Začať sa dá od seba
Kadekto by volebné právo odnímal, ale nikto ho nechce vziať sebe. Zvláštne, však?
Český Twitter je vesmír sám osebe, lebo keď potom človek vidí, čo sa v tých Čechách asi tak rieši, povie si, že my sme síce mimo, ale aspoň sú mimo aj oni, hoci inak. Niežeby neexistovali rozdiely, ale aj v Čechách majú svoju Romanu Tabák, aj v Čechách majú svojho Blahu. Ani v Čechách sa tvorivosti medze nekladú. Zakaždým, keď mi je zvláštne, že čelným predstaviteľom slovenského konzervativizmu je Boris Kollár, spomeniem si napríklad na Tomia Okamuru.
Ani jeden totiž nedáva zmysel: Boris Kollár je napriek svojim pestrým a mnohorakým sexuálnym preferenciám nositeľom tradičných slovenských hodnôt, no a Tomio Okamura sa zas ako rodený Japonec stal nositeľom tradičných českých hodnôt.
Mal by to byť obrovský rozpor, ale vidíte; funguje to. Ja síce môžem mať pocit, že to ten zmysel nedáva, ale zase, kto som ja, aby som rozhodoval o tom, čo ten zmysel vlastne je, všakáno.
V Čechách tento víkend prebehli voľby do zastupiteľstiev a senátu, no a dopadli tak, ako dopadli. Čaro volieb totiž spočíva v tom, že nech dopadnú akokoľvek, vždy je niekto nespokojný. No a nespokojný človek si kladie otázku, kde sa stala chyba. Keďže je jasné, že on volil správne a chybu neurobil, vlastne sa pýta, kto za to môže.
Na českom Twitteri sa takto napríklad objavil príspevok, v ktorom istá dáma píše, že jej vyše osemdesiatročný svokor volil Babiša, lebo ten mu dá MHD zadarmo (ktorú už aj tak má). Nič viac svokra nezaujíma. Podľa tohto sa rozhoduje, a to nie je správne.
Ten príspevok sa tešil veľkej popularite a vyvolal veľké množstvo reakcií. Väčšina z nich sa venovala úvahám o obmedzení volebného práva, lebo je predsa jasné, že človek by mal voliť na základe sofistikovanejších pohnútok ako MHD zadarmo. Skrátka, konečne sa našiel niekto, kto za to môže.
Zazneli tam rôzne nápady: obmedzenie volebného práva na základe veku (príliš starí, teda hlúpi), na základe majetku (príliš chudobní, teda hlúpi), na základe inteligenčných testov (príliš hlúpi, teda hlúpi). Všetko preto, aby dotyčný svokor už nemohol voliť a aby nám to už nekazil. Lebo potom už určite bude ten raj na Zemi. (Prezraďme si tajomstvo: nebude.)
Je to fascinujúce. Pre tieto úvahy je typické, že sa vždy objavujú, keď veci nedopadnú tak, ako by sme chceli. Je pre ne typické, že majú konečne vyriešiť pomerne zložitý až neriešiteľný problém: ako dosiahnuť také výsledky, aké si predstavujeme.
Ak totiž volebné právo obmedzíme a vyhodíme všetkých, ktorí volia tak, ako by voliť nemali, ostanú nám už len osvietení voliči ako my sami. Tí svoj hlas pridelia len po komplexnom zvážení všetkých vstupných údajov a dôkladnom preštudovaní volebných programov. Potom sa to už musí konečne podariť, však?
No a úplne najtypickejšie je pre tieto úvahy to, že nech to volebné právo plánujeme obmedziť akokoľvek, nikdy ho nechceme zobrať sami sebe. Logicky: my predsa volíme správne. To tí druhí nám to stále kazia a rozhodujú sa tak, ako by sa rozhodovať nemali. Kadekto by volebné právo odnímal, ale nikto sebe. Zvláštne, však?
Ja pritom konečne čakám na človeka, ktorý sa nad sebou úprimne zamyslí a pri myšlienke o obmedzovaní volebného práva začne práve od seba. Lead by example, ako hovoria v Magnezitovciach. Skonštatuje, že je fakt hlúpy a bude lepšie, ak nebude mať právo voliť. A až potom sa začne venovať tomu, komu všetkému by to volebné právo zobral tiež.
Nikto sa nehlási? Ktovie prečo.