Dzurinda neláka, Korčok by mohol

Na Slovensku nie je jediný politik, ktorému by dôverovala viac ako polovica opýtaných

Najväčšiu dôveru spomedzi politikov má stále Zuzana Čaputová. Naopak, suverénne najviac voliči nedôverujú Igorovi Matovičovi.

Pri prieskumoch platí základné pravidlo, že ich netreba preceňovať. No napriek tomu sa dá s istotou napísať, že hlavným (a opakujúcim sa) zistením je, že na Slovensku nie je jediný politik, ktorému by dôverovala viac ako polovica opýtaných. Aj v prípade prezidentky je to len 44 percent.

V prieskume sa ocitlo 17 mien, pričom až 13 politikom nedôveruje viac ako polovica respondentov. Prezidentka sa len tesne nevyhla takémuto hodnoteniu, keď jej nedôveruje 51 percent opýtaných.

Štyria politici, ktorým nedôveruje menej ako polovica opýtaných, za to vďačia skôr faktu, že ich voliči nepoznajú ako ostatných. Je medzi nimi bývalý minister zahraničia Ivan Korčok, ktorého nepozná 13 percent respondentov, prešovský župan Milan Majerský (33 percent), predseda PS Michal Šimečka (30 percent) a predseda maďarskej Aliancie Krisztián Forró (50 percent). To na jednej strane vypovedá o potenciáli niektorých z týchto ľudí (Forróvi by vzhľadom na etnické zameranie Aliancie nepomohla ani stopercentná poznateľnosť), na druhej to skresľuje výsledok.

Robert Fico je tretí najpopulárnejší slovenský politik. To je vzhľadom na jeho minulosť a napriek vysokej nedôveryhodnosti (65 percent) totálne zlyhanie úsudku voličov.

Ivan Korčok vystrelil na štvrté miesto za spomínaného Fica a pred premiéra Eduarda Hegera. Exminister zahraničia sa pripravuje na vstup do politiky, má ponuku SaS, aby sa stal jej volebným lídrom. V popularite (27 percent) predbehol aj Richarda Sulíka (23).

V Korčokov prospech hovoria tri čísla. Prvým je relatívne nízka nedôveryhodnosť, druhým šanca osloviť aspoň časť z 13 percent, ktoré ho nepoznajú (hoci sú to takmer určite ľudia so záujmom o politiku blízkym nule) a 15 percent respondentov, ktorí nevedia, čo si o ňom majú myslieť.

Špeciálne pri Korčokových číslach platí, že sa treba vyhnúť predčasným záverom, ale pre neho sú určite nádejné. Musia ich však potvrdiť ďalšie prieskumy a potom jeho praktický výkon v politike.

Mikulášovi Dzurindovi dôveruje 18 percent respondentov, ale nedôveruje až 68. Na človeka pripravujúceho projekt, ktorým chce dať frustrovanému stredopravému voličovi akúsi nádej, sú to biedne čísla. Občania si stále pamätajú, v akej atmosfére a s akou povesťou Dzurinda v politike skončil.

Práve preto aj on hovorí, že nechce byť predsedom, ale iba patrónom novej strany. Aby to fungovalo, jej predsedom by musel byť niekto s naozaj veľkým výtlakom a s výborným tímom. O nikom takom nepočuť.

Špeciálne pri Korčokových číslach platí, že sa treba vyhnúť predčasným záverom, ale pre neho sú určite nádejné.