Život brožúrky
Vždy si pri domácich úlohách pre spisovateľov spomeniem na komunizmus
Korešpondovala som s úradníkmi, ktorí majú na starosti Cenu Európskej únie za literatúru. Pozvali ma do Krakova. Spolu s ďalšími autormi z iných krajín, ktorým vyšli knihy v poľskom preklade. Tak sa pýtam, akou rečou budeme na podujatí hovoriť? Či anglicky alebo každý svojím jazykom. A oni hrdo odpisujú, že keďže ide o podujatie spoluorganizované európskou inštitúciou, tak budeme hovoriť každý vlastným – európskym jazykom a budú nás tlmočiť do poľštiny. Píšem, že chápem a teším sa.
Sama rada počúvam iné jazyky a snažím sa aspoň trochu rozumieť, niečo pochytiť. Obľubujem európske kino a všetky tie filmy v najrôznejších jazykoch s titulkami. Takže počujete Liv Ulman ako vraví svojmu manželovi „inte“či taliansku herečku, ktorej ochorela krava, bedákať „povera bestia“.
Vzápätí mi prichádza ďalší email z rovnakej inštitúcie. Vraj k oslave Európskeho dňa jazykov 29. septembra organizujú také podujatie: 16 európskych spisovateľov napíše text (rozsahom o tretinu kratší ako tento stĺpček) na tému Jazyk solidarity, tie budú publikované v brožúre. Každý z nich sa k tomu ešte nakrúti na telefón (v zvislej polohe) a k textu pridá asi 30-sekundové video, v ktorom čosi nahlas prečíta. Podujatie má byť „oslavou jazykovej rôznorodosti a zachovávania tradície európskej jazykovej diverzity“. Odohrá sa v Jerevane.
Vždy si pri podobných domácich úlohách pre spisovateľov spomeniem na komunizmus.
A všetky tie texty k takému či onakému výročiu, všetky tie prázdne oslavy takého či onakého DŇA. Všetku tú abstraktnú solidaritu s Kubou či Afrikou. Nebudem sa natáčať v zvislej ani horizontálnej polohe. Inštitúcie, ktoré majú podporovať literatúru, to majú robiť prostredníctvom diel autorov, nie nanucovať im nejaké ľúbivé zadania a tančeky.
Na druhý deň mi prichádza krátky email ohľadne podujatia v Krakove. Organizátori sa nám ospravedlňujú, ale budeme musieť v diskusii všetci používať angličtinu. „Tlmočenie z jednotlivých jazykov by náklady na podujatie predražilo.“Tomu hovorím oslava diverzity európskych jazykov v praxi! A ak s niekým ako európsky autor cítim solidaritu, sú to tlmočníci a prekladatelia, na ktorých na rozdiel od brožúrok a videjok – nie sú peniaze.