Kollárovi vyšiel ťah s obštrukciou
V januári majú prejsť súdy veľkou reorganizáciou podľa Kolíkovej mapy, nový minister spravodlivosti pripúšťa odklad
Parlament neposunul do druhého čítania návrh zákona z dielne SaS, ktorý mal zvýšiť transparentnosť v oblasti prokuratúry. Návrh obsahoval aj obmedzenie možnosti generálneho prokurátora využívať paragraf 363 na zastavenie prebiehajúceho trestného stíhania.
Zostala by mu možnosť preskúmavať právoplatné rozhodnutia policajta či prokurátora o zastavení či prerušení stíhania, ak dospel k poznatkom, že pri takomto rozhodnutí bol porušený zákon.
Do Národnej rady takýto návrh predložili poslanci SaS a podporili ho aj poslanci OĽaNO po tom, čo ich vlastný návrh neprešiel o jediný hlas minulý týždeň. Paradoxne, o hlas poslanca klubu OĽaNO Igora Husa, ktorý čelí obžalobe.
Nakoniec neprešiel ani návrh SaS. Podporilo ho len 72 zo 147 prítomných poslancov, proti bolo 74 poslancov.
SCHVÁLENIU ZABRÁNILA OBŠTRUKCIA
Návrh SaS podporili poslanci SaS, Za ľudí aj väčšina klubu OĽaNO a nezaradení poslanci Tomáš Valášek (PS), Miroslav Kollár (Spolu) a Ján Mičovský.
Proti boli poslanci Sme rodina, Smer, Hlasu, ĽSNS, Republiky a tarabovci či poslanec Martin Čepček (ex-OĽaNO). Zdržala sa nezaradená poslankyňa Katarína Hatráková (ex-OĽaNO), poslanec OĽaNO Igor Hus nebol na hlasovaní prítomný.
Návrh SaS mal šancu prejsť už minulý týždeň, hlasovať sa o ňom malo už vo štvrtok. Keď sa poslanci Sme rodina, ktorí zmenu paragrafu 363 odmietajú rovnako ako opozícia, dopočítali k tomu, že vzhľadom na absenciu niektorých opozičných poslancov má novela SaS šancu prejsť, rozhodli sa zablokovať parlament.
Spolu s poslancami opozičného Smeru, Hlasu, Republiky a ĽSNS sa rozhodli neprezentovať sa. Na schválenie novely bola potrebná nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, teda 74. A presne toľkí sa pred hlasovaním o paragrafe 363 prezentovali.
Keďže sa však neprezentovalo 76 a viac poslancov, Národná rada nebola uznášaniaschopná. Poslanci OĽaNO aj SaS rezignovali a parlament veľkou väčšinou schválil, že sa hlasovanie o paragrafe 363 presunie.
Sme rodina nepriznala, že k obštrukcii pristúpila, aby zabránila posunutiu zmeny Trestného poriadku do druhého čítania. „Pretože sme sa tak dohodli. Určite uznáte, že nebudeme vyťahovať interné dohody,“reagoval predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský.
Pri druhom pokuse si už Sme rodina a opozičné strany vrátane tarabovcov dali na počty prítomných poslancov pozor.
Poslanec Jozef Šimko (Sme rodina) bol na hlasovaní prítomný, i keď bol z rokovania ospravedlnený pre zasadnutie mestského zastupiteľstva mesta Rimavská Sobota, kde je primátorom. Rovnaký prípad bol poslanec Smeru Dušan Galis, ktorý hlasoval tiež, i keď podľa ospravedlnenia bol predvolaný na súd.
ZOSTÁVA EŠTE VALÁŠEK
Tesné bolo aj hlasovanie o podobnom návrhu OĽaNO, ktorý predložili poslanci Milan Vetrák a Lukáš Kyselica. Za zákon hlasovalo 72 zo 144 hlasujúcich poslancov. Novela by prešla, ak by ju podporil poslanec Hus.
Hus patrí medzi málo známych poslancov OĽaNO. V parlamente je od jari 2020, v súčasnosti je obžalovaný zo zneužitia právomocí verejného činiteľa a v tomto konaní ho zastupuje advokátka Eva Mišíková, ktorá kritizovala snahy o zrušenie či obmedzenie paragrafu 363.
