Ako ohroziť druhý pilier ešte viac

Tipujem, že 99 percent sporiteľov netuší, že im chce vláda radikálne zmeniť prístup k úsporám

Menšinová vláda, inflácia, energetická kríza. Tieto tri a ešte mnohé ďalšie udalosti dokonale odsunuli novelu zákona o II. pilieri do hlbokého úzadia. Minimum diskusií či verejných debát. Pritom ide o novelu, ktorá bude mať zásadné dôsledky. Presúvanie sporiteľov presunutých do dlhopisov v roku 2013 či zavedenie predvolenej investičnej stratégie. No zmeny nebudú len pozitívne alebo očakávané.

SPOLIEHAME SA NA ŠTÁT

Druhý pilier má jednoducho smolu. Od jeho spustenia do neho zasahujú hlavne politici, ktorí nerozumejú kapitálovému sporeniu, nerozumejú (alebo sa tak tvária) jeho vplyvu na verejné financie a jeho kritiku považujú za dôležitú súčasť ideologického zamerania svojich strán. Katastrofa, ktorú v ňom spôsobili vlády pod vedením Smeru, obrala veľkú skupinu sporiteľov o miliardy eur. Ako na potvoru, II. pilier so zmenou vlády v roku 2020 „získal“ministra, ktorý by ho asi najradšej zrušil.

Ťažko sa potom diviť, že kľúčový krok – presunutie násilne presunutých sporiteľov – sa odkladal dva roky. Zároveň sa ťažko diviť tomu, že z navrhnutej novely cítiť „technokratický“prístup jej autorov, predovšetkým zamestnancov ministerstva práce a financií.

Áno, novela sa snaží ako-tak „napraviť“galibu a sporiteľov presunúť do predvolenej stratégie. Diskutovať sa dá o tomto kroku z viacerých strán, napríklad či je správne zvolená veková hranica. A teda či je správne, že 55-roční sporitelia to už budú musieť „doklepať“v dlhopisových fondoch.

Niekedy to však je tak, že chyba sa nedá kompenzovať v plnom rozsahu a niekde treba arbitrárne nastaviť hranicu. Zvlášť, keď vieme, že mnohí Slováci stále žijú v sne, ako sa im o dôchodok postará štát. Na ich aktivitu sa často nedá spoliehať.

JE TO PRESNE NAOPAK

Spolu s presunutím však prichádza zmena výplatnej fázy. Absencia verejnej diskusie v tejto oblasti spôsobila, že o tejto zásadnej zmene vie akurát pár odborníkov, analytikov, možno poradcov. Tipujem, že 99 percent sporiteľov netuší, že im chce vláda radikálne zmeniť prístup k úsporám.

V zásade ide o to, že suma dôchodkových úspor sa po dosiahnutí dôchodkového veku rozdelí na dve polovice. Prvá polovica bude sporiteľom vyplácaná desať rokov v pravidelných, rovnakých mesačných dávkach. Zvyšok úspor sa bude naďalej zhodnocovať. Po uplynutí týchto desiatich rokov bude musieť sporiteľ zaklopať na dvere poisťovne a požiadať o doživotnú anuitu zo zvyšku úspor. Áno, čítate správne. K vlastným úsporám sa už priamo nikdy nedostanete. Už s nimi nebudete môcť nakladať, budete ich môcť len predať poisťovni.

Medzi rokmi 2018 a 2020 si podľa zverejnených údajov 67 percent sporiteľov vybralo úspory priamym výberom namiesto zakúpenia doživotnej anuity. Z pohľadu predkladateľov novely je to problém. Tvrdia, že dôchodkové úspory nie sú vyplácané ako dôchodok. Je to však problém?

Ja si to nemyslím. Je to presne naopak, a to z viacerých dôvodov.

POTRIEB JE VEĽA

Už dnes sa k svojim úsporám nedostanú všetci sporitelia, ale len tí, ktorých pravidelný doživotný príjem je minimálne na úrovni priemerného dôchodku. Aktuálne na úrovni 509 eur, pričom túto sumu môže tvoriť buď len dôchodok z I. piliera, alebo kombinácia dôchodku a doživotnej anuity z časti úspor. Už dnešná legislatíva teda garantuje, že vybrať úspory si môže len sporiteľ, ktorý má zabezpečený pravidelný mesačný príjem na priemernej úrovni. To, že väčšina zo sporiteľov, ktorí splnili túto podmienku, netúži po ďalšej mesačnej dávke vo výške 40 – 60 eur, je pochopiteľné. Mať k dispozícii 10- až 15-tisíc eur mu otvára úplne nový vesmír, do ktorého by sa s pravidelným mesačným dôchodkom nikdy nepozrel. Energetická kríza znamená potrebu výmeny okien, zateplenia rodinného domu či nákupu tepelného čerpadla. Sporiteľ s prístupom k úsporám má problém vyriešený. Jeho úspory sa mu nakoniec vrátia v podobe úspor na výdavkoch za energie. Skvelá, v podstate bezriziková investícia.

