Vládny plán B je nereálny
Banky váhajú, či odobria dodávku zlacnenej elektriny pre domácnosti v budúcom roku, upozorňuje riaditeľ Slovenských elektrární
Zákony, ktorými si vláda posilňuje kontrolu nad cenami elektriny, môžu zastaviť dostavbu štvrtého bloku Mochoviec, varuje generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček.
Aké dosahy na váš biznis má eskalácia vojny zo strany Ruska – vyhlásenie takzvanej čiastočnej mobilizácie?
Každá takáto situácia ovplyvňuje situáciu na trhu. Ihneď po oznámení mobilizácie v Rusku išla hore cena plynu, a teda aj elektriny. Takže je samozrejmé, že to má dosah, tomu sa nedá vyhnúť. Cena elektriny je vysoká z dôvodu nedostatku plynu a to je dôsledok vojny.
Pred dvoma týždňami sa začalo zavážať palivo do tretieho bloku Mochoviec. V tejto chvíli (rozhovor sa uskutočnil vo štvrtok, 23. septembra – pozn. E) už dodáva nejakú elektrinu do siete?
Nie, zatiaľ ešte v reaktore neprebieha ani štiepna reakcia. Tá je naplánovaná na prvý októbrový týždeň. V harmonograme spúšťania sme o niečo popredu. Ale nie je vylúčené, že pri niektorých krokoch sa to zase posunie. Prifázovanie do siete, ktoré sa deje pri dvadsaťpercentnom výkone, by malo nastať začiatkom novembra. Na stopercentný výkon máme v pláne sa dostať v polovici januára 2023.
Niektorí ľudia na sociálnych sieťach píšu, že energetická kríza je len podvod, vďaka ktorému majú energetické firmy rozprávkové zisky. Čo by ste im povedali, aby ste ich presvedčili, že to tak nie je?
Čo je vlastne ich argument – že energetické firmy si túto krízu vymysleli? Práve naopak, ja ako riaditeľ tejto firmy a takisto majitelia tejto firmy sa absolútne nestotožňujeme s cenami, ktoré sú dnes. Nesúhlasíme s nimi a nemyslíme si, že sú dobré.
Nie je to dobré ani pre energetiku, ani pre priemysel. Posledné, čo ako energetická firma chcete, je, že niečo vyrobíte, dodáte a potom za to nedostanete zaplatené. Zároveň treba zdôrazniť, že my predávame elektrinu na tri roky dopredu. Teda na budúci rok sme predali za podstatne nižšie ceny, ako sú v súčasnosti na burzách. V prípade, že ceny elektriny ostanú na úrovni 550 eur za megawatthodinu ako dnes, tak ju nebude mať kto kupovať alebo nebude mať z čoho zaplatiť.
Náš odhad je, že dnes zhruba sedemdesiat percent priemyslu nemá zazmluvnenú elektrinu na budúci rok. Alebo ju majú zazmluvnenú tak, že sa odvíja od ceny na spotových burzách, čiže za spomínaných 550 eur. Je to dôsledok nezodpovedného prístupu spotrebiteľov a stávkovania na to, že spotové ceny budú nižšie ako forwardové. (Na spotovej burze sa obchoduje elektrina dodaná v ten istý alebo nasledujúci deň, zatiaľ čo pri forwardovom kontrakte oveľa neskôr, niekedy až o niekoľko rokov pred dodaním – pozn. E.)
V minulosti také situácie nastávali, a preto veľa priemyselných podnikov nemá zazmluvnené komodity. Keby nakupovali podobným spôsobom, ako my predávame, nemali by sme tu dnes tento problém. A ako som si všimol, na toto poukazuje aj minister hospodárstva Hirman, že niektorí si zabezpečili elektrinu na dlhšie obdobie dopredu a iní nie.
Tým ľuďom, ktorí si myslia, že toto celé sme spôsobili my, chcem odkázať, že my ceny neurčujeme, určuje ich trh, a ani sa s tým, ako dnes stoja ceny, vôbec nestotožňujeme. Dnešná situácia je absurdná a treba s ňou niečo spraviť. Treba riešiť príčinu, ktorou je vysoká cena plynu.