Mišíková v minulosti zastupovala aj bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorý sa vďaka paragrafu 363 vlani dostal na slobodu v korupčnej kauze, v ktorej bol obvinený z brania úplatku. „Ja sám mám veľmi negatívne skúsenosti so zneužívaním inštitútu vznesenia obvinenia. V prípade prijatia navrhovanej novely Trestného poriadku v otázke § 363 by okresný a krajský prokurátor prakticky nebol nikým a ničím kontrolovaný, s čím sa osobne neviem stotožniť,“vysvetlil svoj postoj poslanec Hus.
Poslednou šancou na zmenu paragrafu 363 zostáva návrh bývalého koaličného poslanca a člena Progresívneho Slovenska Tomáša Valáška. Generálny prokurátor by mohol po jeho úprave využiť postup podľa paragrafu 363, iba ak by išlo o podstatné pochybenie, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
Novela je zaradená na septembrovú schôdzu ako 86. bod. Teoreticky by sa k nej poslanci mohli dostať tento týždeň, no nedá sa to jednoznačne predpovedať.
AKO NÁVRH SAS MENIL § 363
Navrhuje sa zásadne obmedziť okruh rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor preskúmať postupom podľa § 363 Trestného poriadku, a to len na právoplatné rozhodnutia policajta alebo prokurátora o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a o prerušení trestného stíhania, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.
Predmetom mimoriadneho prieskumu generálneho prokurátora budú len také meritórne rozhodnutia policajta alebo prokurátora, ktoré smerujú k skončeniu trestnej veci inak ako podaním obžaloby, alebo nezákonné rozhodnutie o prerušení trestného konania, ktoré taktiež vytvára neoprávnenú prekážku ďalšieho postupu v trestnom konaní.
Minister spravodlivosti Viliam Karas je vo funkcii takmer dva týždne a stále sa jednoznačne nevyjadril, čo bude s reformou súdnictva, ktorá sa má naplno rozbehnúť od januára 2023. V pondelok pripustil odklad o pol roka.
„Odklad účinnosti príslušných zákonov o šesť mesiacov je jednou z diskutovaných možností,“hovorí nový minister. Zároveň však zdôrazňuje, že odsun účinnosti nemôže ohroziť čerpanie peňazí z plánu obnovy.
Na reformu exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (za SaS) sú viazané peniaze z Európskej únie, ide o 180 miliónov eur, ktoré na to dostane Slovensko.
SLOVO HEGERA
Za najzásadnejšiu reformu slovenskej justície, ktorá so sebou prináša výraznú reorganizáciu fungovania súdov, sa viackrát postavil aj premiér Eduard Heger (OĽaNO). Ten žiaden odklad nepripúšťa.
„Ubezpečujem ľudí, že aj napriek zmene vo vedení ministerstva spravodlivosti bude pokračovať kontinuita zavádzania už prijatých reforiem do praxe,“vyhlásil v pondelok.
Dohoda na reforme súdnictva nevznikla v koalícii ľahko. Proti sa ozývali komunálni politici, ktorí nechceli, aby sa v ich meste rušil súd. Ozval sa generálny prokurátor Maroš Žilinka aj Slovenská advokátska komora, ktorej predsedom bol do vymenovania za ministra práve Karas.
Reformu sústavne kritizovala aj časť sudcov a administratívy súdov, medzi ktorými sa začalo šíriť, že prídu o miesta. A hoci exministerka Mária Kolíková (za SaS) vysvetľovala, že to nie je pravda, masovú podporu pre svoju kľúčovú reformu sa jej získať nepodarilo.
HEGER: PRE MINISTRA JE REFORMA PRIORITOU
Premiér s Karasom o možnom odklade reformy hovoril v pondelok. Po rozhovore Heger odkázal, že ho nový minister ubezpečil, že reforma súdov je jeho prioritou a pokračuje v nej podľa plánu. Zároveň ho informoval o prebiehajúcom audite, ktorý má Karasovi ukázať, ako je reforma pripravená na spustenie. Výsledky by mali byť známe v priebehu nasledujúcich týždňov.
Na možný odsun spustenia reformy upozornil denník Pravda, keď zverejnil vyjadrenie predsedu poslaneckého klubu Sme rodina Petra Pčolinského. Práve hnutie Borisa Kollára bolo jedným z najväčších kritikov Kolíkovej reformy.“Sudcovia hovoria, že v januári tu bude justičný armagedon a súdy sa zaseknú. Konštatuje to aj nový minister spravodlivosti, ktorý nás požiadal, aby sme prijali zákon odkladajúci účinnosť súdnej mapy o niekoľko mesiacov,“povedal Pčolinský.
