Pôsobila možno krehko, ale bola nesmierne silná
Naša babka je pre nás inšpiráciou, hovoria vnučky sochárky Marie Bartuszovej o výstave v Londýne
VLondýne minulý týždeň otvorili veľkú výstavu Marie Bartuszovej, sochárky, ktorá väčšinu svojho života prežila v Košiciach.
Svojho úspechu na svetovej scéne sa nedožila, zomrela v roku 1996, keď mala iba šesťdesiat rokov. Na otvorenie výstavy v Tate Modern však prišli jej vnučky – Soňa a Sofia Bartuszové, ktoré s jej dielami vyrastali.
„Tvorili každodennú súčasť nášho života ako niečo veľmi prirodzené, ba priam bežné. No tu vidíme, aké to bolo v skutočnosti výnimočné,“hovorili bezprostredne po tom, čo výstavu otvorila riaditeľka galérie Frances Morris.
„Je to sila. Nezabudnuteľný zážitok. Dotýka sa nás to, pretože tým ako rodina žijeme. Ešte stále tomu nemôžeme uveriť.“
Kurátorkou výstavy v Tate Modern je Juliet Bingham, na výstave intenzívne spolupracovala aj historička umenia Gabriela Garlatyová, ktorá je editorkou monografie Marie Bartuszovej.
SILU VKLADALA DO TVORBY
Soňa Bartuszová strávila v galérii takmer celý otvárací deň. Počas dopoludňajšej prehliadky pre novinárov s dvoma fotoaparátmi na krku pozorovala a zaznamenávala, ako diela jej starej mamy vnímajú tí, čo sa s nimi stretli po prvýkrát.
„Pre mňa je to zvláštne, lebo keď sa rozhliadnem, pripadám si trochu ako doma. Celý dom bol vždy plný babkiných diel, akurát bez tých vitrín,“vraví Soňa.
Na svoju starú mamu má iba pár spomienok, narodila sa len tri roky pred tým, než zomrela. Dnes má 29, no práve preto, že vyrastala obklopená jej dielami, má pocit, že ju pozná veľmi dobre.
„Myslím, že v jej dielach vidno najmä to, aký mala bohatý vnútorný svet. Bola introvertka, neprejavovala sa veľmi navonok, no svoju silu vkladala do diel. Mala to skrátka v sebe, inak by toto všetko nevytvorila,“vraví Soňa.
V čase, keď jej mama Anna a teta Veronika oslovili historičku umenia Gabrielu Garlatyovú, aby sa s nimi podujala na komplexné spracovanie tvorby ich mamy, bola ešte len v puberte. Diela bolo potrebné podrobne zmapovať, odmerať a odfotiť. Ona akurát nastupovala na strednú umeleckú školu. Fotiť ju bavilo, ale predstava, že bude musieť nafotiť stovky objektov a sôch, ju práve nelákala. „Ešte som to nechápala, bola som pubertiačka, hrozne otrávená tým, že niekto odo mňa niečo chce,“vraví so smiechom.
Rodina sa na túto úlohu síce snažila nájsť nejakého fotografa či fotografku, no pri objeme diel, aký bolo treba zaznamenať, sa im to nepodarilo. Navyše, bolo oveľa praktickejšie mať fotografku priamo „in house“, ktorá sa dokázala prispôsobiť tomu, ako výskum napredoval.
„Pamätám si, ako som si v nejakom momente povedala, že tak to teda urobím ja, a pustila som sa do toho,“vraví Soňa Bartuszová. Najskôr fotila sadrové či kovové objekty na tmavom pozadí, časom si uvedomila, že si pýtajú niečo iné. „Vyšla som s nimi do záhrady. Pred domom sme mali drevené pražce a kamene, ktoré na inštalovanie používala aj babka, a to ma posmelilo. Keď s nimi bola stotožnená ona, využila som ich aj ja.“
Iným dielam zas našla vhodné miesta priamo v záhrade. Napokon, mnohé z nich sú inšpirované práve prírodou. „Je to vlastne ich prirodzené prostredie. Navyše denné svetlo im neskutočne pristane. Sú krásne aj vo vitríne, ale keď som ich položila do záhrady, mala som pocit, že presne tam patria,“dodáva Soňa.
MAMA, BABKA, UMELKYŇA
Sofia Bartuszová už svoju starú mamu nezažila. Dnes má devätnásť rokov a takisto ju zaujíma umenie. Práve nastupuje na štúdium grafiky a experimentálnej tvorby na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach.