Aj vy ste v situácii, že ste predali elektrinu podnikom priamo a hrozí, že vám nezaplatia?
Ja hovorím o tom, čo sa môže stať, ak ceny elektriny neklesnú. Ak by si mal pekár kupovať elektrinu za 550 eur za megawatthodinu, tak rožok bude stáť niekoľkonásobne viac ako dnes. Čo má na výber? Buď ju zavrie, alebo za to nezaplatí.
Čo hovoria vaši rizikoví manažéri, aké veľké je riziko, že vaši zákazníci nezaplatia?
Na Slovensku máme dcérsku firmu, ktorá sa volá Slovenské elektrárne – energetické služby. Tá predáva elektrinu aj koncovým zákazníkom. Objemy, s ktorými obchoduje, však nie sú nejako významné. Problém však je, že keď nedostanú peniaze ani obchodníci, ktorým sme elektrinu predali, tí zase nezaplatia nám. Navyše na rok 2022 musíme dokupovať elektrinu na burze aj my, pretože sme boli nadpredaní. Stojí nás to obrovské peniaze.
Takže ste predali viac elektriny, než vyrobíte. To je spôsobené výpadkom vodných elektrární z dôvodu sucha?
Je to spôsobené výpadkom vodných, ale aj tepelných elektrární, a tiež obchodnou stratégiou. Problém je ten, že elektrinu, ktorú sme plánovali predať v ďalších rokoch, aby sme to otočili, si teraz musíme podľa memoranda nechať pre domácnosti na rok 2023. Čiže našu stratégiu, ktorá doteraz fungovala, nemôžeme uplatniť tak, ako sme plánovali.
V roku 2021 ste mali zisk 32 miliónov eur. Aký finančný výsledok čakáte za tento a budúci rok? Keďže elektrinu predávate na tri roky dopredu, predpokladám, že už za vyššie ceny.
To, čo hovoríte, je logické, lenže my tu máme nový fenomén. Pri vysokých cenách a obrovských cenových skokoch aj päťdesiat eur za deň potrebujete pri vstupe na burzu bankové záruky. Takže ak chcete predať jednu megawatthodinu na rok 2023 na burze, musíte zložiť 230 eur ako záruku.
To znamená, že ak by ste chceli predať jednu terawatthodinu, pričom my ich v roku 2023 vyrobíme dvadsať, stojí vás len vstup na burzu 230 miliónov eur. Ak by ste chceli predať desať terawatthodín, musíte mať 2,3 miliardy. No nielen to. Dajme tomu, že by sme mali tých desať terawatthodín už predaných, a cena narastie o euro, museli by sme ešte v ten deň dodať ďalších desať miliónov. Keď teraz bežne narastie cena za deň aj o 50 eur, museli by sme ihneď dodať 500 miliónov na záruky. To si nemôžeme dovoliť.
Výsledok je teda aký?
Že takmer nikto neobchoduje na burze. Drvivá väčšina sa stiahla, pretože na to nemá peniaze.
Nemecká štátna banka dala peniaze na záruky aj energetickej firme Uniper. Vy ste sa niečoho podobného od vlády nedožadovali?
Vlády poväčšine sanovali pozície energetických firiem na burzách spätne. Firmy museli dať miliardy. My sme mali na burze sedemsto miliónov eur a museli sme sa úplne stiahnuť. Dnes tam máme deväťdesiat, lebo na to jednoducho nemáme peniaze. Štát nám ich na rozdiel od iných krajín nedá. Čiže neobchodujeme s elektrinou na budúce roky.
Nepredávajú firmy priamo mimo burzy? viac
Kto by kupoval elektrinu za 550 eur za megawatthodinu? Trh je absolútne nefunkčný. Ak si dnes niekto myslí, že nás čakajú super zisky, tak tie nebudú, lebo za dnešné ceny elektrinu nemáme komu predať.
