Koalícii dávame dve schôdze
V akejkoľvek vládnej konštelácii nie je vhodné, aby Hlas riadil rezort vnútra, vraví Šimečka
Musím sa priznať, že pokiaľ ide o špeciálneho prokurátora, mali sme pochybnosti pre jeho politické väzby, ale robotu robí dobre, vraví podpredseda Európskeho parlamentu a predseda Progresívneho Slovenska MICHAL ŠIMEČKA.
V budove Národnej rady bol konzervatívny samit a Boris Kollár povedal, že „naším spoločným cieľom je poraziť v demokratických voľbách netolerantných progresívcov“, a odôvodnil to tým, že chce slobodu a úctu k tradíciám. Čo vlastne znamená slovo progresívny?
Pre každého asi niečo iné. Pre mňa a Progresívne Slovensko je to snaha posunúť našu krajinu vpred v oblastiach, ako je vzdelávanie, zdravotníctvo, ako je kríza, v ktorej sa nachádzame. Progresívnosť znamená hľadať riešenia k veľkým témam. Pre Borisa Kollára to zjavne znamená niečo iné. Vraví, že jeho cieľ je poraziť progresívcov, zjavne je to zmysel jeho politiky. Pre mňa nie je politickým cieľom poraziť Borisa Kollára alebo kohokoľvek, možno Fica. Pre mňa je cieľom pozdvihnúť úroveň našich škôl, zabezpečiť dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti, aby ľudia mali z čoho platiť účty za energie. Preto sme šli do politiky. Vnímam to teda úplne inak ako Boris Kollár, pre ktorého to je nejaká vojna.
Predtým politici, ktorí o sebe hovorili, že sú konzervatívni, spomínali zlých liberálov. Teraz pribudlo aj slovo progresívny. Je to kvôli Progresívnemu Slovensku?
Sčasti áno, lebo sme liberálna strana. Sčasti sa to mení aj vo svete a nie je to len otázka Slovenska alebo slovenskej debaty. Aj vo svete ultrakonzervatívci začínajú používať slovo progresívny ako strašiaka alebo diabla. Odkedy PS vznikalo pred piatimi rokmi, to slovo vo svete zmenilo svoj význam. Problém na Slovensku nie je v tom, že konzervatívci a liberáli majú dialóg alebo spolu nesúhlasia, veď to je prirodzené. Pre mňa ako progresívneho a liberálneho politika je dnes ten najväčší problém, že nemáme príčetných, normálnych, rozumných konzervatívcov, s ktorými by sme mohli nesúhlasiť, sporiť sa s nimi alebo sa ich snažiť vo voľbách poraziť a potom normálne spolupracovať. Takí tam chýbajú. Ľudí ako Boris Kollár nepovažujem za konzervatívcov európskeho typu, ako sú napríklad moji kolegovia v Európskom parlamente. U nás sa posunul význam toho, čo je konzervatívne.
Čo hovorí o slovenskom konzervativizme, keď ho reprezentuje Kollár a ostatní sa voči tomu neohradia?
Je to obrovský problém, lebo to zabíja akýkoľvek zmysluplný dialóg. Keď sa dnes hovorí o nejakých kultúrnych vojnách, tak to predsa nie je. Progresívne Slovensko v zásade len bráni status quo. Nemáme žiadne radikálne ani revolučné návrhy ohľadom sexuálnych menšín alebo iných tém. Naopak, sú to, bohužiaľ, práve radikálni pravičiari, konzervatívci, ktorí sa návrhmi ako zákaz vešania vlajok a obmedzenie interrupcií snažia narušiť, čo je dnes status quo. Je to nerovný boj. Neviem, prečo na Slovensku chýbajú rozumní konzervatívci, asi si to musia zodpovedať predovšetkým oni. V Európskom parlamente mám kolegov z Európskej ľudovej strany (EPP), čo je najväčšia európska politická strana. S mnohými nesúhlasím, ale sú to často moji blízki politickí partneri. Aj Roberta Metsola, predsedníčka Európskeho parlamentu, s ktorou veľmi úzko spolupracujem, je z EPP, je konzervatívna a v našej spolupráci to nie je žiaden problém.
