Hamran: Na migrantov nemáme kapacity
Policajný prezident hovorí, že nemôžeme plniť dohody o preberaní utečencov z Česka
Viete si predstaviť, že by sme teraz na základe readmisnej dohody brali všetkých migrantov vrátených z Česka? Kde ich umiestnime? Čo s nimi spravíme? Hovorí policajný prezident ŠTEFAN HAMRAN.
Česko aj Rakúsko zaviedli kontroly na našich hraniciach z dôvodu nárastu nelegálnej migrácie. Česko tvrdí, že si neplníme svoje povinnosti. Zlyhala polícia alebo minister vnútra?
Myslím si, že nie, môžem to vyhlásiť s pokojným svedomím, pretože na niektorých rokovaniach som bol aj s českým policajným prezidentom osobne. Z niektorých vyhlásení som bol troška prekvapený, pretože sme sa zhodli, že tento problém je oveľa komplexnejší ako na bilaterálnej úrovni. Je to problém EÚ, ktorá to bude musieť riešiť centrálne. Najmä na vonkajších hraniciach. Tým štátom, ktoré ju majú, treba pomôcť a najmä tam treba posilniť ochranu.
Ak si budeme migrantov odovzdávať v rámci readmisných dohôd, tak to nevyriešime a iba si ich budeme navzájom posúvať. Predpokladám, že Česká republika týmto reaguje aj na komplikovanú situáciu na nemecko-českej hranici, pretože Nemecko tiež zaviedlo hraničné kontroly. Ak by Česká republika kontroly nezaviedla, tak by sa to kumulovalo u nich. Česká strana potvrdila, že čísla sú neúnosné.
Skúsme opísať, čo sa deje. V Turecku narastá počet migrantov, ktorí balkánskou trasou putujú do Nemecka a putujú cez Maďarsko, Slovensko, Rakúsko a Česko. Tieto štáty sa sťažujú, že migrantov nechávame cez Slovensko putovať bez toho, aby sme ich zadržali, a púšťame ich ďalej. Je to tak?
Áno, toto nám niektorí, ktorí nie sú znalí problematiky, vyčítajú. Polícia zadržiava. Počet zaistení sa zvýšil o 300 percent, u nás je však trasa výrazne kratšia, tak sa tu aj kratšie zdržiavajú.
Český policajný prezident Martin Vondrášek povedal: „Ak má Maďarsko každý deň 400 až 500 zaistených nelegálnych migrantov, Rakúsko každý deň 500 až 600, Česko 250 až 400, tak Slovensko má 100 až 300 zaistených migrantov, ale týždenne.“
Nebolo dodané, že napríklad aj my pôsobíme v spoločných zmiešaných hliadkach na území Maďarska. Vidíme, koľko sa toho zaisťuje, potom sa to vezie naspäť na maďarsko-srbskú hranicu a tí istí migranti sa Maďarom objavujú opakovane, niektorí tri-, štyri-, päťkrát. Veď ja som robil s readmiskami.
Readmisná dohoda znamená:
Napríklad ak Česi preukážu, že migrant sa dostal na ich územie zo Slovenska nezákonným spôsobom, tak nám ho podľa bilaterálnej readmisnej dohody môžu vrátiť.
A my sme povinní ho prijať.
To by bolo najjednoduchšie, keby sme všetko zobrali a vyhoveli Čechom. Čo by sa stalo? Samozrejme, všetko by sa začalo kumulovať na území Slovenskej republiky. My na to nemáme kapacity, žiadna krajina nemá. Ani Česi.
Načo je potom taká dohoda, keď ju nedodržiavame?
Napríklad Maďarská republika neberie nič.
A tiež má takú dohodu?
Má, samozrejme, veď ja som bol jej vykonávateľom, keď som robil na úrade hraničnej a cudzineckej polície. Mal som na starosti maďarskú hranicu. Vtedy ešte nebol taký problém. Bol som na rokovaní, kde maďarský minister vnútra Pintér kategoricky vyhlásil, že oni nezoberú nič. Nula.
