Môže Putin použiť jadrové zbrane?
Zúfalý Putin sa podľa ruského historika môže odhodlať pre „poslednú a najdesivejšiu možnosť“. Západ už varoval Kremeľ pred katastrofickými následkami
Pod celou Odesou sú dve tisícky kilometrov podzemných chodieb. Katakomby v tomto kľúčovom ukrajinskom prístave na pobreží Čierneho mora vznikli ešte za cárskych čias a sovietsky režim v nich dal postaviť bunkre, ktoré v hĺbke 19 metrov pod zemou znesú aj atómový útok.
Čo keď nastal čas, že ich Ukrajinci v tomto meste (alebo kdekoľvek inde) budú musieť použiť? Možnosťou, že ruský prezident skutočne siahne na jadrové zbrane a použije ich proti Ukrajine, sa posledné dni začali „smrteľne vážne” zaoberať svetoví lídri aj vojenskí plánovači, ktorí to už neberú len ako teoretickú možnosť.
Ruský historik Sergej Lukaševskij sa dokonca obáva, že kroky Vladimira Putina k tomu veľmi pravdepodobne vedú.
BLAFUJE, NEBLAFUJE... TREBA HO BRAŤ SMRTEĽNE VÁŽNE
„Pokiaľ bude ohrozená územná celistvosť našej krajiny, použijeme všetky dostupné prostriedky k ochrane nášho ľudu,“vyhlásil Putin s tým, že neblafuje. Na mysli mal jadrové zbrane.
Keď sa veľmi podobne vyjadril na začiatku totálnej vojny proti Ukrajine a ministrovi obrany nariadil, aby uviedol sily jadrového odstrašovania do zvláštneho režimu bojovej pohotovosti, takmer nikto ho nebral vážne.
Pentagón to komentoval s tým, že nevidí žiadne aktivity, ktoré by prípadnému použitiu jadrových zbraní nasvedčovali. Teraz sa však situácia radikálne zmenila. Útok atómovou zbraňou už pripúšťajú aj USA, varuje pred ním šéf diplomacie EÚ i ukrajinský prezident.
Po tom, čo Putin 21. septembra oznámil takzvanú čiastočnú mobilizáciu, pre ktorú státisíce Rusov ušlo z krajiny, sa Západ začal pripravovať na „nukleárny scenár”.
V čom sa situácia oproti tej spred niekoľkých mesiacov, keď Putin spustil inváziu na Ukrajine, zmenila?
Ruský prezident vojnu na Ukrajine prehráva a podľa expertov mu ani mobilizácia nepomôže priniesť vojenský zvrat. Ako píše komentátor Financial Times Gideon Rachman, Putin sa možno snaží zastrašiť západné krajiny, zároveň je však zúfalý a zahnaný do kúta.
„Vo vojne na Ukrajine sme sa dostali do bodu, v ktorý západní politickí lídri dúfali a zároveň sa ho veľa mesiacov báli,“píše hlavný zahraničnopolitický komentátor FT s tým, že „čím viac sa bude Ukrajincom dariť, tým nebezpečnejšia bude situácia”.
„Nemyslím si, že Putin blafuje,“povedal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zatiaľ ho podľa neho zadržuje reakcia medzinárodného spoločenstva. Jadrového vydierania sa však podľa neho dopúšťa aj ostreľovaním Zaporižžskej jadrovej elektrárne.
VIDITEĽNE ZNEPOKOJENÝ JE AJ WASHINGTON
Poradca amerického prezidenta Jake Sullivan vyhlásil, že Rusko bude čeliť katastrofálnym následkom, ak sa rozhodne jadrové zbrane použiť a USA budú musieť reagovať. Ruské vyhrážky sú podľa neho vecou, ktorú „musíme brať smrteľne vážne“.
„Ak Rusko prekročí túto hranicu, bude to mať preňho katastrofálne následky,“povedal Sullivan pre americkú televíziu NBC bez toho, aby spresnil aké. Cez veľmi vysoké kanály podľa neho Moskvu už o možných dôsledkoch informovali.
Japonsko v reakcii na posledné Putinove kroky zakázalo do Ruska vyvážať materiály, ktoré by sa dali použiť na výrobu chemických zbraní. Na zoznam sankcií navyše pridalo 21 organizácií, medzi ktorými sú aj vedecké laboratóriá.
„Japonsko je hlboko znepokojené možnosťou použitia jadrových zbraní počas ruského ťaženia na Ukrajine,“povedal hovorca vlády v Tokiu.
Možný jadrový útok sa dáva aj do súvislosti s prebiehajúcimi pseudoreferendami v okupovaných častiach Ukrajiny v Doneckej i Luhanskej oblasti v Donbase a Chersonskej i Zaporižžskej oblasti, ktorých časti kontroluje ruská armáda. Po nich by sa mohol opakovať scenár z Krymu, akurát s tým rozdielom, že Rusko ovláda iba časť spomínaných oblastí a Kyjiv
sa ich snaží získať späť.
