Obscénne ruské „referendá“sú len mediálnym cvičením
Moskva bude tvrdiť, že Ukrajinci chcú osláviť svoju prebiehajúcu genocídu pripojením sa ku krajine, ktorá ju pácha
Keďže Ukrajina v posledných týždňoch útočí, Rusko najskôr oznámilo, že sa už nebude snažiť na ukrajinských územiach, ktoré okupuje, organizovať „referendá“. No nakoniec sa v zhode s Putinovým minulotýždňovým prejavom táto politika zmenila, a tak sa „referendá“údajne konajú – viac-menej okamžite, teda vo vojnových podmienkach. Ľudia sa snažia nájsť spôsob, ako o tomto nezmysle hovoriť bez použitia slova „referendum“, ktoré je v tomto kontexte prinajmenšom klamlivou propagandou.
MEDIÁLNE CVIČENIE
Najlepšie je považovať to, čo sa práve deje, za mediálnu udalosť. Pretože na to, aby sa hovorilo o „referende“, neexistuje právny základ, ba čo viac, neexistuje ani veľa faktických základov na to, aby sa hovorilo o „predstieranom referende“. To, čo Rusko práve podniká, nie je nič iné ako mediálne cvičenie určené na formovanie toho, čo si majú ľudia myslieť o Ruskom okupovanej Ukrajine.
Konať referendá počas ozbrojeného konfliktu a pod hrozbou použitia sily by bolo nezákonné. Už to je dostatočný dôvod na úplné ignorovanie mediálneho cvičenia. Lenže toto je len povrch problému. Ak by sa konali, referendá by boli skutočne nezákonné. Opatrní by sme však mali byť aj pri používaní výrazu „nezákonné referendum“, pretože sa nedostaneme k podstate veci. Mohli by sme totiž dôjsť k mylnému záveru, že nejaké hlasovanie predsa len prebehlo, aj keď s chybami.
Na usporiadanie volieb je potrebná infraštruktúra, no v okupovaných oblastiach taká infraštruktúra nie je. Hoci nepochybne uvidíme fotografie starých dám, ktoré v rukách držia nejaké hárky papiera, bolo by nesprávne, keby novinári hovorili o „hlasovaní“. Ba čo viac: aj keby Rusi skutočne mali volebnú infraštruktúru, čo nemajú, a aj keby mali v úmysle nechať ľudí na okupovaných územiach voliť, čo tiež nemajú, nemohli to urobiť, keďže v skutočnosti úplne nekontrolujú žiadny z regiónov, o ktorých budú tvrdiť, že sa tam hlasuje.
OBRANA VLASTI
Žiadne zmysluplné hlasovanie tam nemohlo prebiehať a ani neprebieha. Aktuálna situácia nemá nič spoločné s Ukrajincami ani s tým, ako by mohli voliť. To, čo sa deje, súvisí s potrebami, ktoré Putin pociťuje. Rusko prehráva vojnu a Putin potrebuje novú fasádu ilúzií. Tak ako iní tyrani všade a vždy urobil osudnú chybu, a tak jeho posledným činom bude uistiť sa, že je osudná aj pre jeho vlastných ľudí. Putin potrebuje poslať ruských rezervistov na Ukrajinu a potrebuje príbeh, ktorý zdôvodní, prečo to robí, len aby nemusel priznať, že jeho vojna bola chybou a Rusko prehráva. Jeho príbeh znie, že ruská útočná vojna, ktorej cieľom je zničenie Ukrajiny, je v skutočnosti obrannou vojnou, obranou vlasti. Práve pre tento príbeh potrebuje ono mediálne cvičenie.
Putin vie, že okrem toho, že si v televízii užívajú vojnu, sa väčšina Rusov o Ukrajinu v skutočnosti nestará. Ale vojna sa vyvíja tak zle, že televíznu verziu je čoraz ťažšie udržať. Putin potreboval, aby nejakí Rusi vstali z pohovky a bojovali, a oznámil „čiastočnú mobilizáciu“. Aby presvedčil ruských mužov, nech bojujú, a rodiny, nech sa nebúria, zmenil svoju charakteristiku vojny. Kedysi to bola „špeciálna vojenská operácia“, ktorá mala zničiť Ukrajinu za tri dni. Teraz je to veľký boj v záujme obrany civilizácie a podobne. Ale obrannú vojnu treba viesť na ruskom území.