Tá dohoda je zdrap papiera?
V podstate áno. V rámci readmisnej dohody nám zoberú to, čo sa zaistí prenasledovaním ich orgánmi na území Slovenskej republiky. Tieto počty nám berú, to sú však desiatky, nízke čísla, nič. Viete si predstaviť, že by sme teraz na základe readmisnej dohody brali kompletne všetky čísla z Českej republiky? Kde ich umiestnime? Čo s nimi spravíme? Je to patová situácia a EÚ to presúva na členské štáty.
Hraničná kontrola sa nedá zaviesť len tak. Videl som, že u nás sú niektorí šokovaní z toho, že my sme ešte nezaviedli hraničnú kontrolu, alebo z toho, že nám ju zaviedli Česi. Ale veď Rakúšania ju Maďarom zaviedli už v roku 2015. Sedem rokov platia hraničné kontroly a nikto sa nad tým nepozastavil. Teraz bude zrejme každá krajina zavádzať hraničné kontroly, nič to však nevyrieši. Budeme si migrantov odovzdávať navzájom?
Nemali by sme zaviesť kontroly na slovensko-maďarskej hranici?
Áno, mohli by sme, ale Maďari nerobia výstupné kontroly, my ich budeme robiť na našom území, zaistíme ich a potom sa ich v rámci readmisky budeme snažiť vrátiť Maďarsku. A Maďari berú nula a zostane to u nás. Jediné, čo môže priniesť zavedenie kontrol je, že migranti zistia, že tam narazia, a budú sa snažiť odkláňať dané trasy. Každá krajina háji svoje záujmy a taktizuje, pretože nikto nechce byť ten, kde sa to bude kumulovať. Sú s tým spojené náklady, je to do istej miery bezpečnostné riziko. Žiadna krajina nemá kapacity, aby to zvládla.
My nedodržiavame dohody, púšťame migrantov ďalej a z vášho pohľadu chránime záujmy Slovenskej republiky.
Takto by som to nepovedal.
Asi by sme mali byť solidárni, nie?
Môžeme byť solidárni, ale keď na to nemáme kapacity? Nemáme na to, aby sme tu niekde ubytovali desaťtisíce migrantov. Treba sa pýtať bývalých politických garnitúr, prečo také kapacity nevybudovali.
Ale veď ani Česko ich asi nemá.
Nemá. Nemci zaviedli hraničné kontroly a nič neberú, všetko vracajú do Českej republiky. Ak mám správne informácie, tak Česi od nich v rámci readmisky väčšinu berú a začalo sa to tam kumulovať. Konkrétne členské štáty to nevedia vyriešiť, musí to vyriešiť EÚ ako celok. V prvom rade v krajinách pôvodu, tam musí smerovať pomoc. Niektorí už pred rokmi avizovali, že pomoc musí byť cielená, samozrejme, ochrana vonkajšej hranice. Niekto hovoril o ukrajinskej hranici, ale veď tá je uzavretá a nikdy na ňu nebol taký nápor ako teraz. Denne sme boli schopní skontrolovať 16-tisíc ľudí a boli sme pochválení aj zo zahraničia. Niektorým politickým vyhláseniam nerozumiem.
Zavedieme kontroly na slovensko-maďarskej hranici?
To uvidíme, nechcem predbiehať. Ak padne také rozhodnutie, tak ich zavedieme, ja také rozhodnutie urobiť neviem.
Máte na to kapacitu?
Bolo by to celkom problematické, najmä v súčasnosti, keď máme v policajnom zbore podstav. Za posledných dvanásť rokov boli iba dva roky také, že prišlo viac policajtov do zboru, ako odišlo. Je to komplexný problém niekoľkých vlád, nielen súčasnej. Musíte mať na to aj špecialistov a nie je to jednoduché. S týmto v Európe nikto nerátal.
Ale podobné migračné vlny sme tu už mali.
Tie v rokoch 2015, 2016 neboli také masívne ako teraz. Každý deň zaisťujeme. Mali sme aj niekoľko strelieb, kde sme zaisťovali dodávky.
