Školy očakávajú vysoké účty

Vzákladnej škole v Tatranskej Lomnici nekúria iba tri mesiace v roku, z toho dva mesiace majú deti prázdniny. Od septembra až do mája musia v škole kúriť, pretože na krajnom severe pod Tatrami by to inak v triedach nevydržali. „Už teraz v noci klesá teplota k nule,“hovorí riaditeľka Lucia Baloghová.

Aj školám výrazne rastú účty za energie, pričom tvrdia, že šetriť už viac nemôžu. Teplotu môžu znížiť maximálne v telocvičniach – všade inde deti potrebujú stabilných 20 stupňov.

Ministerstvo hospodárstva odporúča školám, aby zatiaľ nekúrili menej, ako musia podľa vyhlášok. Rezort školstva neodpovedá na otázky o tom, či chystá manuál, ako v školách šetriť energie.

Rezort čaká na nového ministra, dočasne ho vedie premiér Eduard Heger (OĽaNO). Ministerstvo však nemá ani len štátnych tajomníkov, predošlí odišli spolu s Branislavom Gröhlingom (SaS).

RADIÁTORY SÚ STARÉ, REGULÁCIA ZLOŽITÁ

V škole v Tatranskej Lomnici zaplatili minulý rok za plyn 30-tisíc eur. Keď si tento rok riaditeľka robila prieskum u dodávateľa, budúci rok by mali podľa odhadov zaplatiť 170-tisíc eur. „Čakáme, akú pomoc predstaví štát, bez toho sa nepohneme,“hovorí Baloghová.

Nevie si predstaviť, kde by ešte mohla na energiách šetriť. „Neprekurujeme, v škole je chladnejšie, s tým bojujeme každý rok,“hovorí.

Riaditeľka pripomína, že pod Tatrami je pritom dlhá zima, jeseň aj jar sú oveľa chladnejšie ako na juhu. V triedach kúria o niečo viac než na chodbách, najmenej stupňov je v telocvični. Riaditeľka nechce vypnúť ani teplú vodu, potrebujú ju nielen kuchárky a upratovačky, ale predovšetkým deti na umývanie rúk.

Na opačnej strane Slovenska, v Rimavskej Sobote, začali kúriť iba koncom septembra. „Odkladali sme to najdlhšie, ako sa dalo, ale už to bolo neúnosné,“hovorí riaditeľ Základnej školy Mihálya Tompu Štefan Orosz. Teplota v budove klesala na 17 až 18 stupňov, čo je pre deti, ktoré sedem hodín sedia v triede, už chladno.

Škola je síce na južnom Slovensku, kde je teplejšie než v Tatranskej Lomnici, no aj tu to majú s energiami ťažké. Na rozdiel od podtatranskej obce v tejto škole nevedia teplotu regulovať po miestnostiach. „Radiátory sú staré, všade môžeme nastaviť iba jednu teplotu,“hovorí riaditeľ. Na chodbách či v prázdnych triedach sa tak musí kúriť rovnako.

Aktuálne je škola vykúrená na 20 stupňov, pričom ide o útlmový režim. Kúrenie je teda zapnuté na najnižšiu možnú teplotu. Regulovať dokážu iba telocvične, ktoré majú oddelené kúrenie, a tam ho ešte nezapli.

Riaditeľ Orosz dúfa, že nedostane príliš vysoký účet za energie. Škola je napojená na centrálne vykurovanie, čo preňho znamená, že mesačne platí paušálne za energie približne 2500 eur. To je viac, ako platia napríklad školy s vlastnou kotolňou. „Šetriť energie musíme inde, nie v školách a na deťoch,“hovorí Orosz.

Ministerstvo financií v septembri uvoľnilo 30 miliónov eur, ktoré majú dostať základné a stredné školy na zvýšené ceny energií. Bývalý minister školstva Branislav Gröhling tvrdí, že to nebude stačiť, a ako minister žiadal až 56 miliónov eur – 20 miliónov pre vysoké školy a zvyšných 36 miliónov základným a stredným školám.

„Osobne si neviem momentálne ani predstaviť, ako budú kompenzácie prerozdeľované medzi školy. Či a ako sa budú vyberať školy, alebo sa bude posielať len niekoľko percent,“tvrdil v septembri Gröhling.

V TRIEDACH MUSÍ BYŤ 20 STUPŇOV

Účty za energie nezávisia len od polohy školy. Dôležitá je aj technológia vykurovania či zateplenie. Spomínané školy v Rimavskej Sobote a v Tatranskej Lomnici nie sú zateplené, pričom obe sa skladajú z jednej staršej a z jednej novšej budovy. V Rimavskej Sobote deti chodia dokonca do historickej budovy starej až 115 rokov.

