Plynu bude dosť, neskôr aj zlacnie
EÚ v predstihu splnila úlohu naplniť zásobníky pred zimou na 80 %, Slovensko sa dostalo na 85 %. Za plyn si priplatíme, ale v zime nebude chýbať, tvrdia experti
Európske zásobníky plynu sú naplnené natoľko, že kontinent je nachystaný na zimu. Ešte pred pár mesiacmi to zďaleka nebolo isté. Pred letom nikto netušil, či Rusko nevypne plynové kohútiky nadobro.
Európa však už splnila cieľ, ktorý si sama dala – mať koncom októbra naplnených minimálne 80 percent kapacity zásobníkov plynu. Dnes je európsky priemer 86 percent, Slovensko je na 85 percentách a strategické rezervy má aj v Dolných Bojanoviciach, ktoré sa do oficiálnych štatistík nezapočítavajú.
Najhorší scenár sa nenaplnil, dodávky od Gazpromu stále tečú, síce slabo, no dosť na to, aby sa z kontinentu vytratila panika. Ilustrujú to aj údaje Dát bez pátosu a think-thanku Bruegel Institute z Bruselu.
Navyše členské krajiny sa snažili zabezpečiť si čo najviac alternatívnych trás dodávok, či už skvapalneného plynu, alebo od producentov mimo Ruska. Kľúčovú úlohu zohralo počasie. Leto bolo teplé a prvé ochladenie nastúpilo až v druhej polovici septembra.
ČÍM PLNÍME ZÁSOBNÍKY
Plnenie zásobníkov sa stalo európskou prioritou. Za mesiac sa naplnenosť zásobníkov v EÚ na Slovensku a na kľúčových trhoch, ktoré predstavujú tri štvrtiny zásob a spotreby Únie (Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko a Rakúsko) zvýšila o 9 až 14 percentných bodov, píšu Dáta bez pátosu.
Cieľ mať zásobníky na 80 percent plné k 1. novembru Únia splnila už začiatkom septembra.
Do Európy aktuálne priteká 6,5 miliardy metrov kubických plynu týždenne, ale iba 8 percent z toho pochádza z Ruska (asi 500 miliónov kubíkov týždenne). Podiel ruského plynu na celkových dovozoch klesá z týždňa na týždeň. Minulý to bolo 9 percent, pred dvoma 10 percent, a pred troma 12 percent. Pred rokom Rusko dodávalo až 38 percent z celého dovozu do EÚ.
Čím sme výpadok nahradili?
Graf think-thanku Bruegel ukazuje, že importy z Nórska sú každý týždeň o 8 až 13 percent vyššie ako vlani. Plyn z Alžírska prichádza do Európy síce v menších množstvách ako minulý rok, no veľkú časť chýbajúceho dovozu supluje skvapalnený plyn LNG.
Týždenné dovozy sú vyššie ako v roku 2021, miestami dokonca takmer trojnásobné.
AK GAZPROM ZASTAVÍ DODÁVKY ÚPLNE
V európskych zásobníkoch je v týchto dňoch viac ako 92 miliárd metrov kubických plynu. V rovnakom čase minulý rok to bolo 75 miliárd, čo Úniu stavia do oveľa lepšej štartovacej pozície.
Navyše so znárodnenými zásobníkmi Gazpromu v Nemecku má kontinent ešte o 20 miliárd viac. Dôležité však je aj to, či nám to bude stačiť, aj keď ruský plyn prestane tiecť úplne.
Dáta bez pátosu modelovali situáciu, v ktorej by Gazprom neposielal ani súčasné objemy, ktoré prichádzajú cez Ukrajinu a turecko-balkánsky TurkStream. Ak by sa spotreba oproti minulej zime nezmenila, tak bude v zásobníkoch koncom apríla 15 miliárd metrov kubických plynu, vypočítali analytici.
To by stačilo Európskej únii na plné dva týždne „neredukovanej spotreby“, hovorí analýza. Ak by sa spotreba v zime znížila čo i len o päť percent (čo sa už reálne deje), tak by zostalo ku koncu apríla až 30 miliárd metrov kubických plynu. A to je presne toľko, ako tento rok v apríli 2022.
