Korčok predbehol aj Hegera

Prieskum dôveryhodnosti agentúry Ipsos pre Denník N ukázal, že najviac dôveryhodnou političkou je prezidentka Zuzana Čaputová

Najdôveryhodnejšími slovenskými politikmi sú s prehľadom prezidentka Zuzana Čaputová a predseda Hlasu Peter Pellegrini. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry Ipsos pre Denník N.

Kým Čaputovej dôveruje 43,6 percenta opýtaných (rozhodne dôveruje 20,3 a skôr dôveruje 23,3 percenta), v prípade Pellegriniho to je 34,4 percenta (rozhodne 11,1, skôr dôveruje 27,3 percenta).

Na treťom mieste v rebríčku je predseda Smeru Robert Fico – 29,5 percenta. Ficova dôveryhodnosť v posledných mesiacoch vzrástla aj podľa prieskumov agentúry Focus.

Kým čelo rebríčka dôveryhodnosti má už dlhodobo rovnaké obsadenie, zaujímavý je pohľad na silu dvoch doteraz nemeraných politikov, ktorí sa zrejme pokúsia zasiahnuť do nasledujúcich parlamentných volieb – Ivana Korčoka a Mikuláša Dzurindu.

Keď sa na dáta o dôvere pozrieme cez voličov jednotlivých strán, vidno, že Zuzane Čaputovej dôverujú najviac voliči Progresívneho Slovenska, SaS, ale aj OĽaNO.

Petrovi Pellegrinimu najčastejšie dôverujú voliči Hlasu a Smeru, a aj viac ako 40 percent voličov Republiky. Podobne je na tom Robert Fico so silnejšou dôverou medzi voličmi Republiky.

Igorovi Matovičovi dôverujú takmer výlučne voliči OĽaNO.

KORČOK SILNEJŠÍ AKO PREMIÉR A AKO OSTATNÍ PREDSEDOVIA STRÁN

Bývalý minister zahraničných Ivan Korčok (nominant SaS) v tomto rebríčku predbehol okrem Fica a Pellegriniho všetkých ostatných predsedov politických strán, ale aj premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO). Diplomatovi, ktorý viedol ministerstvo dva a pol roka, dôveruje 27 percent ľudí.

Až takmer 13 percent opýtaných Korčoka nepoznalo a takmer 15 percent odpovedať nevedelo, čo mu dáva ďalší potenciál dôveryhodnosť si zvýšiť. Nedôveruje mu dohromady 45,5 percenta opýtaných, zatiaľ čo v prípade Roberta Fica ide až o takmer 65 percent.

Korčok dostal podľa podpredsedu SaS Martina Klusa od šéfa strany Richarda Sulíka ponuku byť lídrom kandidátky. Uvažuje sa o ňom tiež ako o možnom Sulíkovom nástupcovi.

Ivanovi Korčokovi, ktorého Ipsos do prieskumu zaradil prvýkrát, dôverujú vo zvýšenej miere voliči SaS a Progresívneho Slovenska (až dve tretiny z nich) a pomerne vysokú dôveru má aj medzi priaznivcami KDH (53 percent), OĽaNO (viac ako 40 percent z nich), Sme rodina (35 percent) a verí mu aj štvrtina voličov Hlasu.

Nadpriemernú dôveru má vo vekových kategóriách 30 – 39 a 50 – 65 rokov, medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi a v Bratislavskom kraji (dôveruje mu tam viac ako 48 percent obyvateľov), kde je po Zuzane Čaputovej dokonca druhým najdôveryhodnejším politikom.

Riaditeľ Ipsosu Jakub Hankovský v podcaste Denníka N hovorí, že Korčok je v optike voličov SaS tretím najdôveryhodnejším politikom – po Richardovi Sulíkovi a Zuzane Čaputovej.

„Ivan Korčok je akceptovateľný a nemyslím, že by to mal byť zásadný problém pre SaS, ak by sa tak rozhodla,“povedal o možnosti, že by sa bývalý minister zahraničia stal lídrom jej kandidátky.

Korčok je podľa Hankovského prijateľný aj pre voličov ďalších strán pre jeho prozápadnú zahraničnopolitickú orientáciu. „V tom sa výraznejšie líšia aj elektoráty Hlasu a Smeru.“

Až za Ivanom Korčokom, hoci tesne, sa s celkovou dôverou 26,8 percenta umiestnil premiér Eduard Heger (OĽaNO).

Za Hegerom nasleduje Boris Kollár, ktorému verí 24 percent – predsedovi Sme rodina však „rozhodne dôverujú“len necelé štyri percentá respondentov. Až za Kollárom sa umiestnil predseda SaS Richard Sulík, ktorému dôveruje 23 percent ľudí.

DZURINDA SA VRACIA DO POLITIKY S NÍZKOU POPULARITOU

Keďže v posledných mesiacoch počuť o možnom návrate Mikuláša Dzurindu do politiky, do prieskumu sa po rokoch dostal aj dvojnásobný premiér a bývalý predseda SDKÚ. Dzurinda

sa pokúša rozbehnúť nový politický projekt, ktorý by mal byť akýmsi prienikom stredopravých strán, aby neskončili mimo parlamentu.

Agentúra Ipsos sa respondentov pýtala aj na jeho dlhoročného ministra financií Ivana Mikloša – ten svoj návrat do politiky vylúčil, povedal však, že Dzurindovi bude pomáhať.

