Poliaci otvorili kanál, ktorý zníži ich závislosť od Ruska

Po 15 rokoch úsilia Poľsko otvorilo malý lodný kanál cez Visliansku kosu, ktorá oddeľuje Visliansku lagúnu od Gdanského zálivu. O výstavbe rozhodla v novembri 2007 odchádzajúca vláda Jarosława Kaczyńského.

Malý námorný prístav Elbląg vďaka investícii získa priamy prístup k moru, doteraz Poľsko muselo využívať ruské vody. Úžina Pilava spájajúca Visliansku lagúnu s Gdanským zálivom sa nachádza v Kaliningradskej oblasti a Rusi väčšinou blokovali Poliakom voľnú plavbu lodí.

Výstavba prieplavu rozdelila Poliakov na dva tábory. Pre PiS a lokálnych politikov z Elbląga ide o strategickú investíciu, vďaka ktorej bude Poľsko nezávislé od Ruska. Veľká časť Občianskej platformy kritizuje vysoké náklady na kanál a malé ekonomické zisky, pretože napriek vynaloženiu dvoch miliárd zlotých nemôže do Elblągu vplávať žiadna veľká loď.

MALÝ GDANSK NA RUSKÝCH HRANICIACH

Námorné tradície Elblągu siahajú do stredoveku a sú staré ako Gdansk, ktorý je vzdialený 80 kilometrov. Mesto sa nachádza 30 kilometrov od mora a 20 kilometrov od Vislianskej lagúny na riečke Elbląg.

V stredoveku to bol významný pobaltský prístav, ktorý konkuroval Gdansku a istý čas bol väčší ako on. Pred druhou svetovou vojnou patril Elbląg Nemecku, presnejšie Východnému Prusku, ktoré bolo v roku 1945 rozrezané na polovicu – južná časť pripadla Poľsku a severná časť bola pričlenená do Ruska ako Kaliningradská oblasť.

Hranica preťala na polovicu Visliansku lagúnu a Visliansku kosu a odrezala túto časť Poľska od otvoreného mora. Po roku 1945 prístav v Elblągu prestal fungovať, a to napriek tomu, že v predvojnovom Nemecku mal veľký význam.

Renovovaný bol až v 90. rokoch 20. storočia, no rozvíjal sa najmä ako centrum obchodu Poľska s Ruskom. Lode premávali medzi Elblągom a Kaliningradom, privážali do Poľska sibírske uhlie a na otvorené more chodili len zriedka, aj keď im to občas Rusi umožnili. V dôsledku administratívnej reformy, ktorú v roku 1975 urobil Edward Gierek, vzniklo Elbląské vojvodstvo, jedna zo 49 malých provincií, na ktoré Gierek rozdelil Poľsko. Na rieke Elbląg sa rozvíjal moderný priemysel a Gierek chcel už vtedy prekopať Visliansku kosu, aby obnovil prístup mesta k moru.

V roku 1999 mesto upadlo. V dôsledku novej reformy vzniklo 16 veľkých vojvodstiev a Elbląg sa stal obyčajným mestom patriacim pod Varmiu a Mazury, s ktorými nie je príliš späté.

Elbląg sa geograficky nachádza v Pomoransku, od ktorého bol odrezaný hranicou nového vojvodstva. Po prerušení formálnych vzťahov s Gdanskom bola obnova námornej správy v meste hlavnou témou. Kanál cez Visliansku kosu je v Elblągu podporovaný všetkými politickými silami vrátane Občianskej platformy, ktorá proti tomuto projektu bojuje na celoštátnej úrovni. Aj preto Donald Tusk od projektu neodstúpil, ale objednával dokumentáciu, aj keď o tejto investícii oficiálne hovoril tými najhoršími slovami.

PRÍSTAV NEMÁ PRÍSTUP K ŽELEZNICI

Slávnostné otvorenie prieplavu sa uskutočnilo 17. septembra na výročie sovietskeho útoku na Poľsko. Dátum nebol vybraný náhodou. Kaczyński, premiér Morawiecki a prezident Duda zdôraznili, že 17. septembra 1939 bolo Poľsko dobyté a ponížené Ruskom a o 83 rokov neskôr opäť získalo plnú suverenitu nad touto časťou krajiny.

Do Elblągu však stále nemôže vplávať veľká loď. Hlavným problémom je geografia Vislianskej lagúny. Ide o plytkú, znečistenú lagúnu, ktorá je v poľskej časti hlboká len 1,5 až 2 metre. Po stáročia tu bahno nanášala rieka Nogat ústiaca do lagúny.