OKRESANÁ REFORMA
Reformu súdnej mapy predstavila v súčasnosti už exministerka spravodlivosti Mária Kolíková v novembri 2020. Navrhovala
zrušenie takmer polovice súčasných okresných súdov s účinnosťou od roku 2022 a kládla dôraz na špecializáciu sudcov.
Pre takú výraznú zmenu však nenašla podporu, jej plány zmenili aj koaličné krízy a vlečúca sa covidová pandémia. Reforma napokon prešla v oklieštenej podobe a po mnohých úpravách koncom apríla tohto roka. Na jej prípravu tak veľa času neostáva, na výraznú reorganizáciu fungovania súdov je len osem mesiacov.
KOLÍKOVÁ SA DOČKALA, SÚDNA REFORMA NA POSLEDNÚ CHVÍĽU PREŠLA PARLAMENTOM
Hoci Kolíková pôvodne chcela okresať súdy o takmer polovicu, nakoniec vlastne zostávajú všetky, aj keď z niektorých sa stanú len detašované pracoviská. Krajské súdy sme mali mať po novom len tri – napokon ich máme ďalej osem ako doteraz, no vzniknú tri samostatné správne súdy v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach.
V metropole východu vznikne samostatný mestský súd zlúčením súčasných okresných súdov, ktoré už aj tak sídlia v jednej budove. Podobný plán mala Kolíková aj v Bratislave, no ten presadiť nedokázala. Namiesto veľkého mestského súdu vzniknú štyri samostatné špecializované súdy – trestný, civilný, rodinnoprávny a obchodný.
„Chcela som ísť ďalej, ale už toto je veľký krok,“hovorila Kolíková krátko po tom, ako poslanci jej návrhy podporili.
Ubezpečovala, že aj v tejto podobe sa zväčšia súdne obvody a zabezpečí sa špecializácia sudcov a zároveň aj to, že spisy sa budú náhodne prideľovať medzi väčší počet sudcov.
KOLÍKOVÁ: ODKLADOM SA LEN ODSUNÚ ŤAŽKOSTI
Na informácie o možnom odsune účinnosti reformy exministerka spravodlivosti reaguje tvrdením, že pri jej odchode z ministerstva bola reforma pripravená na spustenie od januára 2023. „Odklad môže znamenať len to, že ťažkosti sa posunú.“
Kolíková hovorí, že na bratislavských súdoch sa môže reforma spustiť. Hoci sa sudcovia začnú špecializovať, každý bude do jari pôsobiť na pôvodnom súde a tam mu budú prideľovať spisy jeho hlavnej agendy.
Trestný sudca teda dostane len trestné spisy, ktoré sa takto nebudú rozdeľovať len medzi sudcov Okresného súdu Bratislava I, ale v rámci všetkých trestných sudcov v Bratislave. A podobne to bude aj s civilnými, rodinnoprávnymi či obchodnoprávnymi spormi.
Kolíková hovorila, že sa pracuje na tom, aby od jari civilný a obchodnoprávny súd získali nový priestor. Do sídla dnešného Okresného súdu Bratislava III by sa mal po rekonštrukcii presťahovať správny súd.
Práve správne súdy sú podľa exministerky samostatnou kapitolou. „Tu je osobitne potrebné, aby mal minister presvedčenie o správnosti reformy a nebál sa kritiky ani úvodných ťažkostí,“ povedala Kolíková s tým, že pôvodne na vznik troch samostatných správnych súdov mala prisľúbené peniaze, napokon ich však nedostala.
POCHYBNOSTI O HLAVNOM MESTE
Predseda Krajského súdu v Bratislave Boris Tóth má o spustení reformy v hlavnom meste vážne pochybnosti. „Zákonom predpokladané spustenie súdnej mapy v územnej pôsobnosti krajského súdu nie je reálne možné. Určite nie v celom rozsahu,“myslí si.
Hovorí, že v Bratislavskom kraji má súdna mapa štyri úrovne. Na krajskom súde sa zmení čiastočne jeho agenda. Už nebude rozhodovať o odvolaní v rodinných sporoch, ale naopak, z trnavského a nitrianskeho kraja budú pod krajský súd spadať obchodnoprávne spory. V kraji sa vytvorí správny súd. Táto zmena sa k 1. januáru 2023 podľa neho dá uskutočniť.