Preto musí Putin prezentovať ukrajinské územie, ktoré si Ukrajinci berú späť, ako ruské územie. Preto sa musí konať mediálne cvičenie, aby predstieral, že sa tam konali „referendá“a že sa ľudia žijúci v ukrajinských regiónoch chcú pripojiť k Rusku. Abraka dabra po rusky: prianie tyrana, niekoľko riadkov scenára v ruskej televízii, niekoľko riadkov kódu na webových stránkach ruských médií a územia sa stanú ruskými! Táto slabučká postmoderná improvizácia nepresvedčí nikoho mimo Ruska a možno nepresvedčí ani Rusov. Ale teraz, keď sa tak Putin rozhodol, musí mediálne cvičenie na podporu jeho magického myslenia pokračovať.
LOŽ? NO SAMOZREJME!
V istom momente ruské médiá len vyhlásia, že plus-mínus 97 percent obyvateľov Doneckej oblasti sa chce pripojiť k Rusku, v Luhansku to bude 96, v Zaporožžii 86 a v Chersone 80 percent. Tieto čísla budú vymyslené, niekde v počítačovom súbore sú zapísané už niekoľko dní. Nebude viac dôvodov uvádzať tieto čísla vo vete so slovami „referendum“alebo „hlasovanie“, tak ako neexistuje dôvod na moje tvrdenie, že 97 percent obyvateľov Brooklynu si želá pripojiť sa k Mississippi.
Je zbytočné hovoriť, že takéto čísla sú nepravdepodobné, pretože budú len vymyslené. Áno, fikcie poskytnuté v mediálnom cvičení budú úplne nepravdepodobné. A to schválne. Spôsob, akým funguje ruská volebná propaganda, je, že sa povie lož, o ktorej každý vie, že je to lož, a potom treba silou ukázať, že aj tak neexistuje žiadna alternatíva. Takže dostaneme severokórejské čísla, pretože tak systém funguje.
Toto cvičenie ruských médií je smiešne, ale nie je vtipné. Je obscénne.
HURÁ, GENOCÍDA!
A čo mŕtvi? Čo tých viac ako 100-tisíc Ukrajincov, ktorých Rusi zabili v Mariupole? Ako by sme mali uvažovať o ich „hlasoch“? A čo viac ako tri milióny ukrajinských občanov, ktorých Rusko násilne deportovalo a z ktorých mnohí teraz žijú v táboroch? V regiónoch, kde sa uplatňuje mediálne cvičenie, Rusko ničilo mesto za mestom. Všade, kde Rusko obsadilo územie, zanecháva masové hroby. Keď som bol pred pár týždňami na Ukrajine, videl som jeden z nich, ako aj domovy ľudí, ktorí prišli o rodinných príslušníkov. Kým som bol na Ukrajine, ukrajinská armáda oslobodila veľkú časť Charkivskej oblasti, a preto vieme o ďalších masových hroboch, napríklad v Iziume.
To je svet, v ktorom sa vykonávajú mediálne cvičenia. Keď Rusko tvrdí, že veľká väčšina Ukrajincov sa chce pripojiť k Rusku, tvrdí, že Ukrajinci majú radi masové hroby, že Ukrajinci majú radi mučenie, že Ukrajinci majú radi deportácie, že Ukrajinci si radi nechávajú ničiť svoje domovy a vymazávať mestá zo zemského povrchu.
Prebiehajúce ruské mediálne cvičenie je obscénnosť. Keď ruské médiá oznámia vymyslené „výsledky“, Moskva bude tvrdiť, že Ukrajinci chcú osláviť svoju prebiehajúcu genocídu pripojením sa ku krajine, ktorá ju pácha. Takýto pokus o verejné poníženie je opovrhnutiahodný. Ruské mediálne cvičenie nie je nič viac a nič menej ako ďalšia súčasť pokračujúcich ruských vojnových zločinov.
Kedysi to bola „špeciálna vojenská operácia“, ktorá mala zničiť Ukrajinu za tri dni. Teraz je to veľký boj v záujme obrany civilizácie a podobne. Ale obrannú vojnu treba viesť na ruskom území.