komisii zdať, že maďarská vláda splnila kritériá – Johannes Hahn v nedeľu na tlačovej konferencii chválil konštruktívnosť maďarskej strany –, politicky ešte existuje priestor na dosiahnutie toho, aby Rada o návrhu nehlasovala.
Dániel Hegedűs hovorí, že ide o scenár, ktorého sa obávajú viacerí odborníci.
ČO BUDE, AK BUDÚ SANKCIE PRIJATÉ HLASOVANÍM?
Bea Bakó aj Dániel Hegedűs zdôrazňujú, že ide o prvý takýto proces v dejinách EÚ, nemáme naň žiadny precedens.
Ak Rada návrh zamietne, proces sa ukončí, prípadne Komisia môže podať nový návrh. Ak však Rada sankcie prijme, Komisia môže podať návrh na preskúmanie opatrenia.
Bea Bakó si myslí, že v texte návrhu môžu na toto odkazovať časti, podľa ktorých je potrebné preskúmať, ako fungujú opatrenia maďarskej vlády v praxi. Formulácia návrhu je totiž veľmi opatrná. Komisia sa pravdepodobne neuspokojí tým, že maďarská vláda prijme opatrenia – pretože vie, že tie Orbán dokáže obísť –, ale chce vidieť aj to, že naozaj fungujú. A na to sú potrebné mesiace.
Dániel Hegedűs chápe sankcie ako pozastavenie zdrojov. Ak Maďarsko splní podmienky, na základe ktorých je možné predpokladať, že bol právny štát obnovený a zdroje EÚ sú v bezpečí, toto pozastavenie by mohlo byť zrušené.
Inou otázkou je, či by Maďarsko dokázalo tieto zdroje efektívne čerpať, ak bude mať na to menej času.
AKO BUDE HLASOVAŤ SLOVENSKO?
Predseda parlamentu Boris Kollár, ako aj bývalý premiér Robert Fico, predseda opozičného Smeru, už v nedeľu avizovali, že so sankciami nesúhlasia. Ak by bol premiérom, Fico by ich vetoval a o vete hovoril aj Kollár. Keďže však na rozhodnutie nie je potrebné jednomyseľné hlasovanie, ale kvalifikovaná väčšina, vetovať nebude môcť ani Slovensko, ani žiadna iná členská krajina.
V nedeľu vydal stanovisko aj úrad vlády, v ktorom Heger uvádza, že aj pre jeho vládu je
prioritou boj proti zneužívaniu zdrojov EÚ. Aj Heger upozorňuje, že návrh nie je možné vetovať, a to, ako bude Slovensko hlasovať o sankciách voči Maďarsku, zatiaľ nevie a ani sa to nedá povedať.
Toto rozhodnutie urobia až vtedy, keď sa oboznámia so záverečnou ponukou maďarskej strany, zároveň sú ochotní podporiť predĺženie lehoty o dva mesiace, aby malo Maďarsko viac času na rokovania.
7,5 MILIARDY SEM, 7,2 MILIARDY TAM
Je dôležité zdôrazniť, že v tomto prípade nejde o plán obnovy, v súvislosti s ktorým je teraz spor aj medzi Maďarskom a Komisiou.
Portál Politico vo svojom newsletteri v pondelok ráno s odkazom na svoje bruselské zdroje uvádza, že Komisia síce navrhuje pozastaviť časť zdrojov EÚ, v súvislosti s plánom obnovy sa zdá byť zhovievavejšia. Tu ide o 7,2 miliardy eur a Politico naznačuje, že nie je náhoda, že Komisia ju znížila na sumu podobnú sankciám voči Maďarsku – na 7,5 miliardy eur.
Kým podľa Politico Rada pozastaví 7,5 miliardy eur z kohéznych fondov, Komisia ešte v tomto mesiaci uvoľní zdroje z plánu obnovy, čím sa Maďarsku sprístupní takmer rovnaká suma, o ktorú – ako sme to videli, nie je vylúčené, že len prechodne – príde.
Existuje veľa krajín – vrátane krajín v strednej Európe –, kde majú takisto problémy s korupciou, tie krajiny si aj trikrát rozmyslia, čo bude, ak budú ďalšími v poradí ony. Bea Bakó odborníčka na právo EÚ