Zdroje ruských médií hovoria, že už 30. septembra by mohla Moskva formálne uznať anektované časti Ukrajiny za súčasť Ruskej federácie a v ten istý deň by vystúpil Putin. Zopakoval by tak scenár z Krymu v roku 2014. Jeho hovorca prejav svojho šéfa zatiaľ nepotvrdil.
RUSKÝ HISTORIK: PUTIN ZVYŠUJE STÁVKY
„Putin naďalej pokračuje vo svojej hre a zvyšuje stávky. Podľa môjho názoru má však len malú šancu na úspech. Snaha o rýchle ukončenie konfliktu znamená vyslanie záložníkov do vojny bez dôkladnej prípravy. S najväčšou pravdepodobnosťou to ruskej armáde nedovolí zvrátiť priebeh vojny,“myslí si šéf moskovského Sacharovovho centra Sergej Lukaševskij, ktorý počas ruskej invázie na Ukrajine odišiel z krajiny.
Putin sa podľa neho ešte môže pokúsiť prinútiť Lukašenka vstúpiť do vojny. „Nech je to akokoľvek nepríjemné, tre
ba dúfať, že bieloruský diktátor nájde v sebe silu, aby sa nepridal k svojmu ruskému „kolegovi“. Putin navyše nemá prostriedky na to, aby otvoril aj bieloruský front,“myslí si Lukaševskij.
Na to, že Putin sa v blízkej budúcnosti chystá anektovať okupované územia Ukrajiny, vidí len dva možné dôvody. Tým prvým je snaha vysvetliť domácemu publiku, prečo je nenávidená mobilizácia, pre ktorú sa v ruských mestách strieľa a podpaľujú náborové strediská, potrebná pre ochranu Ruska.
„To je však slabý argument, pretože každý chápe, že k Rusku nie je možné pripojiť nič. Samotná anexia vojnu nevzdiali. Naopak, skomplikuje to prípadné rokovania,“vysvetľuje Lukaševskij. Putinovi tak podľa neho zostáva „posledná a najdesivejšia vec.”
„V súlade so svojimi zvrátenými predstavami o zákonnosti udelí právo použiť jadrové zbrane. Nezdá sa totiž, že by bol schopný použiť silnejšie konvenčné zbrane, než sme videli doteraz.“
Podľa Lukaševského sa síce dá predpokladať, že Putin dúfa vo víťazstvo prostredníctvom vydierania. „V konečnom dôsledku sú to však kroky vedúce po tej istej ceste. A ak toto vydieranie nezafunguje, zostane mu len jedna možnosť. Prikláňam sa k názoru, že v nasledujúcich mesiacoch sa táto tragédia skončí. Problém je v tom, že najpravdepodobnejší scenár na základe všetkého, čo teraz o Putinovi vieme, bude ten najhorší. Samozrejme, rád by som sa mýlil,“dodáva Lukaševskij.
AMERICKÝ EXPERT: ZATIAĽ NESŤAHUJEM RODINU Z NEW YORKU
„Je dôležité, aby sme konali tak, že Putin blafuje, a zároveň sa pripravovali aj na takú možnosť, že to bude inak,“povedal Denníku N americký expert na svetovú diplomaciu Jonathan Cristol.
„Ak by NATO ustúpilo Putinovi v jeho nukleárnom strašení, prečo by sa potom zastavil v Donecku, v Kyjive alebo na Ukrajine? Prečo by sa nesnažil získať kontrolu aj nad Pobaltím, Varšavou alebo Bratislavou?” pýta sa akademik, ktorý komentuje zahraničnú politiku pre CNN.
Vzhľadom na túto možnosť podľa neho musí zostať Západ pevný vo svojom postoji voči ruskej agresii a dať jasne najavo, že jadrové zbrane majú len jeden jediný účel – aby odradili druhú stranu od použitia jadrových zbraní. „Napriek tomu nezávidím vojnovým plánovačom vo Washingtone, Bruseli alebo v Kyjive, ktorí musia rozhodnúť, ako budú reagovať na prípadné použitie jadrovej hlavice s nízkym výkonom proti ukrajinskému cieľu,“hovorí Cristol.
Je možné, že Rusko použije „len“taktickú zbraň – ale jadrové tabu by bolo porušené. „A hoci celý svet má záujem na zachovaní tohto tabu, Rusko vyniká v porušovaní tabu,“hovorí americký akademik.