Kto je na Slovensku konzervatívec európskeho typu?
Sú aj v parlamente, len sú to skôr jednotlivci, nie strana. Je to asi časť Za ľudí, čo z nich zostalo, alebo časť OĽaNO, ale nie je to politický prúd. Je to časť KDH alebo moji kolegovia v Európskom parlamente, aj slovenskí europoslanci z KDH, napríklad Ivan Štefanec, s ktorým mám veľmi dobrý pracovný vzťah. Nedá sa povedať, že by neboli, ale vytláča ich radikálna agenda ultrakonzervatívnych síl.
Urobila SaS dobre, keď odišla z vlády?
To sa ukáže časom. Za seba môžem povedať, že im rozumiem. Keby sme v hypotetickom scenári boli my súčasťou vlády, v ktorej Igor Matovič robí to, čo robí, možno by sme tam ani nevydržali tak dlho. Ich argumenty, že sa s ním nedá vládnuť, sa mi napriek všetkým výhradám zdajú pochopiteľné.
Keď mal Eduard Heger vymenovať, kto podporuje jeho menšinovú vládu, tak v rozhovore pre SME menoval aj poslanca Progresívneho Slovenska Tomáša Valáška. Vidí to Heger správne?
Nie je to úplne presné. Doteraz sme fungovali tak, že sme podporovali zákony, ktoré boli v súlade s naším programom, posúvali Slovensko vpred, boli dobre pripravené bez ohľadu na to, či bola vláda v štvorkoalícii alebo trojkoalícii. Tak budeme pokračovať. Na jednej strane nemáme dôveru v túto vládu a v akúkoľvek vládu, v ktorej je Igor Matovič. Na druhej strane nechceme byť tí, ktorí s krvavými očami idú kričať, že majú byť predčasné voľby a okamžite to treba rozpustiť. Špeciálne v situácii, keď nás čaká energetická kríza, treba schváliť zastropovanie, kompenzácie, všetko, čo s tým súvisí. Ak ten návrh bude dobrý a ja verím, že minister hospodárstva ho pripraví dobre, viem si predstaviť, že to podporíme. Aj mnohé iné návrhy vieme podporiť. Nevieme však garantovať, že ich budeme podporovať automaticky.
A nevieme garantovať ani to, že budeme automaticky podporovať túto vládu, ak by došlo na hlasovanie o vyslovení nedôvery.
Po tom, čo Matovič pretlačil s fašistami svoj balíček, ste vyhlásili, že vládu prestávate podporovať, ale fakt je, že pán Valášek minulú stredu hlasoval takmer za všetky zákony navrhnuté koalíciou, aj poslanecké návrhy poslancov Sme rodina alebo OĽaNO, nehlasoval za odvolanie pána Mikulca a podobne. Heger má v podstate pravdu, že podporujete menšinovú vládu.
Nie automaticky. Necítime sa byť nijako viazaní žiadnou lojalitou voči vláde, špeciálne keď je v nej Igor Matovič, lebo jej pokračovanie škodí Slovensku. Na druhej strane sa zmenila situácia, energetická kríza je bezprecedentná vec. Aj vtedy sme hovorili, že to neznamená, že budeme hlasovať proti každému vládnemu návrhu, len sa s tým nedá automaticky počítať. Teraz som sa vrátil z východu, kde sme boli asi v piatich mestách – v Košiciach, v Prešove, Poprade, Michalovciach – a tá miera znechutenia voči tejto vláde je všade obrovská.