Okolitý región Żuławy Wiślane je špecifický. V stredoveku tu boli močiare a plytké more, odvodňovali ho holandskí osadníci vďaka veterným mlynom. Krajina pripomína Holandsko, je tu jediná zníženina v Poľsku, ktorá dosahuje 1,8 metra pod hladinou mora. Vislianska lagúna je tá časť regiónu, ktorú Holanďania nevysušili. Keby chceli, dalo by sa to aspoň z veľkej časti aj v súčasnosti. Kanál je hlboký len 5 metrov, prístupný je lodiam s ponorom 4,5 metra. Ide o malé lode, takže Elbląg nikdy nebude veľkým prístavom, môže však zohrávať dôležitú úlohu ako stredne veľký prístav špecializovaný aj na obsluhu susedov Poľska – Ukrajiny, Bieloruska a Slovenska.

Takúto stratégiu prijali prístavné a mestské orgány už v roku 2007. To si však vyžaduje prehĺbenie plavebnej dráhy na Vislianskej lagúne a rieke Elbląg na 5 metrov. To sa čiastočne podarilo, no dráha sa bude zanášať, takže si bude vyžadovať neustále bagrovanie. Na tento účel bol v jej strede vytvorený umelý ostrov pre vtáky, ktorý sa zväčší vďaka ťažbe piesku z dna lagúny. Posledný kilometer vodnej cesty na rieke Elbląg pri prístave prehĺbený nebol. Vláda hovorí, že by to malo urobiť mesto, ono na to nemá peniaze ani zákonné právomoci. Vláda navrhuje, že môže prehĺbiť chýbajúci úsek, ale pod podmienkou prevzatia prístavu Elbląg, ktorý patrí mestu. Vec má politický rozmer, pretože v meste vládne opozícia, primátor Witold Wróblewski patrí k ľudovcom (PSL). Opozícia návrh nazýva vydieraním, no mesto s tým zrejme bude súhlasiť, keďže je to jediný spôsob, ako môže vláda do prístavu vo veľkom investovať.

PRÍSTAV PRE UKRAJINU A SLOVENSKO

V rokoch 2007 – 2009 sa v prístave robil projekt Baltská Ukrajina, ktorý predpokladal, že po vybudovaní prieplavu sa prístav bude špecializovať na manipuláciu s nákladom ukrajinského zahraničného obchodu. Bol to nápad nájsť miesto pre Elbląg v situácii, keď sú hneď vedľa obrovské prístavy Gdansk a Gdyňa.

Elbląg ponúkal susedom Poľska oveľa menšie lode, ale nižšie ceny ako v Gdansku a možnosť individuálnejšieho zaobchádzania. Ukrajincom bola ponúknutá možnosť prenajať či kúpiť atraktívne pozemky v okolí a vytvoriť niečo ako „autonómny ukrajinský prístav v Baltskom mori“, podľa vzoru predvojnových československých nábreží v Štetíne a Hamburgu. V tom čase bolo podpísaných veľa listov o zámere s úradmi Ľvivskej a Volyňskej oblasti, tému podporili mestské úrady a politici z Elblągu. Rokovalo sa aj s bieloruskou administratívou, ktorá dúfala, že vďaka tomuto projektu by sa mohla čiastočne odrezať od vplyvu Ruska.

Na druhej strane bola Baltská Ukrajina prezentovaná ako jedna z foriem európskej integrácie Ukrajiny, pričom Ukrajincov ťahali na obežnú dráhu pobaltskej spolupráce. Elbląg im pomohol vyčistiť aj ich rieky, ktoré sa v západnej časti krajiny vlievajú do Visly a ležia v povodí Baltského mora. Vtedy sa zdalo, že kanál postavia v roku 2013.

Keď sa za Tuskovej vlády otázka kanála dostávala do úzadia, na Baltskú Ukrajinu sa zabudlo, no tento koncept platí dodnes. Riaditeľ prístavu Arkadiusz Zgliński nedávno oznámil, že podpísal s ukrajinskými partnermi zmluvu o zámere na dodávky obilia cez prístav v Elblągu. Zmluva sa pravdepodobne naplní o rok.

V roku 2008 sa zrodila aj spolupráca medzi prístavom Elbląg a Slovenskom, ktorá však nenadobudla takú rozvinutú podobu. Uskutočnilo sa niekoľko stretnutí a prístav Elbląg vydal niekoľko uznesení, v ktorých žiadal rekonštrukciu zlikvidovaných železničných tratí na poľsko-slovenskom pohraničí vrátane Nowy Targ – Trstená, ako aj výstavbu trate Podłęże-Piekiełko spájajúcej Krakov s Košicami.

Kanál je hlboký len 5 metrov, prístupný je lodiam s ponorom 4,5 metra. Ide o malé lode, takže Elbląg nikdy nebude veľkým prístavom, môže však zohrávať dôležitú úlohu ako stredne veľký prístav špecializovaný aj na obsluhu susedov Poľska – Ukrajiny, Bieloruska a Slovenska.