Irán sa búri po smrti mladej Kurdky
Mravnostná polícia ani žiadne iránske bezpečnostné zložky Širin nikdy nechytili. „Mala som vždy dosť šťastia,“hovorí mladá Iránka, ktorá sa občas odvážila vyjsť na ulicu bez riadne zahalených vlasov alebo v ležérnom oblečení. Niečo, za čo vám v krajine, ktorej vládne režim ajatolláhov, hrozí zatknutie a v horšom prípade aj smrť.
NENOSILA SPRÁVNE HIDŽÁB, SKONČILA V KÓME
Tak, ako sa to stalo 22-ročnej Mahse Aminiovej.
Mladá kurdská Iránka prišla na návštevu do Teheránu so svojím bratom, keď ju v utorok minulý týždeň zatkla morálna polícia pred stanicou metra.
Štýl nosenia jej hidžábu podľa teheránskej polície totiž nezodpovedal predpísaným pravidlám obliekania sa. To, čo nasledovalo, má dnes dve verzie: oficiálnu a tú, pre ktorú vyšli nahnevaní Iránci do ulíc a polícia do nich strieľala – Mahse sa zrejme stala obeťou policajného násilia.
Nespochybniteľné je to, že Aminiová sa po zatknutí v ten istý deň ocitla v kóme a po dvoch dňoch zomrela.
Iránska polícia tvrdí, že išlo o „nešťastnú nehodu”. Aminiová podľa nej zomrela na infarkt. V iránskej televízii následne ukázali zábery, ako odpadla v prevýchovnom stredisku, kde ju mali poučiť, ako sa má správna iránska žena správať.
Podľa šéfa teheránskej polície mladej Kurdke nikto fyzicky neublížil. Jej rodina však tomu neverí, so srdcom podľa nej nikdy problémy nemala.
Po správach o jej smrti sa v uliciach iránskych miest začali objavovať protesty. Niektorí demonštranti vykrikovali slogan „smrť diktátorovi“, ktorý je namierený proti najvyššiemu duchovnému vodcovi v krajine, ajatolláhovi Alímu Chameneímu.
V kurdskej časti západného Iránu podľa ľudskoprávnych organizácií pri nepokojoch polícia zastrelila viacerých protestujúcich a autority tam obmedzili prístup k internetu.
Nepokoje vypukli hlavne v Aminovej rodnom meste Saqez po jej sobotnom pohrebe. Neboli však ojedinelé a vypukli vo viacerých iránskych mestách. Išlo nielen o reakciu na smrť mladej Kurdky, ale aj o prejav dlhodobej frustrácie z neúnosnej situácie v krajine.
V areáli teheránskej univerzity protestovali študenti proti milíciám Basídž.
KAŽDODENNÁ REALITA IRÁNSKYCH ŽIEN
„Celý Irán je v krvi: od Kurdistanu po Teherán,“kričali na proteste podľa Financial Times. „Byť zabitý pre šatku? Ako dlho bude toto ponižovanie ešte trvať? Ženy, život, sloboda.“
Viacero incidentov, pri ktorých polícia použila nezákonné násilie proti ženám, pretože nenosili správne hidžáb, podľa ľudskoprávnej organizácie Human Right Watch vyvolalo v Iráne veľkú vlnu kritiky. Pripomína, ako sa do nedávnej kampane na Instagrame zapojili státisíce Iránok a Iráncov.
Zverejňovali na nej svoje fotografie s tým, že sú proti povinnému sa zahaľovaniu žien.
Mahsa Alimardaniová, výskumníčka, ktorá sa zameriava na slobodu prejavu a prístup k informáciám v iránskom online priestore, pre Middle East Eye povedala, že konflikty s iránskou „mravnostnou políciou“sú pre ženy každodennou realitou.
Posledný incident však vyvolal jednu z najväčších reakcií, aké doteraz videli. „Vidím, že ženy, ktoré nemali politický alebo neutrálny postoj k hidžábu, sú znepokojené tým, čo sa stalo Mahse, pretože sa to mohlo stať doslova komukoľvek,“povedala.
Dokonca aj niektorí politici a klerici sa podľa Financial Times zapojili do kampane s tým, že povinnosť nosiť hidžáb je mimo reality modernej iránskej spoločnosti. „Vybrala som si hidžáb, pretože v neho verím, ale som zhrozená, že krásne dievča bolo zabité. Toto islam nehovorí,“citovali 52-ročnú Parvin britské noviny.
„Žena, ktorá zomrie po zatknutí preto, ako bola oblečená, je dôkazom nehoráznej skazenosti. Je absolútne nevyhnutné, aby sa vykonalo transparentné vyšetrovanie, našli zodpovední za Mahsinu smrť a rodine poskytlo odškodnenie. Iránske orgány by mali zároveň urýchlene zrušiť zákon o povinnom nosení hidžábu,“vyzvala HRW. Len tak sa podľa nej dosiahne pokrok pri odstraňovaní diskriminácie, násilia a smrti, ktorú musí znášať polovica iránskej spoločnosti od represívneho a nezodpovedného štátu.
Šanca, že si jej výzvu iránsky režim zoberie k srdcu, je však minimálna.
UNAVENÍ Z VLASTNÉHO STRACHU
Podľa Širin, ktorá sa nakoniec rozhodla z krajiny emigrovať, je súčasná stratégia mladých Iráncov protestovať, kde sa dá.
„Ľudia sú unavení z toho, že sa musia báť. A posadnutosť nosením šatky je len odvádzaním pozornosti. Vláda veľmi dobre vie, že tu sú oveľa dôležitejšie veci ako napríklad to, že polovica populácie hladuje, že má problémy s elektrinou a pitnou vodou a neuveriteľne nestabilnou ekonomickou situáciou,“hovorí Širin, podľa ktorej to nie je prvý raz, keď si mladá žena musela prejsť niečím takým strašným len preto, že nenosí správne hidžáb.
„To, že vzali život mladej žene alebo ju fyzicky obťažovali, nemá nič s islamom alebo náboženstvom, je to čistá mizogýnia,“dodáva. „To, čo ma najviac hnevá, je spôsob, ako sa jej smrť snaží vláda zakryť patetickým ospravedlnením o náhlom infarkte. Ako potom vysvetlí to, že ju najskôr museli vziať do nemocnice po zatknutí?“
TECHNOLÓGIA SPOZNÁVANIA TVÁRÍ BEZ HIDŽÁBU
Iránsky prezident Ebráhím Raísí vyhlásil, že mladá žena bola ako jeho dcéra a že nariadil ministerstvu vnútra, aby sa prípad Mahse vyšetril. Sám vyšiel z konzervatívnych kruhov a volal po prísnejšej kontrole dodržiavania zákonu o hidžábe, ktorý je v Islamskej republike v platnosti od roku 1979.
Ten vtedy, ako píše Economist, nariadil dvojmesačné väzenie pre každú ženu, ktorú prichytia pri porušení pravidiel obliekania sa. Hliadka Božej pomsty, ako si vravela mravnostná polícia, vtedy podľa britského časopisu začala brázdiť ulice a vykrikovať Ya rusari ya tusari (Buď sa zakryješ, alebo budeš trpieť.).
Podľa Guardianu dokonca Raísí podporil, aby sa pri presadzovaní zákona o hidžábe používala moderná technológia rozpoznávania tvárí.