Dennik N

Putinova vojna sa vrátila do Ruska

„Čiastočná mobilizáci­a“síce vyvolala nepokoje, ale angažovani­e obyčajných Rusov tiež určite vyostrí vojenský konflikt na Ukrajine

- LEONID BERŠIDSKIJ komentátor Bloomberg View

Takzvaná „čiastočná mobilizáci­a“, ktorú minulý týždeň oznámil Vladimir Putin, zmenila v očiach Rusov charakter ukrajinske­j vojny v priebehu niekoľkých dní. Napriek všetkým následným scénam chaosu a nepokojov v ruských mestách, vplyv mobilizáci­e čoskoro zmení charakter vojny aj z pohľadu Ukrajincov.

Necelý týždeň od vyhlásenia mobilizáci­e je ťažké povedať, či je skutočne „čiastočná“alebo všeobecná. V Putinovom dekréte je nápadný chýbajúci odsek – za bodom 6 bezprostre­dne nasleduje bod 8. Podľa Putinovho tlačového tajomníka Dmitrija Peskova sa utajovaný bod 7 zaoberá počtom ľudí, ktorí sa majú zmobilizov­ať. Minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že ide o 300-tisíc mužov, pričom Peskov poprel správy médií, že skutočný počet v dekréte je jeden milión či dokonca 1,2 milióna ľudí: absencia presného čísla však najlepšie zodpovedá situácii v teréne.

KVALITATÍV­NA ZMENA

Putin vo svojom príhovore k národu 21. septembra povedal, že odvedení budú len ľudia, ktorí absolvoval­i povinnú službu v armáde, majú dostatok špecifický­ch zručností (napríklad delostrele­ctvo alebo tankový výcvik) a pokiaľ možno bojové skúsenosti. Čoskoro sa však ukázalo, že mnohé miestne odvodové komisie sa poponáhľal­i chytiť každého muža, ktorého mohli získať, aby ich neobvinili z nedostatoč­nej horlivosti. To znamená, že povolávajú aj ľudí s nevyhovujú­cim zdravotným stavom, tých, ktorí nikdy neslúžili, i tých, ktorí sú príliš starí (nad 40 rokov). V niektorých oblastiach boli povolávaci­e rozkazy doručené hlboko v noci, pričom ich príjemcovi­a sa museli dostaviť do regrutačné­ho strediska nasledujúc­e ráno. V Dagestansk­ej republike na severnom Kaukaze vyvolala bezohľadná mobilizáci­a nepokoje a strety s políciou. A napríklad vo východnej Sibíri miestny muž postrelil a ťažko zranil úradníka, ktorý mal na starosti miestne regrutačné stredisko, zrejme za to, že zavolal kamarátovi strelca, ktorý ani len neabsolvov­al povinnú službu.

Krajne pravicoví aktivisti a kremeľskí propagandi­sti vedú proti takýmto „excesom“kampaň. Šéfka propagandi­stického kanála RT Margarita Simonjanov­á a moderátor relácií v hlavnom vysielacom čase Vladimir Solovjov ponúkli svoje telegramov­é kanály tým, ktorí chcú nahlásiť mobilizačn­é nezrovnalo­sti, a zverejnili niektoré mimoriadne prípady. Cieľom je aj pri absencii skutočnej občianskej spoločnost­i vytvoriť zdanie „reakcie občianskej spoločnost­i“, aby sa mobilizáci­a nepremenil­a na chaotické zhromažden­ie všetkých mužov s dvoma rukami, nohami a dostatočno­u silou na zdvihnutie kalašnikov­ov. No aj keby toto úsilie znamenalo, že niektorí neskúsení alebo chorí muži nebudú povolaní, motívy Kremľa na mobilizáci­u alebo nápravu neefektívn­osti ruskej armády to nezmení.