V rámci kraja sa zmení aj pôsobnosť Okresného súdu v Pezinku aj na okres Senec. Toto vidí Tóth ako čiastočne uskutočniteľné podľa plánu, no dodáva, že počas prvého polroka 2023 musí súd získať aspoň štyroch sudcov navyše a administratívnych pracovníkov. Následne by mali pribudnúť ešte ďalší štyria sudcovia.
A štvrtou zmenou je vznik štyroch špecializovaných mestských súdov. Tento zámer Tóth považuje z viacerých dôvodov za neuskutočniteľný. Ešte stále totiž nevie, ktorá budova by mala byť budovou súdu, v ktorej by mal sídliť správny súd alebo súd civilný či obchodný. „Túto budovu bude potrebné upraviť pre potreby súdu,“začína s výpočtom problémov Tóth.
„Správny súd má mať 44 sudcov, k dnešnému dňu má záujem len šesť, a to päť z okresných a jeden z krajského súdu,“pokračuje predseda krajského súdu. Chýba aj administratívny aparát pre správny súd. Jeho vznik od januára preto vidí Tóth ako nereálny.
CHYSTAJÚ SA, NO BOJA SA ZMÄTKOV
Predseda Okresného súdu Bratislava I René Milták hovorí, že na súde už intenzívne pripravujú rozvrh práce na budúci rok. Vtedy sa z tohto súdu má stať mestský trestný súd.
„Ak od januára zostanú pracovať sudcovia a zamestnanci trestných úsekov na svojich doterajších pracoviskách (budovy zanikajúcich bratislavských okresných súdov) a nepresťahujú sa do budovy Justičného paláca ako sídla budúceho Mestského súdu Bratislava I, môže vzniknúť neprehľadná situácia,“hovorí Milták.
Zmätok môže vzniknúť v tom, do ktorej budovy má prísť prokuratúra, svedkovia, obhajcovia, ak napríklad sudca z bývalého súdu Bratislava IV bude dodatkom k rozvrhu práce presunutý na pracovisko v Justičnom paláci, respektíve na iné pracovisko, ktoré bude v pôsobnosti mestského súdu.
Mali sme odvahu a silu ísť do zmien a presadiť ich. Z tohto úsilia moja vláda nepoľaví.
Eduard Heger
predseda vlády, OĽaNO
Lekárov s výpoveďami je už toľko, že to môže ochromiť najdôležitejšie nemocnice. V najhoršom scenári môže dôjsť k obmedzeniu starostlivosti, pripúšťa Lengvarský. Nepomohol ani vládny návrh na zvyšovanie platov.
Lekárske odborové združenie už zozbieralo toľko výpovedí, že to môže ochromiť chod nemocníc. Podľa informácií Denníka N už podalo výpoveď viac lekárov, ako odišlo z nemocníc za vlády Ivety Radičovej.
Na konci výpovednej lehoty vtedy vo výpovedi ostalo 1200 lekárov a ich odchod ochromil chod nemocníc a starostlivosť skolabovala. Čísla podaných a reálnych výpovedí môžu byť napokon rôzne, lekári môžu počas výpovednej lehoty svoju výpoveď stiahnuť.
Lekárske odbory zatiaľ konečné čísla nezverejnili a nechcú potvrdiť konkrétne čísla.
Zbieranie výpovedí nezastavil ani vládny návrh na zvýšenie platov zdravotníkov, o ktorom má v utorok v zrýchlenom konaní rozhodovať parlament. Odborári hovoria, že chcú viac ako len vyššie platy, napríklad aj lepšie vzdelávanie a zásadné zlepšenie podmienok v nemocniciach.
MÔŽE ÍSŤ O STOVKY LEKÁROV
Viaceré zdroje Denníku N potvrdili, že v jednej z nemocníc najväčšej Univerzitnej nemocnice v Bratislave podalo výpoveď viac ako sto lekárov. Ak by všetci odišli, výrazne by to zasiahlo do chodu tejto nemocnice.
Odbory hovoria, že súčasný počet a špecializácia lekárov vo výpovedi by spôsobila, že by ich nemocnice nevedeli nahradiť. „Žiadna rozumná vláda by nedopustila, aby k výpovediam týchto lekárov došlo. Hlavne ak lekári žiadajú systémové zmeny,“povedal predseda lekárskych odborov Peter Visolajský.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) v Rádiu Expres v pondelok nevedel povedať, koľko lekárov zatiaľ podalo výpovede. „Ministerstvo zdravotníctva požiadalo nemocnice, aby vypracovali predikciu očakávaných výpovedí na jednotlivých oddeleniach a identifikovali možné riziká ich dosahu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nemocnice majú tieto dotazníky poslať v priebehu dnešného dňa (pondelok) a až následne ich ministerstvo bude vyhodnocovať,“tvrdí ministerstvo.
