Taliansko povedú Mussoliniho dedičia, azda to dlho nevydrží
Líderku víťaznej strany Bratia Talianska Giorgiu Meloniovú vo funkcii premiérky nebude ohrozovať len jej neskúsenosť, ale aj jej koaliční partneri
Nebude to po prvý raz, čo budú v povojnovej talianskej vláde predstavitelia krajnej pravice, ale to, že budú tvoriť najsilnejšiu zložku očakávanej vládnej koalície, si Taliansko aj Európska únia budú môcť vyskúšať v premiére.
DVE PERSÓNY
Bratia Talianska Giorgie Meloniovej, ktorá sa s obrovskou pravdepodobnosťou stane budúcou a historicky prvou talianskou premiérkou, získali viac ako 26 percent hlasov. Ich prirodzení spojenci zo Salviniho Ligy a Berlusconiho Forza Italia ani nie po deväť percent.
To je veľký dôvod na obavy, a to z viacerých dôvodov. Bratia Talianska sa otvorene hlásia k fašistickému diktátorovi Benitovi Mussolinimu, hoci sa to Meloniová snaží príliš nezdôrazňovať.
Uznávaná znalkyňa Talianska a fašizmu, americká profesorka Ruth Ben-Ghiat, však upozorňuje aj na to, že kým napríklad Marine Le Penová, ku ktorej Talianku často prirovnávajú (ona sa radšej štylizuje ako Margaret Thatcherová), vyhnala z Národného frontu svojho otca pre jeho otvorený rasizmus aj popieranie holokaustu, Meloniová sa tak razantne voči sympatizantom Mussoliniho vo svojom hnutí nedokázala alebo nechcela vyhraniť.
Rozpráva síce o umiernenom či modernom konzervativizme, ale v strane si drží Musolliniho vnučku, lebo je to dobré pre volebný výsledok. Meloniovej dvojtvárnosť sa prejavuje aj inak. Na jednej strane konštruktívna kritička Bruselu, na druhej strane politička emocionálne útočiaca na najnižšie pudy a podnecujúca nenávisť voči menšinám.
Jednu polovicu svojej politickej persóny odhaľuje časti médií, lebo si dobre uvedomuje, čo už vyzerá na papieri alebo znie v éteri dosť zle a že Taliansko si pre svoje ekonomické problémy nemôže dovoliť otvorený konflikt s Úniou, druhú necháva vyniknúť na mítingoch spriaznených zahraničných populistických a krajne pravicových strán.
AKO BUDE VLÁDNUŤ
Ako to už s politikmi Meloniovej
typu býva, reálny výkon moci je pre nich oveľa náročnejší ako provokácie v opozícii. Denník Guardian napríklad cituje osobu blízku Meloniovej, podľa ktorej je budúca premiérka v stave paniky, ako vôbec obsadí kabinet a kto napríklad bude kľúčový minister financií.
To všetko v čase, keď sa 90 percent Talianov obáva vysokých cien energií, v krajine je vysoká inflácia a hrozí jej recesia.
Netreba zabúdať, že Bratia Talianska v minulých parlamentných voľbách (2018) nezískali ani päť percent hlasov a zoskupenie nemá dostatok kvalitných kádrov na vládne pozície.
Meloniovú okrem toho podľa všetkého budú ohrozovať aj jej koaliční partneri – Matteo Salvini je známy provokatér a rád robí rozbroje, navyše žiarli na Meloniovej úspech a nedá sa vylúčiť, že jej bude podrážať nohy už len preto, že si sadne na ním vysnívaný post.
Pár hodín po voľbách sa ukázalo aj to, že prezident Sergio Mattarella zrejme nebude chcieť Salviniho vymenovať za ministra vnútra, ktorým bol v minulosti a ktorý narobil Taliansku veľkú hanbu svojimi rečami a akciami voči utečencom.
Ani druhý koaličný partner – Silvio Berlusconi, ktorého návrat tiež ukazuje úpadok už aj tak sprofanovanej talianskej politiky, nemá veľký záujem
Meloniovú podporovať, skôr sa bude snažiť vyťažiť čo najviac pre seba.
NEPODCEŇUJME TO
Okrem ekonomických otázok sa výbušnou môže stať téma vzťahu k Putinovi, kde je Meloniová viac-menej v súlade s drvivou časťou členských krajín EÚ, ale Salvini aj Berlusconi tento názor nezdieľajú. Salvinimu sa nepáčia protiruské sankcie, Berlusconi nehanebne šíri hoaxy o tom, ako chcel Putin na Ukrajine „len“zvrhnúť Zelenského a dosadiť za neho „slušných ľudí“.
Kombinácia týchto faktorov spolu s tým, že v Taliansku politické sily, ktoré raketovou rýchlosťou vystúpili hore, pomerne rýchlo spadli na ústa a čelili nahnevanej a sklamanej verejnosti, môže spôsobiť, že Meloniovej vláda nebude mať veľmi dlhé trvanie.
To napokon v Taliansku nie je nič nové. Stačí si len všimnúť, že od druhej svetovej vojny malo 66 vlád.
Hoci Meloniovej vláda sa teoreticky môže rýchlo skončiť a jej strane sa tiež môže vypomstiť, že síce vedela identifikovať obavy talianskeho voličstva, ale bude mať problémy s konkrétnymi riešeniami, netreba podceňovať to, čo sa v Taliansku stalo, koho a prečo ľudia vyniesli na vrchol moci.
Rozpráva síce o umiernenom či modernom konzervativizme, ale v strane si drží Musolliniho vnučku, lebo je to dobré pre volebný výsledok.