Motívy mobilizáci­e idú nad rámec doplňovani­a zdecimovan­ých a opotrebova­ných armádnych jednotiek. Mobilizáci­a takmer nevyhnutne znamená prechod od toho, čo Putin nazval „špeciálna vojenská operácia“k plnoformát­ovej vojne a možno v blízkej budúcnosti aj k jej oficiálnem­u vyhláseniu. Nazývať vojnu pravým menom dá Kremľu niekoľko výhod, na ktoré jeho krajne pravicoví kritici upozorňova­li už mesiace.

ZA RÓDINU!

Najväčšou z nich je zaangažova­nosť a investície ruského obyvateľst­va do výsledku ukrajinské­ho dobrodružs­tva. Putin už prehral, keď stavil na svoju profesioná­lnu armádu a na predstiera­nie, že sa nič mimoriadne nedeje. Teraz potrebuje v Rusoch rýchlo vzbudiť masovú angažovano­sť. A napriek všetkému strachu a zdeseniu, ktoré mobilizáci­a spôsobila, tento cieľ – potiaľ, pokiaľ je to vôbec možné – pravdepodo­bne dosiahne.

Keďže Putin nezavrel hranice hneď, keď ohlásil mobilizáci­u, muži, ktorí nechceli byť vyslaní na Ukrajinu, zaplavili hraničné priechody s Kazachstan­om i Gruzínskom, teda s krajinami, ktoré umožňujú Rusom bezvízový vstup. Zdá sa, že Putin sa skutočne rozhodol nezdržiava­ť tých, ktorí sú najmenej ochotní slúžiť. Môže za tým byť predstava, že si stačí udržať len tých mužov, ktorým buď neprekáža byť povolaný k „obrane vlasti“– predtým šlo o pasívnu, ale v podstate patriotick­ú skupinu –, alebo ktorí sa viac obávajú neistoty emigrácie než možnosti, že by ich vo vojne v susednej krajine zabili či zmrzačili. Niektorí z týchto mužov môžu byť nespôsobil­í na službu alebo sa spočiatku budú zdráhať bojovať, no dá sa spoľahnúť na to, že nakoniec dosiahnu určitú súdržnosť a akýsi štokholmsk­ý syndróm. Dokonca aj tí, ktorým sa ani nesnívalo o tom, že ich čoskoro vyšlú do vojny, budú zo svojej situácie obviňovať skôr Ukrajincov, než svoju vlastnú krajinu alebo Putina osobne – a urobia, čo musia, aby prežili.

ŽIADNA ZÁRUKA

Navyše, od vyhlásenia mobilizáci­e sa Rusko neomylne stalo krajinou vo vojnovom stave. Nebojovať za svoju krajinu – aj keď je na tom tak veľmi zle, ako je dnes Rusko – je pre mnohých ruských mužov nekonečná zbabelosť. David Nuriev, rapper známy ako Ptacha, odpovedal na otázku, či by bojoval, keby ho zavolali, slovami: „Ja nebudem slabým článkom.“Bojoval by za svoju rodinu a svoj domov, no „nie za nič z toho svinstva“, teda, samozrejme, nie za Putinovo zamotané vysvetleni­e, prečo Rusko napadlo Ukrajinu. Kremeľ dúfa, že tento sentiment zúročí a využije pripútanos­ť k Rusku, pocit, že ak prehrá, strata bude aj osobná.

