Väčšina vidí riešenie v predčasných voľ bách

Prieskum Ipsosu pre Denník N ukazuje vysokú podporu pre predčasné voľby a aj pre odchod Igora Matoviča z postu ministra financií a návrat SaS do vlády. Menšinovú vládu ľudia odmietajú

Predčasné voľby za dobré riešenie aktuálnej politickej situácie považuje 63 percent ľudí. S takýmto tvrdením „úplne súhlasí“37 percent respondentov, ďalších 26 percent „skôr súhlasí“. Skoršie voľby nepodporujú len voliči Smeru či Hlasu, ako dobré riešenie ich vníma aj väčšina voličov SaS či PS, či dokonca každý piaty sympatizant hnutia OĽaNO.

Ukazuje to prieskum agentúry Ipsos pre Denník N. Agentúra uskutočnila prieskum medzi 14. a 20. septembrom na vzorke 1 003 respondentov, formou internetového dotazníka.

Respondenti mali v prieskume možnosť vyjadriť sa k viacerým možným riešeniam politickej situácie, do ktorej vyústila letná koaličná kríza a odchod SaS z vlády premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO).

ZA SKORŠIE VOĽBY AJ VOLIČI SAS

S predčasnými voľbami ako riešením aktuálnej politickej situácie súhlasili respondenti prieskumu častejšie ako s inými alternatívami. Majú podporu 90 percent voličov Smeru a Hlasu, 55 percent voličov SaS, 60 percent voličov Progresívneho Slovenska, ale aj necelej polovice voličov Sme rodina či 20 percent priaznivcov OĽaNO.

Donedávna vládna SaS ústami svojho predsedu Richarda Sulíka skoršie voľby odmietala. Podpredseda strany Branislav Gröhling však v polovici septembra pre Denník N povedal, že podľa jeho osobného názoru by bolo lepšie, ak by nakoniec boli.

„Predčasné voľby by mohli spôsobiť jeho (Ficov) návrat. Na druhej strane, keď zotrvá táto vláda ďalší rok a pol a budeme zažívať ďalšie atómovky Igora Matoviča, o to viac sa Smer a Hlas môžu vrátiť,“vyhlásil.

„Otázka je, čo je lepšie. Či zotrvať, alebo ísť do predčasných volieb. O tomto budeme v strane debatovať, no ja osobne by som bol asi naklonený tomu, aby sme išli do predčasných volieb a ľuďom vysvetľovali, že je to dôležité.“

Podľa riaditeľa prieskumnej agentúry Ipsos môže mať príklon k predčasným voľbám množstvo príčin. „Nemusí ísť nevyhnutne o nespokojnosť s výkonom danej strany,“povedal v podcaste V redakcii.

„Častokrát – vidíme to najmä u strán s nízkymi preferenciami – sú proti predčasným voľbám aj voliči strán, ktoré by sa nemuseli dostať do parlamentu. Voliči ĽSNS sú výrazne častejšie proti predčasným voľbám než napríklad voliči Republiky. Pri mnohých ďalších stranách je dôvodom podpory predčasných volieb nespokojnosť, no niekedy je to len jednoduchý kalkul. Volič predpokladá, že si jeho strana polepší.“

Ďalším z riešení, za ktoré sa respondenti vyslovili, bol odchod Igora Matoviča z vlády – teda to, čo požadovala SaS – spojený s návratom Sulíkovej strany do koalície. S takýmto scenárom „úplne súhlasilo“30 percent opýtaných, „skôr súhlasilo“ďalších 23 percent.

Riaditeľ agentúry Ipsos Hankovský hovorí, že tento výsledok nie je v rozpore s tým, koľko ľudí zároveň za dobré riešenie považuje predčasné voľby. Respondenti mohli hodnotiť až desať možností vývoja, za dobré teda mohli považovať viaceré alternatívy.

„Vnímam to tak, že je tu výrazná nespokojnosť s exis

tenciou menšinovej vlády, ktorá nemá jasnú podporu v parlamente. Čiže čokoľvek, čo by viedlo k návratu stabilnej väčšiny – či už cestou predčasných volieb, alebo návratu SaS do štvorkoalície – preferuje viac ako polovica občanov.“

Keby sme zoradili odpovede respondentov na farebnej škále a zelená by bola „rozhodne súhlasím“s predčasnými voľbami a červená „rozhodne nesúhlasím“, voliči Hlasu, Smeru a Republiky by sa výrazne vyfarbili do zelena. Naopak, voliči SaS a PS by boli výrazne zelení pri otázkach na menšinovú vládu s podporou tarabovcov, Republiky, ĽSNS či Smeru.

MENŠINOVÁ VLÁDA NEMÁ PODPORU

Ďalšie alternatívy vývoja mali už menšiu podporu. Úradnícku vládu vymenovanú prezidentkou si vedelo predstaviť asi 40 percent ľudí, najmä voliči PS (za dobré riešenie to považujú tri štvrtiny z nich), SaS (súhlasia takmer dve tretiny), ale aj časť sympatizantov OĽaNO (ich postoj je opatrnejší, ale súhlasilo 40 percent z nich).