Často však ani nemocnice nemajú presné údaje. Zatiaľ výpovede zbierajú odborári, ktorí
V najhoršom scenári môže dôjsť k obmedzeniu starostlivosti, ale verím, že k tomu nedôjde.
ich podajú naraz, zrejme koncom mesiaca.
Keby odbory podali výpovede ku koncu septembra, teda do piatka tohto týždňa, lekárom by uplynuli výpovedné lehoty k 1. decembru. „Na realitu si budeme musieť počkať,“povedal minister Lengvarský v Exprese.
Napríklad v Univerzitnej nemocnici v Bratislave mu povedali, že výpovedí je od 80 do 400 – má spolu päť nemocníc. Denníku N nemocnica odpovedala, že nemá konkrétne údaje o výpovediach, a odkázala na odborárov. Tí konkrétne čísla komentovať nechceli.
DÔLEŽITÉ JE AJ TO, KTORÍ LEKÁRI ODÍDU
Dôležité nie je len to, koľko lekárov podá výpovede, ale aj to, z akých oddelení budú. To uznáva aj minister Lengvarský. Podľa informácií Denníka N napríklad v bratislavskom Ružinove môžu mať výrazný problém, lebo odchádza vysoký počet anestéziológov. Bez nich nemôžu prebiehať operácie.
Lengvarský hovorí, že veľký problém môže nastať, ak podá výpoveď väčší počet lekárov z oddelení ARO, intenzivisti či niektoré chirurgické odbory.
Minister dúfa, že presné počty výpovedí bude poznať v pondelok. „V najhoršom scenári môže dôjsť k obmedzeniu starostlivosti, ale verím, že k tomu nedôjde,“povedal Vladimír Lengvarský v Rádiu Expres. Tvrdí, že s lekármi diskutuje. Aj v pondelok mali spoločné rokovanie v rámci tripartity.
ČO NÚKA ZDRAVOTNÍKOM HEGEROVA VLÁDA
Podľa vládneho návrhu, ktorý prešiel vládou a prvým čítaním parlamentu, by si polepšili všetci zdravotníci, ktorí pracujú v nemocnici, čo je 25 profesií. Medzi nimi, samozrejme, aj lekári, sestry či záchranári. Aj napriek zvýšeniu platov však reálne stále zarobia menej ako v Česku, kam odchádzajú za prácou najčastejšie.
Napríklad sanitár s 20-ročnou praxou by mal po zvýšení základnú mzdu 1089 eur, čo je podľa rezortu zdravotníctva oproti dnešnému stavu zvýšenie o 342 eur. Ide o zvýšenie podľa automatu, ktorý platí už dnes, a k tomu extra navýšenie, ktoré navrhuje ministerstvo.
Lekári bez špecializácie by hneď pri nástupe do nemocnice mali dostať 1695 eur. Teraz pri nástupe dostanú 1416 eur. Každý rok sa im plat automaticky zvýši.
Lekári so špecializáciou bez praxe by podľa nového návrhu dostali v hrubom 2785 eur. Teraz majú 2606 eur.
Minister Lengvarský povedal, že zvýšenie platov môže byť ešte výraznejšie a že by mohli návrh upraviť smerom nahor aj pred jeho schválením.
Nový zákon by od budúceho roka zaviedol veľkú zmenu, ktorú žiadajú zdravotníci dlhodobo, a to započítavanie praxe. Znamená to, že zdravotníci, ktorí pracujú v nemocnici dlhšie, by za každý rok zarobili viac. Plat lekára po 12 rokoch v nemocnici by tak bol vyšší ako po troch rokoch alebo hneď pri nástupe. Každoročné zvyšovanie platov sa zastaví po 20 rokoch praxe. Potom sa už zvyšovať plat nebude.
Platy však nie sú jedinou podmienkou, ktorú si lekárski odborári dali. Preto aj naďalej zbierajú výpovede. Okrem zvýšenia platov žiadajú aj systémové zmeny, ako sú reforma vzdelávania alebo zmeny vo financovaní nemocníc.