Je šťastný človek, má ruské aj francúzske občianstvo
Ruský pianista Alexej Lubimov zahral na záverečnom koncerte festivalu Konvergencie skladby svojho dlhoročného priateľa, najznámejšieho ukrajinského skladateľa Valentina Silvestrova
Na jar tohto roka to bolo jedno z virálnych videí. Nezachytávalo síce žiadnu vojnovú scénu na Ukrajine, ale pred 24. februárom 2022 by bola takáto situácia oveľa menej pravdepodobná.
Počas koncertu v moskovskom kultúrnom centre Rossvet vtrhla do sály policajná hliadka a vyzvala ľudí, aby odišli. Na pódiu sedel za klavírom noblesný 77-ročný muž, ktorý sa nedal vyrušiť napriek tomu, že dvaja policajti prišli až k nemu a začali mu vysvetľovať, že má hneď prestať. Skončil až vtedy, keď dohral posledné tóny a diváci mu stihli zatlieskať.
Oficálnou zámienkou predčasného ukončenia večera bolo, že niekto nahlásil v sále bombu. Skutočnou bombou však bolo to, že iba pár týždňov po ruskom vojenskom útoku na Ukrajinu jeden z najznámejších ruských interpretov klasickej hudby pripravil koncert, na ktorom zazneli diela najznámejšieho ukrajinského skladateľa Valentina Silvestrova.
Ten muž sa volá Alexej Lubimov a cez víkend v Bratislave svojím sólovým recitálom v Slovenskom rozhlase uzavrel festival Konvergencie. Bol to silný večer.
ZATIAĽ SA NIČ NESTALO
„S Valentinom sme priateľmi už roky. Stále sme intenzívne v kontakte. Patril som k tým, ktorí kordinovali jeho odchod z Kyjiva do Berlína. Pôvodne mal cestovať cez Slovensko a Viedeň, ale na poslednú chvíľu sa to zmenilo, pretože Deutsche Welle poslala po neho autobus na ukrajinsko-poľskú hranicu,“vysvetľoval ruský pianista v zákulisí pár minút po bratislavskom koncerte.
Na otázku, čo nasledovalo po prerušenom aprílovom vystúpení v Moskve, mal prekvapivú odpoveď.
„Zatiaľ sa nič nestalo, mne ani organizátorom. Urobili sme v klube Rossvet ďalší koncert s hudbou Silvestrova, pretože aj oni boli nahnevaní z predčasného konca toho vystúpenia. A v Európe som mal odvtedy nejakých 5-6 vystúpení, na rôznych miestach vo Francúzsku či napríklad na festivale Šostakovičove dni, ktorý sa koná v nemeckom meste Gohrisch pri Drážďanoch. Myslím, že tie volania po bojkote ruských umelcov už sú oveľa slabšie než v prvých týždňoch vojny.“
Alexej Lubimov už niekoľko rokov pendluje medzi Parížom a Moskvou. Má totiž občianstvo obidvoch krajín. Rozhodol sa tak už dávnejšie, po skúsenostiach zo Sovietskeho zväzu, kde mu komunisti osem rokov bránili cestovať do zahraničia ako umelcovi presadzujúcemu diela súčasných „západných“skladateľov. Neuhol a dnes patrí medzi ruských umelcov pravidelne hrávajúcich v zahraničí.
Do Ruska sa najbližšie chystá už o pár dní. Má tam naplánované dva koncerty aj s hudbou ukrajinských autorov, prezentáciu knihy a oslavu jubilea Bachovho diela Dobre temperovaný klavír na škole, kde pred 15 rokmi spoluzakladal odbor pre historickú a súčasnú interpretáciu. Aj nejaké vybavovanie vecí okolo moskovského bytu.
Tvrdí, že strach z putinovského režimu nemá, ale pripúšťa, že správanie ruských úradníkov je nepredvídateľné: „Som šťastným človekom, pretože mám dve občianstva. Žijem vo Francúzsku aj v Rusku. Doteraz som nemal žiadne problémy pri prechode hraníc a dnes už nie som vo veku, aby som podliehal mobilizácii. Ale kto vie, čo sa môže stať?“
KITSCH MUSIK
Aj v Bratislave na festivale Konvergencie hral diela Silvestrova. Organizátori symbolicky nasvietili píšťaly organa vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu ukrajinskými farbami, za pianistom po vystúpení prišli ukrajinskí hudobníci žijúci momentálne na Slovensku a poďakovali sa mu.
Zneli sólové klavírne kusy, Bagatelly, Kitsch Musik a na záver skladba Der Bote, pri ktorej Alexej Lubimov zatvoril veko nástroja, aby tóny a akordy zneli ešte tlmenejšie a intímnejšie. Je to krásna hudba, melodická, delikátna. Znie ako improvizované preludovanie, ale je štrukturovaná v notách. Osobné priateľstvo hudobníkov dokazovalo aj to, že interpret hral z prefoteného rukopisu skladateľovho diela.
Boli to diela z rôznych období skladateľovej tvorby. Chýbali len tie úplne najnovšie, ktoré zložil tento rok ako utečenec v Berlíne.
„Ešte nemám ich noty. Ale viem, že Valentin ich skomponoval vo svojom novom štýle, ktorý používa v posledných 15-20 rokoch. Sú rovnaké ako Bagatelly, ktoré som dnes hral – nostalgická melodická hudba vychádzajúca z minulosti. On vychádza z toho, že klasická hudba má spoločné zdroje, ale nepoužíva priame citácie starých majstrov, skôr ponášky, imitácie štýlu a ducha ich diel. Bacha, Beethovena, Mozarta, Chopina či Čajkovského.“
RUSKÍ INTERPRETI A UKRAJINSKÍ AUTORI
Alexej Lubimov tvrdí, že umelci by nemali slúžiť politikom a že vládam v Rusku sa nedá veriť už niekoľko dekád. Vojna s Ukrajinou poznačila aj niekoľko jeho priateľstiev.
„Aj viacerí moji starí známi a kolegovia majú na dnešnú situáciu iné názory. S niektorým som musel prerušiť spolupráce. Inak stále komunikujeme, len sa nehádame o politike. Ale každému slušnému človeku by malo záležať na tom, aby sa táto vojna čo najskôr skončila. Nechcem si robiť ešte viac nepriateľov. Už teraz ma dosť ľudí v Rusku nenávidí.“
Dodáva, že nie je jediným ruským interpretom, ktorý hráva diela ukrajinských autorov.
„Teraz spolupracujem najmä s mladými umelcami. Ale v Rusku sa ukrajinská hudba hrávala dlhé roky, prečo by sme s tým teraz mali prestať. Je výborná. Silvestrov je svetový autor, na úrovni Pärta alebo Glassa.“
Ukrajinskú hudbu hrávame roky, prečo by sme s tým teraz mali prestať?
Alexej Lubimov klavirista