Mikloš je podľa Ipsosu na ôsmom mieste a Dzurinda na desiatom.

V prípade Mikuláša Dzurindu vidno najmä vysokú mieru nedôvery – viac ako 68 percent ľudí.

„Ako základ nového projektu by malo vzniknúť niečo nové. Ak chcete, aj politická strana, ktorej líder by mal v rukách nejaké žetóny, aby vedel rozvíjať širšiu spoluprácu. Takémuto projektu sa snažím vdýchnuť dušu,“vravel Dzurinda v rozhovore pre denník SME. „Ja som to nazval projekt. Nejde mi – prísne vzaté – o to, že potrebujem byť predseda strany. Nechcem byť predseda strany. Ale chcem zabrániť tomu, aby sa šírila skepsa, aby prozápadne naladení občania rezignovali, aby nešli voliť,“vysvetľoval.

Keď Andrej Kiska v roku 2018 zakladal stranu Za ľudí, dal si zmerať dôveryhodnosť Mikuláša Dzurindu v agentúre Focus, keďže sa uvažovalo, že ho oslovia ako možného kandidáta. Podľa výsledkov sondáže, ktoré má Denník N k dispozícii, Dzurindovi v tom čase úplne alebo skôr dôve

Ivan Korčok je akceptovateľný a nemyslím, že by to mal byť zásadný problém pre SaS, ak by sa rozhodla [urobiť z neho lídra].

Jakub Hankovský riaditeľ Ipsosu

rovalo len 11 percent opýtaných a úplne alebo skôr mu nedôverovalo 80 percent respondentov.

Prieskum riešil aj otázku o dôvere k vybraným osobnostiam spomedzi možných voličov Za ľudí. Mikulášovi Dzurindovi spomedzi týchto voličov dôverovalo 23 percent voličov vtedy ešte neexistujúcej strany, 67 percent z nich mu nedôverovalo.

Mikuláš Dzurinda naposledy do parlamentu kandidoval v roku 2012, pred desiatimi rokmi mal takisto v prieskumoch nízku dôveryhodnosť. Agentúra Focus ju vtedy merala inak, respondenti mali v tom čase bez čítania mien povedať troch svojich najobľúbenejších politikov. Dzurinda mal v takomto prieskume na začiatku roka 2012 iba tri percentá – to bolo po páde vlády Ivety Radičovej a v čase protestov Gorila. Skokanom roka 2012 bol vtedy Igor Matovič.

Ekonómovi Miklošovi dôveruje dohromady necelých 20 percent opýtaných, čo je porovnateľné číslo s predsedom SNS Andrejom Dankom. Dzurinda je na tom ešte horšie – dôveruje mu len 18 percent opýtaných.

Mikulášovi Dzurindovi a Ivanovi Miklošovi dôverujú vo zvýšenej miere voliči KDH a PS, v oboch prípadoch však ide o menej ako polovicu z nich. Nadpriemernú dôveru majú aj medzi priaznivcami SaS a OĽaNO, v oboch stranách ide v prípade Mikloša o zhruba tretinu a v prípade Dzurindu o štvrtinu z elektorátu týchto strán. Dzurindovi a Miklošovi dôverujú mierne viac štyridsiatnici a päťdesiatici, ktorí si ich éru pamätajú.

Riaditeľ Ipsosu Jakub Hankovský vraví, že voliči nevnímajú toto duo ako nepopísané listy, čo vidno aj na vysokej poznateľnosti týchto politikov.

Mikuláš Dzurinda má podľa neho vyššiu dôveryhodnosť medzi prozápadnými voličmi. „Dôvera v Mikuláša Dzurindu sa láme na zahraničnopolitickej orientácii Slovenska.“Je podľa neho neakceptovateľný medzi voličmi Smeru a Republiky.

MATOVIČ JE ZA KOTLEBOM AJ UHRÍKOM

Po Mikulášovi Dzurindovi na 11. mieste nasleduje predseda extrémistického hnutia Republika Milan Uhrík, ktorému dôveruje necelých 17 percent ľudí. Za ním je odsúdený predseda ĽSNS Marian Kotleba s dôverou na úrovni 15 percent, ktorému nedôveruje až 78,5 percenta respondentov.

Až za Kotlebom sa objavila predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová s dôverou necelých 15 percent. Nasledujú predseda KDH Milan Majerský (12,7 percenta) a predseda PS Michal Šimečka (11,4 percenta). Obaja majú pomerne nízku poznateľnosť a veľa ľudí v ich prípade odpovedalo „neviem“.

Na predposlednej priečke sa umiestnil predseda OĽaNO Igor Matovič. Rozhodne mu dôverujú tri percentá a skôr mu dôveruje ďalších 7,5 percenta.

Nedôveru ministrovi financií Matovičovi vyslovilo až takmer 70 percent ľudí a skôr mu nedôveruje ďalších 14 percent.

Matovič má veľmi nízku dôveryhodnosť medzi voličmi všetkých strán okrem OĽaNO (veria mu tri štvrtiny vlastných voličov), KDH (dôveruje mu každý piaty volič) a Sme rodina (dôveruje mu 13 percent priaznivcov).

Posledným v rebríčku je predseda Aliancie Krisztián Forró. Jeho výsledok spôsobilo hlavne to, že takmer polovica ľudí ani nepoznala jeho meno.