Sporiteľ bez prístupu k úsporám má však obrovský problém. Musel by si požičať na financovanie tejto investície, ale kto požičia starobnému dôchodcovi? Ministerstvo sociálnych vecí tak týchto ľudí nepriamo posiela za firmami, ktoré by samo s nálepkou „úžerník“najradšej zakázalo.

Toto je, samozrejme, len jeden príklad. Rôznych dôchodcovských potrieb je veľa. Niekto potrebuje auto, iný doplatiť zvyšok hypotéky, niekto si chce priplatiť za lepšiu operáciu. Niekto je šikovný a chce si úspory zhodnocovať vlastnou cestou, získať vyšší výnos.

NENÚŤME VŠETKÝCH

Zásadný problém spočíva v tom, že úradníci ministerstiev zredukovali dôchodcovskú potrebu na pravidelnú mesačnú dávku, z ktorej sa každý mesiac nakupuje „vitamín C a chondrosulfát“. Nedokážu si sporiteľa predstaviť ako slobodného jedinca, ktorý má celú škálu potrieb, ale aj schopnosť ich pomocou úspor naplniť.

Autori návrhu tvrdia, že vďaka ich modelu dôjde k vyššiemu zhodnoteniu úspor. Že sporiteľ bude mať nakoniec viac eur. Akurát zabúdajú na faktor času. Pravdepodobnosť úmrtia s vekom strmo rastie, ak človek prekonal dôchodkový vek. Navrhnutá výplatná fáza sa snaží maximalizovať váš dôchodok, keď budete mať 73 a viac rokov. To je obdobie, keď potrebujete najviac peňazí? Argument, že vtedy budete musieť platiť za pobyt v domove pre seniorov, neobstojí. Po prvé, o anuitnú dávku od poisťovne si nemusíte požiadať. Úspory môžete nechať na účte pre svojich dedičov, a prípadný doplatok za sociálne služby nechať na rozpočet mesta či vlády. Po druhé, vôbec neplatí, že každý dôchodca potrebuje tieto služby.

Sporitelia sú si však väčšinou dobre vedomí svojho zdravotného stavu. Diabetes, prekonané onkologické ochorenie, kardiovaskulárne ochorenia. Na Slovensku sú, bohužiaľ, pomerne početné skupiny dôchodcov, ktorí vedia, že ich veľmi pravdepodobne nečaká dlhovekosť. Niektorí vedia, že ich čaká posledný rok a dva, a z úspor by si chceli uhradiť kvalitnejšiu starostlivosť. Doteraz tak mohli urobiť, novela im túto možnosť berie.

Ak predsa len niekto preferuje stratégiu najvyššieho mesačného dôchodku v neskoršom veku, prosím. Môže si ju dobrovoľne vybrať. To však v žiadnom prípade neznamená, že ostatným musíme zobrať možnosť zvoliť si vlastnú stratégiu.

CHCEME ICH OBRAŤ?

Čo je však najhoršie, toto obmedzenie slobodného prístupu prichádza v najnevhodnejšej možnej dobe. Nalejme si čistého vína, mesačné dávky z dôchodkových úspor mnohých sporiteľov budú nízke. Mnohí sporitelia budú mať v súčte nižší dôchodok, ako keby sporili iba v prvom pilieri. Sporitelia nielen doplatili na hlúpe presunutie do dlhopisov, teraz dostali ďalšiu ranu. Vďaka centrálnym bankám mali dlhodobo minimálne výnosy a teraz ešte zaknihovali vysoké straty. Sme na začiatku ekonomickej recesie, ktorá môže trvať niekoľko rokov, a dobehnúť straty sa v krátkom období nepodarí. Prečo chceme sporiteľov obrať o veľmi dôležitú výhodu, ktorú im prvý pilier nemôže poskytnúť?

Táto situácia pritom veľmi nahráva do karát práve politikom, ktorí by radi pod II. pilierom definitívne odpílili už narezaný konár. Vôbec by som nebol prekvapený, keby sa takýto návrh už pripravoval. Zastaviť ich v tom môžu len samotní sporitelia, ktorým na svojich úsporách záleží. Ak ich pripravíme o túto zásadnú výhodu, popularita II. piliera výrazne klesne. Poslanci, ktorých čaká hlasovanie o tejto dôležitej novele, by si toho mali byť vedomí.

Táto situácia pritom veľmi nahráva do karát práve politikom, ktorí by radi pod II. pilierom definitívne odpílili už narezaný konár.