My ceny neurčujeme, určuje ich trh, a ani sa s tým, ako dnes stoja ceny, nestotožňujeme. Dnešná situácia je absurdná a treba s ňou niečo spraviť. Treba riešiť príčinu, ktorou je vysoká cena plynu.
Na tento rok je elektrina teda predaná, na budúci rok tiež. A čo rok 2024?
Na ten sme predali približne pätinu a na to, aby sme predali zvyšok, nemáme dosť hotovosti, aby sme išli na burzu.
Za koľko ste predali cenu na tento rok a na budúci?
Tento rok približne za päťdesiat a budúci rok približne za
83 eur vrátane dohody s vládou o elektrine pre domácnosti.
V Nemecku vyrábajú uhoľné elektrárne toľko elektriny, koľko už dávno nie. Čo Nováky?
Tam sú dva problémy. Najväčší je ten, že vláda prijala všeobecný hospodársky záujem (VHZ), podľa ktorého máme vyrobiť určité množstvo elektriny, na ktoré nám majú Hornonitrianske bane dodávať uhlie. Dnes nedodávajú ani to uhlie, čo by mali, a teda my nevieme vyrobiť toľko elektriny, koľko by sme mali podľa VHZ. To potom znamená, že my máme predanú elektrinu z Novák, ale keďže sa jej nevyrobí dosť, musíme ju dokupovať. Spôsobuje nám to obrovské straty.
Nedalo by sa to uhlie získať z iného zdroja?
Myslíte si, že v tejto situácii vám niekto predá uhlie? Podarilo sa nám minimálne množstvo kúpiť z Českej republiky, ale na povolenia spaľovať ho sme čakali niekoľko mesiacov. Zabíja nás ešte aj byrokracia našich inštitúcií.
Tak tie nemecké uhoľné elektrárne ho tiež odniekiaľ majú.
Podstatná časť ich elektrární využíva hnedé uhlie z povrchových baní, ktoré sú hneď vedľa elektrárne. Čiže majú minimálne logistické náklady. U nás máme podzemné bane s rádovo vyššími nákladmi na vyťaženie a navyše má nižšiu výhrevnosť. Do vagóna navyše dáte vždy rovnaký objem uhlia. No objem kalórií v hnedom uhlí je podstatne menší ako v čiernom. Takže za tú istú cenu za dovoz dostanete oveľa menej energie. Už len preto sa hnedé uhlie neoplatí dovážať z väčšej diaľky než z Českej republiky.
O čom boli vaše prvé rozhovory s novým ministrom hospodárstva?
Informoval som ho o najdôležitejších otázkach týkajúcich sa Slovenských elektrární. Teda o spustení tretieho bloku a dostavbe štvrtého bloku Mochoviec, jadrovom palive, o finančnej situácii firmy, zadlženosti a o stave kontraktu na dodávku elektriny pre domácnosti. A rozprávali sme sa o budúcnosti Novák a Vojian.
Ako je na tom dodávka elektriny podľa memoranda?
Celé to závisí od Európskej komisie. Nekomunikujeme s ňou my, ale ministerstvo hospodárstva.
Dokedy nám vlastne dajú odpoveď?
Nie je tam záväzný termín. Slovensko, teda slovenská vláda, musí odpovedať na všetky otázky, ktoré bude Komisia mať, a presvedčiť ju o tom, že je to transakcia, ktorá sa môže uzavrieť a nenarúša trhové prostredie. Bez toho nemôžeme podpísať kontrakt na samotnú dodávku elektriny.
Druhá vec, ktorá sa musí dosiahnuť, je, že dohodu musia schváliť aj banky, ktoré nás financujú. Podľa úverových zmlúv majú totiž právo schvaľovať všetky transakcie, ktoré sa nedohodli za štandardných trhových podmienok. A 61 eur nie je štandardná trhová cena.
Nakoľko vážna je možnosť, že to neschvália?