„Neviem, či to máme v génoch, tak to skrátka vyšlo. Asi nás to k umeniu viedlo prirodzene, tým, že sme vyrastali v takom prostredí,“hovorí Sofia. Aj ich starý otec je významný sochár – Juraj Bartusz.
Otvorenie výstavy v Tate Modern ju dojalo. Správy, fotky a videá posielali domov do Košíc. „Všetci to veľmi intenzívne prežívame, myslím, že ešte to chvíľu potrvá, kým to celé spracujeme,“vraví Sofia Bartuszová.
Aká bola jej stará mama, pozná jednak z rozprávania, no aj z bezprostredného kontaktu s jej tvorbou. „Pracovala so sadrou, ktorá pôsobí veľmi krehko, no zároveň vytvárala aj obrovské a veľmi ťažké diela. Cítim z nich jej vytrvalosť. Aj ona možno pôsobila na ľudí krehko, no myslím, že bola nesmierne silná,“vraví Sofia Bartuszová.
Spolu so Soňou sa zamýšľajú nad tým, čo by asi povedala na to, že jej sochy sú v Londýne – v jednej z najlepších galérií sveta. „Mama vraví, že by tomu asi ani neverila, ale určite by bola veľmi šťastná,“hovorí Soňa.
Často ju vraj doma spomínajú a uvažujú o tom, ako to všetko dokázala: Robiť veľké zákazky aj vlastnú voľnú tvorbu, popri tom vychovávať deti. „Starala sa o domácnosť, o rodinu, no pritom si stále vedela rozdeliť čas a vyhradiť si ho na prácu. Mama mi spomínala, že v tom vraj bola veľmi rázna. Je pre mňa inšpiráciou, pre nás všetkých,“dodáva Soňa.
Tímu v Tate Modern sa po
Pracovala so sadrou, no zároveň vytvárala aj obrovské a veľmi ťažké diela. Cítim z nich jej vytrvalosť.
Sofia Bartuszová
darilo pripraviť inštaláciu, ktorá odkazuje na poslednú výstavu Marie Bartuszovej v Košiciach. Namiesto okna použili priehľad do vedľajšej miestnosti.
ĎALŠIE PLÁNY
Výstava v Tate Modern sa začala pripravovať ešte v roku 2018. Jej pôvodný termín posunula o celé dva roky pandémia. Otvorenie naplánované na pondelok 19. septembra 2022 sa napokon takisto ukázalo nereálne – Británia sa lúčila s kráľovnou Alžbetou II.
„Do poslednej chvíle sme tŕpli, či sa opäť výstava neposunie o niekoľko týždňov, čo by bola škoda, no už sme sa nebáli, že by z toho zišlo,“vraví Soňa Bartuszová.
Spätne sa jej zdá, že všetko pomaly smerovalo k tomuto bodu.
„Prišlo to k nám. A často to boli priam nepochopiteľné udalosti, ako napríklad keď babkine diela kurátori vybrali na výstavu do Kasselu, potom do Varšavy a tak ďalej. Začalo sa to nabaľovať ako snehová guľa. A keď jej reliéf kúpilo parížske Centre Pompidou, asi vtedy som si prvýkrát uvedomila, že sa to naozaj deje a že všetko je možné,“hovorí Soňa Bartuszová.
O tom, že si tvorba jej starej mamy túto pozornosť zaslúži, nepochybovala nikdy. Zdá sa jej, že tieto diela sú dnes čímsi neobvyklým.
„Mnoho súčasných vecí je pre mňa príliš ukričaných. Pri babkiných dielach mám pocit, že dokážu človeka upokojiť. Musíte sa stíšiť a spomaliť, aby ste si dokázali užiť všetky tie tvary. Je to ako meditácia. Dúfam, že takto ich uvidia aj ďalší ľudia.“
Archív Marie Bartuszovej, združenie, ktoré založila jej rodina s cieľom spravovať jej dielo, má rozbehnuté aj ďalšie plány do budúcnosti. Radi by v Košiciach otvorili samostatnú galériu, v ktorej by bola stála expozícia diel Marie Bartuszovej. „Pracujeme na tom. Verím, že sa nám to podarí,“hovorí Soňa Bartuszová.
Výstava Marie Bartuszovej potrvá v londýnskej galérii až do apríla 2023.
Začalo sa to nabaľovať ako snehová guľa. A keď babkin reliéf kúpilo parížske Centre Pompidou, asi vtedy som si prvýkrát uvedomila, že sa to naozaj deje a že všetko je možné.
Soňa Bartuszová