Dnes je pre akéhokoľvek politika, zvlášť opozičného, najľahšie postaviť sa a povedať, že treba predčasné voľby a dolu s tým všetkým, lebo sa to nedá vydržať. Mám však pocit, že sme v takej dobe, že treba zvažovať všetky faktory. Obzvlášť po tom, čo sa deje na Ukrajine, po tom, čo Putin nariadil čiastočnú mobilizáciu, a v situácii, keď stále nevieme, ako presne zvládneme zimu, či nebude ekonomická recesia. Keď vláda prijme energetický balík a bude vedieť nejako fungovať, tak je dobré, aby sme nejakú vládu mali. Ak sa ukáže, a to sa ukáže za pár týždňov, že nevie schváliť tieto dôležité veci, spolieha sa na fašistov a že v parlamente je rozvrat, agónia a nefunguje, potom možno prídeme k záveru, že je asi lepšie rozpustiť to.
Rokuje s vami niekto z vládnej koalície o podpore?
Tomáš Valášek má priebežné debaty o podpore konkrétnych zákonov.
Mali ste s niekým z vládnej koalície rokovania na úrovni predsedov?
Nie, ale my sa ani nechceme koordinovať so SaS alebo s trojkoalíciou. Chceme pôsobiť ako autonómny prvok, sami sa budeme rozhodovať na základe kvality zákona a nášho uváženia. Rolu Progresívneho
Slovenska nevidím v tom, aby sa nejak koordinovalo, viazalo k trojkoalícii alebo k SaS. Zodpovednosť za to, aby veci prechádzali, je na premiérovi a on sa musí predovšetkým dohodnúť so SaS. Oni majú 21 poslancov a my jedného. Kľúč k tomu, aby vláda aspoň trochu držala pokope, musí byť v tom, aby našli nejaký typ dohody najmä na energetike a na rozpočte.
Máte jedného poslanca, ale vidíme, že niektoré zákony prechádzajú alebo neprechádzajú o jeden hlas. Teraz teda nechcete predčasné voľby?
Pred týždňom sme mali tlačovú konferenciu a povedali sme, že na tejto schôdzi má premiér a minister hospodárstva predstaviť energetický balíček so všetkým, nielen so zastropovaním, ale aj s kompenzáciami pre firmy, verejné inštitúcie, školy, nemocnice, samosprávy a domácnosti. To treba schváliť, je to to najpodstatnejšie, čo ľudia právom očakávajú. Keď sa im to podarí a keď sa ukáže, že parlament vie aspoň nejako fungovať, potom sa môžeme ďalej baviť. Ak sa to nepodarí, ak bude ďalšia schôdza chaotická alebo sa budú chcieť dohadovať s fašistami, je to pre nás a pre každého rozumného človeka bod, keď treba povedať, aby sme radšej išli do predčasných volieb.
Ivan Mikloš hovorí, že je za predčasné voľby čo najskôr, pretože ak bude táto vláda vládnuť ešte dva roky, šanca na návrat mafie, teda Roberta Fica a fašistov, bude ešte vyššia, ako je teraz. Ako o tom uvažujete vy?
Je to jedno z rizík, nad ktorými sa zamýšľam aj ja. Je možné, že to tak bude, že rok a pol tohto zmaru, ktorý ľudia vidia, po náročnej zime a ťažkých ekonomických časoch môže vyhnať percentá Roberta Fica hore. To riziko existuje, no nikto nevie, aké je veľké. Aj preto vravím, že ak má toto trvať dlhšie než dve schôdze, tak už aj ja prídem k názoru, že jediné riešenie sú predčasné voľby. Teraz sa mi pre všetkých občanov a aj pre mňa zdá podstatné mať jasný plán, ako ľuďom na jeseň a v zime pomôcť s účtami. To je dnes hlavný zmysel existencie Hegerovej menšinovej vlády. Preto ešte dnes nevoláme po páde vlády a predčasných voľbách. Situácia je bezprecedentná. Každý by si prial, aby sme mali funkčnú a stabilnú vládu, no máme tú, čo máme. Jej najdôležitejšou zodpovednosťou je, aby sme nielen mali dostatok energií, ale aby to nezruinovalo ekonomiku. To je dnes jeden zo silných argumentov.
Takže dve schôdze a dosť?
Mne to vychádza tak, že ak by to mala byť čistá agónia, bez nejakej dohody so SaS, prípadne s dohodou s fašistami, tak to nemôže trvať dlho. Myslím si, že toto nebude len môj názor. Veď ten najposlednejší termín je rozpočet a jeho schválenie.
Chcete ho podporiť?
Uvidíme, aký bude. V tejto chvíli to nevieme. Bude to nesmierne ťažké, lebo v rozpočte zrejme bude tá jedna miliarda z Matovičovho rodinného balíčka. Ak by sa podarilo dohodnúť rozpočet aj v debate s nami alebo so SaS, neviem vylúčiť, že by sme ho podporili, ale zatiaľ to nevyzerá veľmi dobre, vzhľadom na to, čo všetko tam chce mať Igor Matovič.
Práve vďaka sľubu, že si budú ľudia pred zákonom rovní, vyhralo OĽaNO voľby a veľa sa hovorilo o tom, že PS-Spolu túto tému podcenilo. Nepodceňujete to doteraz?
Aj vzhľadom na to, čo som hovoril, si myslím, že všetci naši voliči vedia, kde stojíme, čo je naša pozícia, ako sa dívame na všetky procesy, problémy, pnutia v polícii, na konflikt medzi generálnym a špeciálnym prokurátorom.
Kde teda stojíte?
Od zatknutia vyšetrovateľov NAKA prešiel rok. Je to dlhotrvajúci konflikt medzi Žilinkom a Lipšicom, politikmi, policajtmi a prokurátormi na oboch stranách. Jedna strana, ktorú symbolizuje Daniel Lipšic a polícia, sa snaží robiť to, čo by robiť mali, rozkrývať kauzy, privádzať ich pred súd, idú hlboko po veciach a druhá strana sa to snaží brzdiť, mariť, vnášať do toho neistotu alebo útočiť na vyšetrovateľov. Samozrejme, že PS, naši voliči a ja osobne vidíme, čo sa deje, a stojíme na strane, ktorej ide o spravodlivosť. Tam nemôžu byť žiadne pochyby.
Čiže dôverujete vyšetrovaniu veľkých káuz?
Nemám prečo nedôverovať. Jasné, že nepoznám úplne všetky, je ich strašne veľa a viem si predstaviť, že sa urobili chyby a nie všetko môže byť dotiahnuté do konca, že ľudia môžu aj individuálne pochybiť. Z toho, čo mám možnosť vidieť, aj z verejných zdrojov mi vyplýva, že v tých najvážnejších kauzách špeciálna prokuratúra a policajti idú správnym smerom a vedia, čo robia. Musím sa priznať, že pokiaľ ide o špeciálneho prokurátora, mali sme pochybnosti pre jeho politické väzby, či politik môže zastávať túto funkciu, a koniec koncov, kým nebol špeciálnym prokurátorom, bol na opačnej strane ideologického spektra ako PS. Ale mnohé z tých pochybností rozptýlil a svoju robotu robí dobre.
Je Štefan Hamran dobrý policajný prezident?
Vcelku áno. Je razantný vo vyjadreniach, ľudia to môžu vnímať rôzne. V tejto dobe, s Ficom a Žilinkom, je to strašne náročná pozícia, ale myslím, že to drží pevne v rukách.
Ak vám Peter Pellegrini po voľbách povie, že chce zrušiť špeciálnu prokuratúru a špeciálny súd, čo mu odpoviete?
Prečo by to hovoril mne?
Keby ste náhodou spolu rokovali o koalícii.
Neviem si predstaviť takýto scenár, ale samozrejme, že nebudeme rušiť špeciálnu prokuratúru, vyšetrovania. Naopak, v tejto chvíli je úplne kľúčové zabezpečiť, aby polícia mohla slobodne pracovať tak ako doteraz. Aj po budúcich voľbách. Tak trochu sa o to hrá. Nezdá sa mi absurdné, že by sa na to spýtal, ale zdá sa mi absurdné, že by sme o tom mohli uvažovať.
Ak by došlo k takým rokovaniam, poviete na nich Pellegrinimu, že nemôže riadiť ministerstvo vnútra?