AKO JE NA TOM SLOVENSKO
Spotreba plynu klesá rovnako v Európe, tak aj na Slovensku. Podľa dát SPP-distribúcia za prvých osem mesiacov tohto roka dosiahla 32 terawatthodín, za rovnaké obdobie roka 2021 to bolo 38 terawatthodín a v roku 2020 34 terawatthodín.
Vonkajšia teplota je trvalo jeden z najvýznamnejších faktorov ovplyvňujúcich spotrebu plynu. Milan Vanga, hovorca SPP-distribúcia, vysvetľuje, že vyššia spotreba v roku 2021 bola spôsobená hlavne neštandardne dlhou zimou a nízkymi teplotami počas jarných mesiacov.
Najvýraznejší bol nárast spotreby počas apríla 2021.
Ďalším faktorom bolo zvýšenie výroby elektriny z plynu, keď plynové elektrárne zaznamena
Do Európy aktuálne priteká 6,5 miliardy metrov kubických plynu týždenne, ale iba 8 % z toho pochádza z Ruska.
li výrazné navýšenie spotreby. V roku 2022 už tieto faktory na spotrebu plynu nepôsobili, uviedol Vanga.
Pokles spotreby znamená, že zostane viac zásob. Tie má momentálne Slovensko na úrovni 85 % z celkovej kapacity, čo predstavuje 3 miliardy kubíkov.
Okrem toho má strategické rezervy v Dolných Bojanoviciach, kde je teraz takmer pol miliardy metrov kubických. Tie však primárne slúžia na udržiavanie tlaku v sústave a ako 30-dňová pohotovosť pre domácnosti v prípade, že by úplne vypadli dodávky plynu. Objem všetkého plynu uloženého v zemi je identický so zimnou spotrebou Slovenska.
Dáta bez pátosu odhadujú, že zásoby sa budú v najbližších dňoch navyšovať. Podľa odchádzajúceho štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva Karola Galeka ešte na Slovensko do konca roka pritečie 10 terawatthodín plynu (asi miliarda kubíkov), do konca marca potom ďalších skoro 8 terawatthodín.
Na Slovensko v súčasnosti prichádza plyn aj od ruského Gazpromu, hoci tento dodávateľ kráti dohodnuté objemy pre najväčšieho dodávateľa plynu na Slovensku SPP na približne 40 percent. SPP sa preto snaží čo najviac diverzifikovať dodávky.
Najnovšie podpísal zmluvu s firmou ExxonMobil, jednou z najväčších verejne obchodovaných energetických spoločností na svete, na nákup skvapalneného plynu LNG.
„Prostredníctvom tohto kontraktu dokáže SPP zabezpečovať pre svojich zákazníkov dodávky plynu z juhu, využívajúc okrem talianskej infraštruktúry aj terminál LNG v Chorvátsku,“uviedol hovorca SPP Ondrej Šebesta.
CENY POSTUPNE KLESAJÚ
Napriek tomu, že túto zimu bez plynu nebudeme, problémom stále zostávajú ceny. Kým pred rokom stál plyn s dodávkou v roku 2023 na referenčnej holandskej burze TTF 27 eur za megawatthodinu, dnes je to 187 eur. Tieto ceny sa valia na odberateľov a záleží na EÚ a každej členskej krajine, ako sa s touto hrozbou popasuje.
Aj na burzách však môžeme pozorovať optimistický trend. Vrchol dosiahli ceny 26. augusta, keď sa megawatthodina predávala za viac ako 300 eur. V rovnakom čase vyskočili aj ceny elektriny. Odvtedy už energie tieto rekordy neprekročili.
Ako pripomínajú Dáta bez pátosu – aj veľké analytické domy a banky vidia budúcnosť pozitívne a očakávajú klesajúci trend ku koncu roka, až pod 100 dolárov (102 eur) za megawatthodinu.