Putinova vojna sa vrátila do Ruska
„Čiastočná mobilizácia“síce vyvolala nepokoje, ale angažovanie obyčajných Rusov tiež určite vyostrí vojenský konflikt na Ukrajine
Takzvaná „čiastočná mobilizácia“, ktorú minulý týždeň oznámil Vladimir Putin, zmenila v očiach Rusov charakter ukrajinskej vojny v priebehu niekoľkých dní. Napriek všetkým následným scénam chaosu a nepokojov v ruských mestách, vplyv mobilizácie čoskoro zmení charakter vojny aj z pohľadu Ukrajincov.
Necelý týždeň od vyhlásenia mobilizácie je ťažké povedať, či je skutočne „čiastočná“alebo všeobecná. V Putinovom dekréte je nápadný chýbajúci odsek – za bodom 6 bezprostredne nasleduje bod 8. Podľa Putinovho tlačového tajomníka Dmitrija Peskova sa utajovaný bod 7 zaoberá počtom ľudí, ktorí sa majú zmobilizovať. Minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že ide o 300-tisíc mužov, pričom Peskov poprel správy médií, že skutočný počet v dekréte je jeden milión či dokonca 1,2 milióna ľudí: absencia presného čísla však najlepšie zodpovedá situácii v teréne.
KVALITATÍVNA ZMENA
Putin vo svojom príhovore k národu 21. septembra povedal, že odvedení budú len ľudia, ktorí absolvovali povinnú službu v armáde, majú dostatok špecifických zručností (napríklad delostrelectvo alebo tankový výcvik) a pokiaľ možno bojové skúsenosti. Čoskoro sa však ukázalo, že mnohé miestne odvodové komisie sa poponáhľali chytiť každého muža, ktorého mohli získať, aby ich neobvinili z nedostatočnej horlivosti. To znamená, že povolávajú aj ľudí s nevyhovujúcim zdravotným stavom, tých, ktorí nikdy neslúžili, i tých, ktorí sú príliš starí (nad 40 rokov). V niektorých oblastiach boli povolávacie rozkazy doručené hlboko v noci, pričom ich príjemcovia sa museli dostaviť do regrutačného strediska nasledujúce ráno. V Dagestanskej republike na severnom Kaukaze vyvolala bezohľadná mobilizácia nepokoje a strety s políciou. A napríklad vo východnej Sibíri miestny muž postrelil a ťažko zranil úradníka, ktorý mal na starosti miestne regrutačné stredisko, zrejme za to, že zavolal kamarátovi strelca, ktorý ani len neabsolvoval povinnú službu.
Krajne pravicoví aktivisti a kremeľskí propagandisti vedú proti takýmto „excesom“kampaň. Šéfka propagandistického kanála RT Margarita Simonjanová a moderátor relácií v hlavnom vysielacom čase Vladimir Solovjov ponúkli svoje telegramové kanály tým, ktorí chcú nahlásiť mobilizačné nezrovnalosti, a zverejnili niektoré mimoriadne prípady. Cieľom je aj pri absencii skutočnej občianskej spoločnosti vytvoriť zdanie „reakcie občianskej spoločnosti“, aby sa mobilizácia nepremenila na chaotické zhromaždenie všetkých mužov s dvoma rukami, nohami a dostatočnou silou na zdvihnutie kalašnikovov. No aj keby toto úsilie znamenalo, že niektorí neskúsení alebo chorí muži nebudú povolaní, motívy Kremľa na mobilizáciu alebo nápravu neefektívnosti ruskej armády to nezmení.
Motívy mobilizácie idú nad rámec doplňovania zdecimovaných a opotrebovaných armádnych jednotiek. Mobilizácia takmer nevyhnutne znamená prechod od toho, čo Putin nazval „špeciálna vojenská operácia“k plnoformátovej vojne a možno v blízkej budúcnosti aj k jej oficiálnemu vyhláseniu. Nazývať vojnu pravým menom dá Kremľu niekoľko výhod, na ktoré jeho krajne pravicoví kritici upozorňovali už mesiace.
ZA RÓDINU!