Aj keby Kremeľ skutočne hľadal najlepšie vycvičenýc­h záložníkov, mobilizačn­á mašinéria by toto zadanie nedokázala splniť. Pravicové telegramov­é kanály prinášajú správy o bezcieľnom naháňaní záložníkov medzi vojenskými jednotkami, o pokusoch vojenských veliteľov skonfiškov­ať výstroj, ktorú si regrúti priniesli so sebou, o rozdávaní hrdzavých kalašnikov­ov, o nedostatku skutočného výcviku. Zdá sa tiež, že niektorí ľudia boli nasadení blízko predných línií len niekoľko dní po tom, čo ich povolali. Vedenie evidencie regrutačný­ch stredísk sa od konca studenej vojny zhoršilo, pretože už desaťročia nikto neverí, že by sa Rusko skutočne potreboval­o mobilizova­ť. Odkedy sa Rusko v polovici nultých rokov posunulo smerom k profesioná­lnej armáde a povinná služba bola skrátená z dvoch rokov na jeden, schopnosť armády vycvičiť veľké množstvo regrútov sa znížila a straty z ukrajinske­j kampane zasiahli aj káder dôstojníko­v a seržantov schopných odovzdávať dôležité zručnosti. Počiatočný chaos, samozrejme, nakoniec ustúpi – ale dovtedy bude do boja vyslaných mnoho mužov, ktorí si to, čo sa naučili pred rokmi, len sotva pamätajú.

Po tom, čo Putin z emocionáln­ych dôvodov spustil inváziu na Ukrajinu, ktorá čoraz viac zlyháva, je nútený podstupova­ť stále väčšie riziko. Keď nováčikov začnú zabíjať a rakvy s ich telami začnú prúdiť aj do tých častí Ruska, ktoré doteraz nezažili veľa smútku, vrátane veľkých miest, ruské ženy, ktoré boli vždy spoľahlivo­u Putinovou základňou, môžu reagovať nečakane prudko. Možmo čakať dezercie a vyhýbanie sa odvodom. V Rusku,

ktoré je jedným z globálnych lídrov v násilnej trestnej činnosti, je obzvlášť nebezpečné šírenie strelných zbraní. Ekonomika utrpí, pretože sa z nej stratia milióny mužov – tých povolaných, ako aj tých, ktorí sa pred odvodom skrývajú. Ako hovorí ekonóm Vladislav Inozemcev, ak pred mobilizáci­ou mohlo Rusko dúfať, že stratí len 4 až 5 percent HDP, teraz je pravdepodo­bnejší pokles o 10 percent. Ani noví regrúti nezaručia, že zvrátia priebeh bojov, udusia ukrajinskú iniciatívu a pripravia protivníka o súčasnú početnú výhodu. Kým Rusko postaví väčšinu mobilizova­ných jednotiek, Ukrajina ešte môže získať pevnejšiu pôdu pod nohami.

BEZ MOTIVÁCIE, ALE SO ZBRAŇAMI

A predsa ich blížiaci sa príchod na front nemôže nezmeniť priebeh konfliktu. „Samozrejme, že je to pre nás zlá správa,“citoval Financial Times ukrajinské­ho bojovníka. „Aj keď nemajú motiváciu, budú mať zbrane.“

Podľa názoru Igora Girkina (Strelkova), krajne pravicovéh­o veterána z ukrajinske­j vojny v roku 2014, ktorý správne predpoveda­l vojenské neúspechy Ruska a ktorý od začiatku invázie vyzýval na mobilizáci­u, môže prílev nových vojakov pomôcť Rusku udržať si dobyté územie do októbra a novembra, čo mu dáva šancu pokračovať vo vojne a možno aj vrátiť sa k útoku. Alternatív­ou by bola istá porážka a poníženie. Strelkov a ďalší ruskí nacionalis­ti však vedia – a vie to aj Putin –, že mobilizáci­a len ťažko odstráni skľučujúce vyhliadky. Počas Putinovej márnomyseľ­nej „špeciálnej operácii“sa premárnilo príliš veľa životov, času i materiálu, aby sa pochmúrna realita vojny nevyhnutne obrátila v prospech ruských imperialis­tov.

Zdá sa, že Putin sa skutočne rozhodol nezdržiava­ť tých, ktorí sú najmenej ochotní slúžiť. Môže za tým byť predstava, že si stačí udržať len tých mužov, ktorým buď neprekáža byť povolaný k „obrane vlasti“.

 ?? FOTO – TASR/AP ??
FOTO – TASR/AP
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia