Putinova moc ochabuje
Ukrajinci prichádzajú domov bojovať za svoju krajinu. Rusi budú riskovať čokoľvek, len aby za svoju krajinu bojovať nemuseli
Minulotýždňový burcujúci prejav Vladimira Putina s hrozbami totálnej vojny vrátane použitia jadrových zbraní na obranu Ruskom zabratej časti Ukrajiny mal na Západe spôsobiť paniku. V skutočnosti však signalizoval najmä paniku v Kremli.
Nevysvetliteľné 12-hodinové oneskorenie (kvôli prejavu televízie v utorok večer zrušili program) bolo príznakom širších problémov. Putin mal sklenený pohľad, nemotorné držanie tela a napätý prejav. Jeho vojenských, diplomatických a politických neúspechov je čoraz viac. Bez kontaktu, bez možností a bez šťastia Putin vstupuje do záverečnej fázy svojej vlády.
Čitatelia, ktorých viac zaujímali britské pohrebné obrady, možno vynechali niektoré udalosti na východe Európy. Posledné dva týždne boli najhoršie za 22 rokov, čo je ruský líder pri moci. Jeho najväčší hazard – februárový útok na Ukrajinu – sa ukázal aj ako ponižujúce zlyhanie.
NAJSKÔR PAT, POTOM ÚSTUP
Každý jeho predpoklad bol nesprávny. Ukrajinci nevítali Rusov
ako osloboditeľov. Bránili sa. Zahraničie neopustilo Ukrajinu ako skorumpovanú a beznádejnú krajinu. Naopak, poskytlo humanitárnu i finančnú pomoc a hlavne moderné zbrane.
Výsledkom bol najskôr pat, potom ústup. Ukrajina má teraz vojenskú prevahu a v posledných týždňoch znovu získala zabraté územia. Od februára bolo zabitých, zranených alebo zajatých najmenej 80-tisíc z pôvodných 120-tisíc ruských vojakov inváznych síl. Počas týždňa bojov pri Charkive Ukrajinci rozbili elitnú 4. gardovú tankovú divíziu, súčasť 1. gardovej tankovej armády, najlepšiu obrnenú formáciu ruskej armády. Sto tankov bolo zničených alebo zajatých, čo niektorí vojenskí pozorovatelia považujú za výkon porovnateľný s izraelským protiútokom v jomkipurskej vojne v roku 1973. Ukrajinci žartujú, že ich najväčším dodávateľom vojenskej pomoci je teraz Rusko.
Víťazstvo Ukrajiny proti oveľa väčšiemu protivníkovi nie je nevyhnutné, ale už nie je nepredstaviteľné. Každý týždeň prichádzajú stovky vojakov, ktorí absolvovali západný výcvik zväčša organizovaný Britániou. Vďaka mimoriadnym logistickým schopnostiam americkej armády sa do prvej línie dostáva stále väčšie množstvo zbraní a munície.
MASAKER NA BOJISKU I V DIPLOMACII
Tak ako sa tieto ukrajinské výhody zväčšujú, tak rastú aj ruské strasti. Moderné armády využívajú bohaté a spoľahlivé zásoby náhradných dielov, potravín a munície. Presné útoky moderných zbraní na ciele vybrané západnými spravodajskými službami na 1000-kilometrovej frontovej línii zaťažujú vratký ruský logistický systém až k bodu zlomu. Zakaždým, keď Rusko postaví most cez rieku Dnipro, ktorý je nevyhnutný na udržanie zásobovania bojujúcich jednotiek na západnom brehu, ukrajinské údery ho zničia. Zle vedení, nemotivovaní a slabo vybavení ruskí vojaci čoraz častejšie čelia voľbe medzi kapituláciou, vzburou, dezerciou alebo smrťou.
Hádam ešte horší je diplomatický masaker. Starostlivo rozmaznávaní európski spojenci v Maďarsku či Nemecku sa ukázali ako zbytoční: EÚ v reakcii na vojnu uvalila tvrdé sankcie. Nemecko po špičkách kráča smerom k posilneniu vojenských spôsobilostí, aké nebolo vidieť od studenej vojny. Fámy o smrti transatlantického vzťahu sa ukázali ako prehnané. NATO, ktorému prezident Macron v roku 2019 diagnostikoval mozgovú smrť, dokázalo všetko iné, len nie umrieť. Fínsko a Švédsko podnietila vojna na Ukrajine vstúpiť do Aliancie, čo je pre Rusko obrovský strategický neúspech.
Predovšetkým však Bidenova administratíva, údajne opatrná, rozčuľovaná Európou a rozptyľovaná Čínou, dodala Ukrajine prevratné množstvo vojenskej pomoci. Hlavným výsledkom Putinovej vojny bolo obnovenie úlohy USA ako dominantnej bezpečnostnej sily v Európe. Ťažko si predstaviť horší výsledok Putinovho dvadsaťročného úsilia rozdeľovať Európu a panovať v nej.
MY VÁM UKÁŽEME!
Rusko nasadilo svoju najväčšiu ekonomickú zbraň – prerušilo dodávky plynu do Európy a zničilo si tým exportný trh budovaný desaťročia bez toho, že by z toho malo nejaký politický zisk. Najnovšie udalosti sú zvlášť ponižujúce. Putinova neprítomnosť v svetovej zostave na pohrebe kráľovnej Alžbety II. zdôraznila medzinárodnú izoláciu Ruska. Valné zhromaždenie OSN v New Yorku to zdôraznilo tiež, pričom takmer neviditeľné Rusko čelí bezprecedentnej kritike svetových lídrov. Biden kritizoval Putinovu „bezohľadnú ignoráciu“ruských záväzkov v oblasti nešírenia zbraní. Nemecký kancelár Olaf Scholz odsúdil kremeľské „zúfalstvo“.
Aký zmysel má rétorika, pri ktorej síce tuhne krv, no nič po nej nenasleduje? Nepriateľsky naladené sú dokonca aj tradičné terče kremeľského vplyvu. Kazachstan, kedysi lojálny stredoázijský spojenec, sa teraz od Ruska verejne dištancuje. Na vojnu sa sťažujú Čína, Turecko i India. Notoricky nedochvíľny Putin v súčasnosti zažíva poníženie, keď iní lídri (dokonca aj z krajín ako Kirgizsko a Azerbajdžan) nechávajú čakať jeho.
Čím horšie sa pre neho vojna vyvíja, tým je jej architekt viac nahnevaný. Ale možností má málo a aj tie sú zlé. Putin uviazol v rétorickom väzení, ktoré si sám vytvoril.
Zle vedení, nemotivovaní a slabo vybavení ruskí vojaci čoraz častejšie čelia voľbe medzi kapituláciou, vzburou, dezerciou alebo smrťou.