V Českej republike nie je prevádzačstvo trestný čin, u nás je. Takže sa tou trasou ísť oplatí. Aj toto môže spôsobiť veľa problémov. Viem, že Česká republika sa už na to chystá reagovať a zrejme to bude kvalifikované ako trestný čin, rovnako ako u nás.
Stále to asi neznamená, že by si polícia nemala plniť svoje úlohy. Ak vieme, že tadiaľto migranti chodia, mali by sme ich zaisťovať.
Snažíme sa, trasa u nás je však výrazne kratšia a pomerne rýchlo sa presunú. Cez Českú republiku idú durch do Nemec
To by bolo najjednoduchšie, keby sme všetko zobrali a vyhoveli Čechom. Čo by sa stalo? Samozrejme, všetko by sa začalo kumulovať na území Slovenskej republiky. My na to nemáme kapacity, žiadna krajina nemá. Ani Česi.
ka. Ten priestor je väčší, musia obchádzať veľa hliadok a samozrejme, že na ňu skôr natrafia. Zákonite sú ich čísla vyššie.
Podľa vás je teda kritika českého ministra vnútra Víta Rakušana neoprávnená? Povedal, že sa snažili rokovať, ale „nedosiahli sme diplomatickými krokmi také riešenie, aké sme očakávali”.
Také isté rokovania sme viedli s maďarskou stranou a natvrdo nám bolo oznámené, že berú nula.
Takže toto je naša reakcia – že aj my berieme nula?
To by som nepovedal, nejaké počty berieme, ale tiež máme nejaké kapacity. Naozaj si neviem predstaviť, ako by sme tu nahromadili desaťtisíce migrantov, ako by sa k tomu naša spoločnosť postavila, ako by sme to zvládali. Je to aj bezpečnostné riziko, nie malé. Chodím na útvary zaistenia a vidím, aké zbrane sú migranti schopní vyrábať, aká je tam medzi nimi agresia, navzájom sa napádajú. Ani pre policajtov, ktorí tam slúžia, to nie je jednoduché.
Zase z nich asi netreba robiť kriminálnikov.
To nehovorím, ale treba sa tam ísť pozrieť.
V parlamente je aktuálne najviac stíhaných poslancov v histórii Slovenska – až osem – Fico, Žiga, Borguľa, Kuffa starší, Kuffa mladší, Hus, Linhart a Suja. Ide o poslancov koalície aj opozície. Čo to hovorí o Slovensku a čo o polícii?
O polícii to hovorí to, že má rozviazané ruky, neovláda ju policajná mafia, do funkcií sú obsadzovaní kariérni profesionálni policajti, ktorí môžu slobodne vyšetrovať. Nie sú pod politickou kontrolou. A zároveň to svedčí o tom, že na najvyšších miestach existuje korupcia, je jasne dokumentovaná a dokonca sú tam už aj právoplatné rozsudky nezávislých a nestranných súdov. Je evidentné, že korupčné trestné činy nepáchajú v našej spoločnosti len bežní občania. Aj keď niektorí politici tvrdili, že na najvyšších miestach korupcia nie je, je tam, je zadokumentovaná.
Práve v prípade Kuffovcov vraj ide takisto o bitku, ale trochu vážnejšiu ako v prípade dvoch poslankýň, podľa výpovedí svedkov bili farmárov. Ako sa tento prípad vyvíja a prečo ho nevyšetruje NAKA?
Nemám konkrétnosti, nie je to na NAKA, vyšetrujú to na okresnej úrovni. NAKA sa nerozhodla tak, že si tento prípad zoberie do výberovky. Vedie sa stíhanie, robia sa procesné úkony, nerád by som sa k tomu vyjadroval, nemám detaily.
Ani jeden zo stíhaných poslancov nehlasoval za obmedzenie paragrafu 363. Myslíte si, že ho vnímajú aj ako svoju ochranu?