Naopak, podporu nemajú rôzne verzie menšinovej vlády, najmä nie s podporu tarabovcov či ĽSNS. S takýmto scenárom súhlasí len každý desiaty volič, proti je aj polovica sympatizantov OĽaNO či Sme rodina.

Paralelne s tým sa ukazuje, že najmä Sme rodina sa v parlamente s poslancami okolo Tomáša Tarabu zbližuje, trojica poslancov navyše zrejme nezahlasuje za odvolanie Igora Matoviča z postu ministra financií, i keď ešte vlani takýto návrh podporili.

Zaujímavé je, že veľkú podporu nemá ani návrat SaS do vlády bez výslovne spomenutej podmienky, aby Igor Matovič rezignoval na post ministra financií. Za túto možnosť je len necelých 30 percent respondentov.

Odchod Sulíkovej strany hodnotí kladne polovica populácie, opačný názor má asi 30 percent respondentov. Najzaujímavejšie je samozrejme to, ako tento krok schvaľujú samotní voliči SaS. Asi štvrtina z nich s ním „úplne súhlasí“, necelá polovica „skôr súhlasí“a pre pätinu to bolo „skôr nesprávne rozhodnutie“.

Tu treba mať na pamäti, že podľa dát Ipsosu preferencie SaS v polovici septembra oproti koncu júla klesli o tri percentuálne body. Dá sa predpokladať, že medzi tými, ktorí od SaS odišli, bolo aj mnoho takých, ktorí s postupom strany počas vládnej krízy nesúhlasili.

„Boli to voliči, ktorí boli kritickejší a ktorí nesúhlasili s tým, ako SaS-ka dokonala svoje ultimátum. Vidíme to aj na tom, že voliči, ktorí SaS-ke zostali, výrazne viac dôverujú Richardovi Sulíkovi, než elektorát, ktorý sme namerali pred mesiacom a pol,“potvrdzuje Hankovský.

MATOVIČ BOJOVNÍK PROTI KORUPCII? PRE ŠTVRTINU

Predseda OĽaNO Igor Matovič často vysvetľuje význam pokračovania súčasnej vlády bojom proti korupcii. Bola to aj téma, s ktorou OĽaNO vo februári 2020 suverénne vyhralo parlamentné voľby.

Dnes však koalíciu vedenú Matovičom ako záruku boja proti korupcii vníma len menšia časť verejnosti. S tvrdením, že to tak je, súhlasí asi štvrtina opýtaných, vyše 60 percent má opačný názor. Najväčšími zástancami tejto tézy sú voliči OĽaNO (súhlasí až 90 percent z nich).

Naopak, predsedu OĽaNO už takto nevnímajú ani voliči SaS, čiže strany, ktorá v minulom volebnom období spolu s OĽaNO organizovala napríklad protesty pred bytovým domom Bonaparte, kde v byte daňového podvodníka Ladislava Bašternáka býval Robert Fico. Dnes už asi 60 percent voličov SaS nepovažuje Matoviča za záruku boja proti korupcii.

Napriek tomu je boj proti korupcii oblasť, ktorú si voliči s touto vládou spájajú. Vyplýva to z analýzy odpovedí na otázku, ako sa zmení Slovensko po ďalších voľbách, či už riadnych, alebo predčasných.

Zlepšenie pri boji proti korupcii očakáva len asi pätina opýtaných, vyše štvrtina je presvedčená, že príde k zhoršeniu. Podstatná časť respondentov (až 40 percent) žiadnu zmenu po voľbách neočakáva.

Najvýraznejšie očakávanie od volieb majú ľudia pri ekonomickom riadení krajiny, asi 30 percent si myslí, že nový parlament a vláda by priniesli zlepšenie. Prakticky rovnaký počet však očakáva zhoršenie, podľa štvrtiny opýtaných k zmene nedôjde.

Denník N pracuje pri prieskumoch verejnej mienky s dátami agentúr Focus, AKO a Ipsos a agentúry 2muse, od ktorej preberáme niektoré spoločenské prieskumy a s ktorou sme organizovali kvalitatívne výskumy vo forme skupinových rozhovorov.

Všetky tieto štyri agentúry sú členom Slovenskej asociácie výskumných agentúr (SAVA), ktorá svojich členov zaväzuje dodržiavať štandardy kvality a kódex Európskeho združenia pre marketingový výskum.

Agentúra Ipsos je členom medzinárodnej siete so sídlom vo Francúzsku, druhej najväčšej prieskumnej agentúry na svete. Na Slovensku pôsobí od roku 1997, je známa skôr inými typmi prieskumov než politickými, no v Európe pracujú s jej dátami všetky relevantné médiá. V Česku patrí k najčastejšie citovaným agentúram, český Deník N využíva jej dáta napríklad aktuálne v súvislosti s prezidentskými voľbami.

Metodika Ipsosu sa v porovnaní s politickými prieskumami Focusu či AKO mierne líši, lebo prebieha cez online dotazník. Focus a AKO využívajú túto formu tiež, prieskumy volebných preferencií však najčastejšie robia prostredníctvom osobného či telefonického dopytovania.

Je tu výrazná nespokojnosť s existenciou menšinovej vlády, ktorá nemá jasnú podporu v parlamente.

Jakub Hankovský riaditeľ agentúry Ipsos