Prečo Nemci a Francúzi znárodňujú energetiku

Nemecko aj Francúzsko znárodňujú energetické firmy za sumy, ktoré by Slovensku stačili na výstavbu niekoľkých jadrových reaktorov. Zoštátniť Slovenské elektrárne sa podľa odborníkov neoplatí

Nemecko znárodní energetického obra spoločnosť Uniper v najväčšej záchrannej akcii v histórii. Vyvlastňuje aj francúzska vláda, ktorá ponúkla za akcie menšinového vlastníka Électricité de France (EDF) o polovicu viac, ako je ich hodnota na burze.

Otázka znárodnenia energetického podniku nie je zriedkavá ani v slovenskej politickej debate. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) začiatkom septembra vyzýval, aby Slovensko znárodnilo aj Slovenské elektrárne. Ich šéf Branislav Strýček však varuje, že sú najzadlženejšou energetickou firmou v Európe.

PREČO UNIPER POTREBUJE ZACHRÁNIŤ

Nemecká spoločnosť Uniper je najväčším dovozcom ruského plynu do Nemecka a sprostredkúva vyše tretinu nemeckého zemného plynu. Na pochopenie jeho problémov sa musíme pozrieť do nedávnej histórie.

V roku 2016 už bolo jasné, že nemecká energetika musí smerovať k mixu, ktorému dominujú obnoviteľné zdroje.

S touto perspektívou vtedajší vlastník E.on do Uniperu presunul všetky aktíva, ktoré smrdeli dymom a starou érou fosílnych palív, a predal ich spoločnosti Fortum. V nej väčšinu akcií vlastní Fínsko.

Úlohou Uniperu malo byť, aby z uhoľných elektrární vyťažil, čo sa dá, pred ich zatvorením, aj keď spoločnosti patrí aj časť vodných a jadrových elektrární vo Švédsku. Firme tak neostalo takmer nič lepšie ako nakupovať čo najlacnejší plyn z Ruska a vytvárať zisk z predaja v Nemecku.

Tento biznisplán však nerátal s tým, že Rusko rozpúta vojnu na Ukrajine a že v nejakom momente sa dokonca dodávky plynu do Nemecka úplne stopnú, tak ako sa to stalo koncom augusta. Vtedy Gazprom oznámil pôvodne trojdňovú odstávku poslednej funkčnej turbíny plynovodu Nord Stream 1. Odstávka však trvá doteraz.

Uniper teda predal dopredu lacný plyn spotrebiteľom, lenže ten už nepritiekol. Jeho dodávky tak musí zháňať z alternatívnych zdrojov a platiť zaň trhové ceny, ktoré sú osemkrát vyššie ako pred rokom.

Okrem toho má firma problém aj skladať záruky, ktoré musí zaplatiť, ak chce nakupovať plyn do budúcnosti na burze, tie sa totiž odvíjajú od cien plynu. Spoločnosť Uniper tak stráca približne 100 miliónov eur denne a naakumulovala dokopy stratu vyše 8 a pol miliardy eur.

Nemecko si nemôže dovoliť, aby Uniper skrachoval, pretože by mohlo čeliť výpadkom plynu a následkom, ktoré by preliezli celou ekonomikou. Okrem toho, firma zohráva kľúčovú úlohu v budovaní infraštruktúry pre dovoz skvapalneného plynu, ktorý má nahradiť komoditu z Ruska.

ZÁCHRANA DRAHÁ AKO PÄŤ REAKTOROV

Plán na záchranu Uniperu zahŕňa vydanie množstva nových akcií energetickou firmou, ktoré potom za zhruba 8 miliárd eur kúpi spolková vláda.

Kabinet Olafa Scholza chce prevziať aj podiely doterajšieho väčšinového vlastníka z Fínska – Fortum, za ktoré zaplatí ešte pol miliardy navyše. Celkové náklady znárodnenia by tak mali dosiahnuť zhruba 30 miliárd eur.

Len kvôli predstave – najväčšia investícia v dejinách Slovenska, tretí blok jadrovej elektrárne v Mochovciach stál 6,2 miliardy eur.

Nemecká vláda sa pritom už v júli zaviazala, že odkúpi treti

Toto je niečo, s čím sa ešte nejaký čas budeme stretávať.

Werner Hoyer prezident Euróipskej investičnej banky