Strašne predbiehame a to by predpokladalo, že také rokovania budú. V akejkoľvek vládnej konštelácii by nebolo vhodné, aby strana Hlas a aj Smer riadili ministerstvo vnútra po tom, čo všetko už vieme.
Práve o koalícii PS, Hlas a SaS sa veľa špekuluje, hovorí o nej hlavne OĽaNO. Je toto pre vás v súčasnej situácii ideálna koalícia?
To určite nie je ideálna koalícia a úprimne nerozumiem, odkiaľ sa to berie. Počúvam od politikov OĽaNO, napríklad od pána Kremského, že sa to pripravuje, v pozadí sú oligarchovia a podobne. Mali sme o tom debatu aj s kolegami. Prichádza to odnikadiaľ, lebo s nikým z Hlasu nemáme žiadny kontakt. S Petrom Pellegrinim som sa nikdy v živote nestretol.
Ale pozná ho napríklad pán Štefunko, nie ste si úplne cudzí.
Sú iné strany, s ktorými máme kontakt, poznáme tam ľudí, či už v SaS, alebo v OĽaNO, aj cez osobné väzby. So SaS máme aj komunikáciu, pretože máme koalíciu v Bratislave a aj som sa s Richardom Sulíkom stretol. Je to nezmysel. Pritom je to práve najbližší partner OĽaNO Boris Kollár, ktorý otvorene hovorí, že by vládol s Pellegrinim. PS vylúčilo stranu Hlas z akejkoľvek spolupráce v komunálnych a župných voľbách a myslím, že sme jediná demokratická strana, ktorá si dala túto červenú čiaru. Neviem, ako to majú v OĽaNO. Nie sme s Hlasom v týchto voľbách v žiadnej koalícii. Neviem ešte, ako to mám inak povedať, a neviem, prečo to hovoria politici OĽaNO.
Viete si predstaviť vládnuť s OĽaNO?
Ťažko sa mi to komentuje. Do volieb je ďaleko a s Igorom Matovičom sa ťažko spolupracuje, čo potvrdia všetci, ktorí s ním robili. Viem si to predstaviť veľmi ťažko. Museli by sme vidieť výsledky. Rozumiem, prečo sa na to ľudia pýtajú, ale my sme zažili situáciu, že sme mali 16, 17 percent, a potom sme sa nedostali do parlamentu. Bude sa to ešte dramaticky meniť.
Ste s OĽaNO v nejakej koalícii v regionálnych voľbách?
Áno.
Ktorá strana v slovenskej politike vám je najbližšia?
SaS. A dúfam, že oni povedia to isté.
Do politiky sa vracia Mikuláš Dzurinda, zatiaľ ako duchovný otec projektu zjednotenia stredopravých strán. Patrí medzi také aj Progresívne Slovensko?
Myslím, že nepatrí. S Mikulášom Dzurindom sme sa stretli v júni, bavili sme sa trochu aj o politike, nie konkrétne o tomto projekte. Ak informáciám z verejných zdrojov rozumiem správne, ide o projekt integrácie konzervatívnych síl na báze KDH. Tam mu držím palce. Na začiatku sme sa rozprávali o tom, že aj pre slovenských liberálov je problém mať konzervatívcov, s ktorými sa dá dobre, rozumne nesúhlasiť bez toho, aby oni skĺzli k nenávistným radikálnym prejavom. Ak sa mu to podarí, tak to asi bude dobre.
Môže sa ešte PS do volieb s niekým spojiť?
Nemôžem asi nič vylúčiť, je fráza, že nikdy nehovor nikdy, ale teraz si neviem predstaviť scenár, že by sme do volieb nešli sami. Aj po tej ťažkej a trpkej skúsenosti z minulých volieb. V tejto chvíli mi to jednoznačne vychádza tak, že do volieb pôjdeme samostatne.
Keby sme v hypotetickom scenári boli my súčasťou vlády, v ktorej Igor Matovič robí to, čo robí, možno by sme tam ani nevydržali tak dlho ako SaS.