Zatiaľ však americký expert nevidí náznaky, že by sa Putin skutočne pripravoval na použitie jadrových zbraní. „Keď prídu spoľahlivé správy, že Putin a predstavitelia Kremľa sa presťahovali do veliteľského jadrového bunkra, vezmem svoju rodinu a odídem z New Yorku,“vraví Cristol.
RACHMAN: PUTIN MÔŽE PREHRAŤ AJ BEZ JADROVÝCH ZBRANÍ
Putin je podľa Gideona Rachmana politik bezohľadný a bez morálnych škrupúľ.
„Použitie jadrovej zbrane určite nie je jeho prvá voľba, ale môže byť posledným hodením kockou – ak by boli alternatívou poníženie a porážka,“myslí si komentátor FT. V takej zúfalej situácii by podľa neho Putin mohol dúfať, že to na Západe vyvolá taký šok, že Západ by bol ochotný ustúpiť.
V teórii ruskej vojenskej doktríny sa tomu hovorí vyeskalovať situáciu k deeskalácii.
Rachman pripomína, že veľké mocnosti priznali porážku a stiahli sa aj bez použitia jadrových zbraní. Napríklad USA z Vietnamu v roku 1973 a ZSSR v Afganistane v roku 1988. Akurát s tým rozdielom, že vtedy za sebou nechali priateľské, hoci krátkotrvajúce režimy v Saigone (dnešné Hočiminovo Mesto) a Kábule.
Putin sa podľa britského komentátora môže obávať podobného scenára, aký nastal v Rusku v roku 1917, keď vojenská porážka viedla k boľševickej revolúcii. Tým optimistickejším by bola ruská verzia argentínskej porážky vo vojne o Falklandy v roku 1982, keď sa inváziou zdiskreditovala vojenská junta, ktorú nahradila demokracia.
Päť západných predstaviteľov pre Financial Times už potvrdilo, že spojenci Kyjiva zvýšili ostražitosť a snahu odradiť Rusko od použitia jadrových zbraní. Bude to však stačiť, aby to Putina odradilo?
Podľa amerického šéfa diplomacie Antonyho Blinkena síce v Kremli funguje istá veliteľská postupnosť v prípade jadrovej zbrane, ale nie je jasné, či by niekto skutočne Putinovi povedal „NIE”, ak by sa ju rozhodol použiť. „A toto je Achillova päta autokracie kdekoľvek,“povedal Blinken pre CBS.
TAKTICKÁ ČI STRATEGICKÁ
Televízia CNN varuje, že aj použitie menších, tzv. taktických jadrových zbraní, by mohlo mať podobné následky ako zbombardovanie japonských miest Hirošima a Nagasaki Američanmi počas druhej svetovej vojny.
Rusi majú v zásobe 4477 jadrových hlavíc, z ktorých 1900 je nestrategických, teda taktických, píše CNN.
Ako vysvetľuje, taktické hlavice sa vzťahujú na použitie na obmedzenom bojisku, napríklad na zničenie kolóny tankov. Násobne silnejšie „strategické“jadrové hlavice majú výbušnú silu 500 až 800 kiloton a sú určené na zničenie celých miest.
Ako však CNN upozorňuje, „výbušnosť 10 až 100 kiloton dynamitu stále stačí na to, aby spôsobila veľké škody“. „Ako svet zistil v roku 1945, keď USA zhodili atómové bomby na Hirošimu a Nagasaki v Japonsku,“kde hneď zomrelo okolo 70-tisíc a 35-tisíc ľudí. A ďalšie desaťtisíce následne následkom radiácie.
Tieto bomby boli ekvivalentom približne 15 a 21 kiloton dynamitu – teda boli v rozsahu taktických jadrových zbraní Ruska.
„Skutočný rozdiel v jadrových zbraniach nie je v tom, aká je ich výbušná sila, ale aké sú ich ciele,“citovala CNN riaditeľa vedeckých a technologických štúdií na Stevensovom technologickom inštitúte v New Jersey Alexa Wellersteina.
„Atómové bombardovanie Japonska boli ‚strategické‘ útoky zamerané najmä na zničenie morálky a zastrašenie japonského hlavného velenia, aby sa vzdalo. To, čo robilo z 15 kiloton ‚strategickú‘ výbušninu, záviselo od toho, kam bola namierená,“napísal Wellerstein na bezpečnostnom blogu Outrider.
Pripúšťaným variantom by mohlo byť zhodenie „taktickej bomby“aj na neobývaný cieľ – napríklad na Hadí ostrov. To by ukázalo, že Putin je stále schopný prekračovať tabu.
Bývalý minister obrany USA James Mattis podľa CNN povedal, že nie je niečo také ako taktická jadrová zbraň – každá použitá nukleárna zbraň „zmení pravidlá hry“.
Nemyslím si, že Putin blafuje.
Volodymyr Zelenskyj ukrajinský prezident