Ťažko povedať, je to skôr otázka na nich. Paragraf 363 je nešťastný, rozdeľuje nielen laickú, ale aj odbornú verejnosť. Naozaj tu bolo rozdielne nazeranie na jeden a ten istý konkrétny prípad zo strany nezávislých súdov na jednej strane a generálneho prokurátora na druhej strane. To vyvolalo otázniky, či takéto ustanovenie, ktoré nemá v európskom práve obdobu, má miesto v našom Trestnom poriadku. Vnímam, že nie je politická vôľa sa s tým vyrovnať, aj keď novela Trestného poriadku počíta s tým, že sa toto ustanovenie bude meniť.
Asi by sme ten paragraf ani neriešili, keby ho pán Žilinka nezačal používať nad rámec toho, ako bol používaný doteraz. Slúži Žilinka politikom?
To by som si nedovolil povedať, že slúži politikom. Áno, niektoré jeho rozhodnutia vnímame zvláštnym spôsobom a poukázal som na to aj na svojich tlačových konferenciách. Očakával by som, že v takých sporných prípadoch, ako je prípad Čurilla a spol., sa do toho vloží celou váhou svojich kompetencií. Má ich naozaj silné. Konečne by mohol dať bodku na záver prípadu. Vidíme, že základné dôkazy – zvukové nahrávky – sú vyšetrovateľom odopierané. Rozuzlenie prípadu môže priniesť len intervencia zo strany kompetentných funkcionárov, ale zatiaľ sa to nedeje.
Na poslednej tlačovej konferencii ste povedali, že sa budete pána Žilinku pýtať na to, prečo čurillovci nemajú k dispozícii celé nahrávky alebo prečo prokurátorka generálnej prokuratúry tvrdí, že nejaký dokument neexistuje, keď existuje. Už ste dostali odpovede?
Moja sekretárka sa skontaktovala s jeho sekretárkou. Ak sa nemýlim, bola otázka, že k akej téme, povedal som, že ide o všeobecné témy, o ktorých chcem hovoriť s generálnym prokurátorom. Odozva nebola. Ale dobre, že ste mi to pripomenuli, dnes sa na to spýtam.
Žilinka po vašej tlačovke povedal, aby ste nezneužívali svoje postavenie a v neukončených trestných veciach nemanipulovali verejnú mienku.
Nemyslím si, že manipulujem verejnú mienku. Súd označil stíhanie vyšetrovateľov za nedôvodné a neopodstatnené, túto úvahu potvrdil aj Špecializovaný trestný súd, senát Najvyššieho súdu. Myslím si, že toto by malo znepokojovať policajného prezidenta, ak sa to týka jeho vyšetrovateľov. Napriek tomu sú naďalej stíhaní a za okolností, aké som odkryl. Nemajú prístup k základnému dôkazu, k zvukovej nahrávke, pretože to vyzerá tak, že je zabetónovaná v úplne inom spise, ku ktorému nemajú obvinení prístup.
Sú vyšetrovatelia nervózni z toho, že táto vláda možno predčasne skončí?
Nie sú nervózni, sú to profesionáli, ktorí majú čisté svedomie, čo je veľmi dôležité, nie ako niektorí svedkovia, ktorí utekajú po Európe a vyhýbajú sa trestnoprávnej zodpovednosti. Vyšetrovatelia chodia do práce, sú k dispozícii a nemajú obavy.
Koľko času by polícia potrebovala, aby mohla dokončiť začatú prácu?
Dvatri roky, tipujem. Nerátame volebné obdobia, nezaujímajú nás. Pre nás je kľúčové, aby sme mali priestor na to, aby sme pracovali. Ak tu bude demokratický právny štát, tak verím, že políciu nechajú pracovať a že sa už nevrátime do čias Roberta Fica, keď bol zavraždený novinár a jeho snúbenica len preto, lebo polícia neposkytla pomoc a tak ďalej. Pevne dúfam, že toto máme za sebou. Dnes súdne rozhodnutia potvrdzujú najväčšie obavy z minulosti, že vysokopostavení funkcionári polície, prokurátori aj sudcovia boli súčasťou systému našich ľudí a páchali zločiny.