Paradoxne podľa riaditeľa je teplejšie práve v tejto starej budove, pretože má hrubé, jedenapolmetrové múry. Naopak, nová budova zo 70. rokov má tenké múry a okná, cez ktoré prefukuje. Podobnú skúsenosť majú aj pod Tatrami. V staršej budove z 50. rokov sú hrubé múry, ktoré lepšie zvládajú tatranskú zimu.

Školy však musia dodržiavať minimálnu teplotu v triedach, ktorú im vyhláškou určuje ministerstvo hospodárstva a aj Úrad verejného zdravotníctva.

Podľa hygienikov nesmie teplota v škôlke, konkrétne v miestnosti, kde sa deti hrajú a spia, klesnúť pod 22 stupňov Celzia. V umyvárni a záchode musí byť teplota ešte vyššia – aspoň 24 stupňov. Vyhláška je z roku 2007.

Základné a stredné školy môžu kúriť menej. Vyhláška určuje minimálne teploty podľa toho, o akú miestnosť ide a aké aktivity alebo koľko hodín tam deti strávia.

V učebniach a miestnostiach, kde žiaci trávia štyri a viac hodín, musí byť aspoň 20 stupňov Celzia. Rovnaká minimálna teplota má byť aj v šatniach (pred telesnou výchovou).

V telocvičniach alebo iných miestach určených na telesnú výchovu musí byť aspoň 15 stupňov. Taká istá teplota má byť aj v šatniach, kde si žiaci prezliekajú vrchné odevy, v zime odkladajú bundy a prezúvajú sa. Minimálne 15 stupňov Celzia musí byť aj na chodbách a toaletách.

V Česku vláda schválila úpravu v minimálnych teplotách na pracoviskách v prípade, že bude nedostatok paliva. Podľa tejto úpravy by sa v kanceláriách či šatniach mohla znížiť teplota z 20 na 18 stupňov a napríklad na toaletách z 18 na 15 stupňov.

U nás ministerstvo hospodárstva zatiaľ školám neodporúča, aby vykurovali na menej, ako to majú stanovené vo vyhláške. Podľa nich zníženie teploty o jeden stupeň ušetrí až 6 percent energií, no chladnejšie prostredie môže viesť k šíreniu chorôb medzi deťmi, prípadne aj k plesniam v budovách. O prípadnom znížení teplôt tak musia ešte rokovať.

Školám neodporúčajú ani to, aby vypínali teplú vodu. Dôvodom je najmä obava zo šírenia chorôb.

KÚRTE OD ÔSMEJ DO DRUHEJ

Ministerstvo životného prostredia pripravilo 13 opatrení, ako šetriť energiami v štátnych budovách, ale pravidlá sa na školy nevzťahujú. V prvej verzii dokumentu rezort navrhoval zatvárať školy každý piatok či predĺžiť zimné prázdniny. To sa už vo finálnej verzii dokumentu nespomína.

Nie je jasné, či sa chystá manuál aj pre školy, podľa Budaja sa o tom ešte bude rokovať. „Zatiaľ nepredpokladáme žiadne veľké školské prázdniny, ale nevieme, aký bude ďalší vývoj,“povedal na stredajšom rokovaní vlády.

Ministerstvo hospodárstva odporúča, aby školy šetrili aj vhodným nastavením útlmového režimu. „Čo v praxi znamená, že v školách by sa vykurovalo na optimálnu teplotu iba v istom dohodnutom časovom rozmedzí, napr. medzi 8.00 a 14.00 h,“tvrdí rezort. Tomu by sa podľa nich mali prispôsobiť aj školské hodiny.

Odporúča školám inštalovať regulačné hlavice, aby si mohli regulovať teplotu či izolovať rozvody. Pre školy so zastaraným vykurovaním alebo bez celkovej rekonštrukcie je to však stavebný zásah, na ktorý v čase inflácie nemajú peniaze.

Ako šetriť, odporúča na facebooku aj bývalý minister školstva Branislav Gröhling. Navrhuje napríklad aj obmedziť používanie strojov a zariadení v stredných odborných školách a pri športových školách nevyužívať energeticky náročné stroje.

Tieto návrhy kritizoval odborník na vzdelávanie Juraj Hipš. „Odporúčať učiteľkám a učiteľom, aby mali deti vypnuté počítače a písali si radšej poznámky z informatiky do zošita, je presne to, čo na našich školách potrebujeme najmenej,“tvrdí. Podľa neho aj Gröhling bol súčasťou vlády, ktorá mala školám ponúknuť riešenia na zvládnutie energetickej krízy.

Gröhling školám odporúča, aby sa v tomto období bavili so žiakmi o téme energií, ktoré môžu prepojiť napríklad aj s klimatickou krízou, na tieto témy môžu žiaci písať aj ročníkové práce.

Čakáme, akú pomoc predstaví štát, bez toho sa nepohneme.

Lucia Baloghová riaditeľka školy v Tatranskej Lomnici