To, čo sa v stredu schválilo na vláde v novele zákona o energetike (ide o nové právomoci vlády pri vyhlasovaní núdzového stavu a všeobecného hospodárskeho záujmu – pozn. E) a prešlo v prvom čítaní aj v parlamente, banky extrémne znervóznilo. Stavia nás to do oveľa rizikovejšej situácie ako doteraz. Takže vývoj môže byť ešte veľmi turbulentný a nebudem prekvapený, keď takéto povolenie nedostaneme.
Ak by nepovolili zlacnenú elektrinu, neriskovali by tým, že sa jej vláda zmocní vyhlásením všeobecného hospodárskeho záujmu alebo núdzového stavu?
Sám pán premiér s ministrom hospodárstva povedali, že je to plán B, a dúfajú, že k nemu nedôjde. Ja hovorím, že nielenže k nemu nedôjde, ale vôbec to nie je plán B. Navyše vieme neuveriteľne málo o pláne A a mali by sme sa naň sústrediť oveľa viac. Ak by nás plán B, ktorý vláda namaľovala a schválila, zaťažil povinnosťou vo väčšom rozsahu, ako bolo dohodnuté v memorande, môže spôsobiť iba to, že Slovenské elektrárne pôjdu do bankrotu. Pretože, ako som povedal, my máme elektrinu už predanú. To znamená, že ju musíme dodať.
Hodnota tej elektriny je desať miliárd eur. Ak by nám na ňu vláda cez všeobecný hospodársky záujem alebo núdzový stav siahla, Slovenské elektrárne by museli tie miliardy odniekiaľ zohnať. My sme však dnes najzadlženejšou energetickou firmou v Európe z dôvodu dostavby Mochoviec. V súčasnej situácii nám už nikto ďalšie prostriedky nechce požičať a náš dlh na úrovni 4,2 miliardy by bol takisto splatný v prípade, že by štát siahol na spomenutú elektrinu. My sami si potrebujeme na prekonanie tohto roka požičať štyristo miliónov eur. Tie mali prísť od súkromných akcionárov – Enelu a EPH. Po tom, čo vláda v stredu prijala, sme mali dlhé diskusie o tom, že už tu určite neinvestujú žiadne peniaze a budú žiadať štát, aby tých štyristo miliónov zabezpečil.
Žiadne peniaze? Čo dostavba štvrtého bloku Mochoviec?
V pondelok prídu zástupcovia Enelu aj EPH a chcú diskutovať o tom, že zastavíme dostavbu štvrtého bloku. Je to paradox, ktorý sa deje v čase, keď každý výrobný zdroj má cenu zlata, ale asi sa tomu ako spoločnosť nebudeme vedieť ubrániť.
Nie je potom v hre už to, že aj akcionári by boli radšej, keby od nich štát ich podiely v Slovenských elektrárňach odkúpil?
Minister Karel Hirman to povedal veľmi pekne – nie je to téma na analýzu, iba na diskusiu. Čo by tým štát získal? Elektrinu máme aj tak predanú, získaním akcií elektrární ju späť nezískate. Štát by teda musel dať za podiely peniaze akcionárom a stále by nemal elektrinu. Kto navrhuje takéto riešenie, situácii nerozumie, sú to výkriky politikov, ktorí zavádzajú voliča. Ľudia, ktorí tomu rozumejú, v tom majú jasno – nemá to zmysel a štát by nič nezískal a ešte by musel vynaložiť miliardy na získanie podielov EPH a Enelu, ako aj vrátiť akcionársku pôžičku vo výške jednej miliardy.
Poďme naspäť k plánu A. V memorande sa dohodlo 6,1 terawatthodín elektriny. Je nejaká šanca, že to bude viac?
Absolútne žiadna. Všetko na budúci rok je vypredané.
Čo by ste poradili ministrovi Hirmanovi, aby bola elektrina za dostupnú cenu budúci rok nielen pre domácnosti, ale aj samosprávy a verejné inštitúcie?
Nehnevajte sa, ale ja si myslím, že toto nie je dobrá otázka.
Prečo?