Je pre vás dôležité, aby táto vláda pokračovala ďalej?
Nepamätám si éru, keď by mala polícia rozviazané ruky. Nehodnotím vládu, na to sú politológovia, ale táto vláda, Roman Mikulec rozviazal ruky polícii. To bola moja podmienka a môžem to potvrdiť. Nikdy mi do ničoho nezasahoval, v tomto smere klobúk dolu.
Ministrom spravodlivosti sa stal Viliam Karas, doterajší predseda advokátskej komory, ktorý má názorovo bližšie ku generálnemu prokurátorovi, pokiaľ ide o paragraf 363 alebo súdnu mapu. Sklamala vás táto nominácia?
Nepoznám pána Karasa, bolo by predčasné ho hodnotiť. Pýtal som sa naňho kolegov, nie je nepopísaný list papiera, vieme, aké mal postoje napríklad k niektorým inštitútom, napríklad k spolupracujúcemu obvinenému. Vieme, že ten pohľad je diametrálne odlišný v porovnaní so mnou alebo s vyšetrovateľmi. Zhruba poznáme jeho postoje k novele Trestného poriadku, to považujem za problematické. Doteraz pôsobil v advokácii, možno chápať, že obhajuje skôr opačnú stranu. Teraz je minister spravodlivosti, tak pevne dúfam, že sa mu podarí zhostiť funkcie zodpovedne a dokáže prekročiť svoj tieň advokáta.
Podarí sa podľa vás v tomto volebnom období novela Trestného poriadku a zjednodušiť vyšetrovanie?
Keď som si vypočul výhrady ministra spravodlivosti a rozprával som sa s kolegami z NAKA, tak si myslím, že sa to nepodarí. Som skeptický a bude to smutný príbeh. Novelu robila pracovná skupina zložená z odborníkov z generálnej prokuratúry, krajských prokuratúr, Úradu špeciálnej prokuratúry, NAKA a ministerstva spravodlivosti. Boli tam naozaj rozumné konsenzuálne riešenia, ktoré by trestné konanie výrazne posunuli do 21. storočia. Niektoré veci sú u nás jedinečné. Boli by sme radi, ak by sme Trestný poriadok dokázali posunúť a hlavne zjednodušiť a skrátiť trestné konanie.
Pán Karas teraz v rozhovore pre SME o čurillovcoch povedal: „Otázka nestojí tak, že je tu nejaká skupina, ktorá zachraňuje štát. Ak by sme prijali takýto slovník, tak poprieme tisíce ľudí v systéme. To sú rovnakí hrdinovia. Tvrdiť, že tu je nejaká elita, ktorá zachraňuje štát, je mimo, lebo veľakrát tí hrdinovia nevedia, čo je čierne alebo biele.“Čo vy na to?
Ten záver sa mi zdá nešťastný, podsúva to naratív, že nevedia, čo je spravodlivé a nespravodlivé. Sú tu však nezávislé súdy, ktoré prípad preskúmali a rozhodli v prospech vyšetrovateľov. Súdy sa zhodli, že vyšetrovatelia presne vedia, ktorá je čierna a ktorá je biela.
Je tu skupina ľudí, ktorá zachraňuje štát?
Je ich tu mnoho, v tom sa s pánom Karasom stotožňujem. Je tu niekoľko policajtov, prokurátorov, sudcov, nie je ich málo, ktorí zachraňujú tento štát. Títo sú viditeľní, pretože to vyzerá tak, že ich trestné stíhanie bolo účelové. A práve z toho titulu, že dokázali stíhať veľké ryby, vplyvných mocných ľudí, politikov, ľudí prepojených na politiku a oligarchov, sa to zrejme neodpúšťa.
Ak tu bude demokratický právny štát, tak verím, že políciu nechajú pracovať a že sa už nevrátime do čias Roberta Fica, keď bol zavraždený novinár a jeho snúbenica len preto, lebo polícia neposkytla pomoc.