Štát sa musí zaujímať aj o celý priemysel a nielen verejnú správu. Priemysel nemá šancu prežiť pri cene 550 eur za megawatthodinu.
Je asi pochopiteľné, že štát sa stará o fungovanie štátnych organizácií, nemocníc, škôl a domovov sociálnych služieb a zodpovedá za celú verejnú správu, teda aj samosprávu.
Treba riešiť všetkých, verejné inštitúcie, a aj priemysel. Hovorím
proti našej firme, pretože vysoké ceny by pre výrobcov boli dobré, keby sme elektrinu mohli predávať, ale toto nie je udržateľný stav. Navyše ja chápem situáciu tak, že vláda hľadá riešenie pre všetkých, takže je to irelevantné. Je tu návrh Európskej komisie, ktorý hovorí o zastropovaní cien elektriny na 180 eurách. To však pre Slovensko nič nerieši. Členovia vlády si to dobre uvedomujú a rozumejú situácii. Pokiaľ viem, veľmi intenzívne pracujú na tom, aby sa návrh spoločného európskeho riešenia zmenil, prípadne aby sa našiel iný systém na vykompenzovanie priemyslu.
Ako napríklad?
Z nášho pohľadu úplne optimálne riešenie by malo riešiť príčinu a nie dôsledok, ako to chce Európska komisia. A príčinou problému je cena plynu. Pretože plynová elektráreň je tá posledná, ktorá sa zapína. Tá preto určuje cenu elektriny. Z celkovej výroby elektriny v Európe je len približne päť percent z plynu. My hovoríme niečo podobné ako v takzvanom španielskom modeli – zadotujme výrobu elektriny z plynu. Mohli by sme plynovým elektrárňam dotovať plyn, ktorý nakupujú. Táto záverečná elektráreň by tak produkovala elektrinu lacnejšie a automaticky by klesla cena elektriny. Bude nás to navyše stáť určite najmenej, pretože budeme dotovať iba malú časť výroby a nie celý priemysel Európy. Nemá to však podporu.
Prečo?
Pretože veľa plynu sa spáli v Nemecku, ktoré navrhlo iný systém. Menšie krajiny vrátane nás si to uvedomujú a sú proti návrhu Európskej komisie a Nemecka. Druhá možnosť je prerozdeliť benefit z toho, že my sme Nemcom predali elektrinu v priemere za 83 eur, zatiaľ čo na burzách stojí 550. Z tohto rozdielu by sa mohol zafinancovať európsky fond, ktorý by sa rozšíril medzi krajiny. Na systéme by mali participovať všetci, nielen výrobcovia, ale aj obchodníci s elektrinou.
Veríte, že sa spoločné európske riešenie nakoniec dohodne?
Podľa informácií, ktoré mám ja, je to málo pravdepodobné, prípadne systém nebude funkčný pre všetky krajiny ako napríklad pre nás.
Potom chce vláda aktivovať ten plán B, ktorý ste kritizovali pred chvíľou s tým, že možno zbankrotujete.
Ten je nereálny, nedá sa realizovať, to som už vysvetlil. Pevne verím, že všeobecný hospodársky záujem vláda využije iba vtedy, ak by včas neprišlo súhlasné stanovisko Európskej únie s použitím elektriny z memoranda pre domácnosti.
Vyhlásenie núdzového stavu by však znamenalo koniec Európskej únie. Slovensko sa rozhodne obrať Nemca, Maďara a Čecha o elektrinu v hodnote desať miliárd, ktorú si už zakúpil. Ak to spravíme my, tak to začnú robiť všetci. Je to priveľká suma na to, aby to tie krajiny absorbovali.
Vyhlásenie núdzového stavu by znamenalo koniec EÚ. Slovensko sa rozhodne obrať Nemca, Maďara a Čecha o elektrinu v hodnote desať miliárd, ktorú si už zakúpil. Ak to spravíme my, tak to začnú robiť všetci. Je to priveľká suma na to, aby to tie krajiny absorbovali.