Najväčšou z nich je zaangažovanosť a investície ruského obyvateľstva do výsledku ukrajinského dobrodružstva. Putin už prehral, keď stavil na svoju profesionálnu armádu a na predstieranie, že sa nič mimoriadne nedeje. Teraz potrebuje v Rusoch rýchlo vzbudiť masovú angažovanosť. A napriek všetkému strachu a zdeseniu, ktoré mobilizácia spôsobila, tento cieľ – potiaľ, pokiaľ je to vôbec možné – pravdepodobne dosiahne.
Keďže Putin nezavrel hranice hneď, keď ohlásil mobilizáciu, muži, ktorí nechceli byť vyslaní na Ukrajinu, zaplavili hraničné priechody s Kazachstanom i Gruzínskom, teda s krajinami, ktoré umožňujú Rusom bezvízový vstup. Zdá sa, že Putin sa skutočne rozhodol nezdržiavať tých, ktorí sú najmenej ochotní slúžiť. Môže za tým byť predstava, že si stačí udržať len tých mužov, ktorým buď neprekáža byť povolaný k „obrane vlasti“– predtým šlo o pasívnu, ale v podstate patriotickú skupinu –, alebo ktorí sa viac obávajú neistoty emigrácie než možnosti, že by ich vo vojne v susednej krajine zabili či zmrzačili. Niektorí z týchto mužov môžu byť nespôsobilí na službu alebo sa spočiatku budú zdráhať bojovať, no dá sa spoľahnúť na to, že nakoniec dosiahnu určitú súdržnosť a akýsi štokholmský syndróm. Dokonca aj tí, ktorým sa ani nesnívalo o tom, že ich čoskoro vyšlú do vojny, budú zo svojej situácie obviňovať skôr Ukrajincov, než svoju vlastnú krajinu alebo Putina osobne – a urobia, čo musia, aby prežili.
ŽIADNA ZÁRUKA
Navyše, od vyhlásenia mobilizácie sa Rusko neomylne stalo krajinou vo vojnovom stave. Nebojovať za svoju krajinu – aj keď je na tom tak veľmi zle, ako je dnes Rusko – je pre mnohých ruských mužov nekonečná zbabelosť. David Nuriev, rapper známy ako Ptacha, odpovedal na otázku, či by bojoval, keby ho zavolali, slovami: „Ja nebudem slabým článkom.“Bojoval by za svoju rodinu a svoj domov, no „nie za nič z toho svinstva“, teda, samozrejme, nie za Putinovo zamotané vysvetlenie, prečo Rusko napadlo Ukrajinu. Kremeľ dúfa, že tento sentiment zúročí a využije pripútanosť k Rusku, pocit, že ak prehrá, strata bude aj osobná.
Aj keby Kremeľ skutočne hľadal najlepšie vycvičených záložníkov, mobilizačná mašinéria by toto zadanie nedokázala splniť. Pravicové telegramové kanály prinášajú správy o bezcieľnom naháňaní záložníkov medzi vojenskými jednotkami, o pokusoch vojenských veliteľov skonfiškovať výstroj, ktorú si regrúti priniesli so sebou, o rozdávaní hrdzavých kalašnikovov, o nedostatku skutočného výcviku. Zdá sa tiež, že niektorí ľudia boli nasadení blízko predných línií len niekoľko dní po tom, čo ich povolali. Vedenie evidencie regrutačných stredísk sa od konca studenej vojny zhoršilo, pretože už desaťročia nikto neverí, že by sa Rusko skutočne potrebovalo mobilizovať. Odkedy sa Rusko v polovici nultých rokov posunulo smerom k profesionálnej armáde a povinná služba bola skrátená z dvoch rokov na jeden, schopnosť armády vycvičiť veľké množstvo regrútov sa znížila a straty z ukrajinskej kampane zasiahli aj káder dôstojníkov a seržantov schopných odovzdávať dôležité zručnosti. Počiatočný chaos, samozrejme, nakoniec ustúpi – ale dovtedy bude do boja vyslaných mnoho mužov, ktorí si to, čo sa naučili pred rokmi, len sotva pamätajú.
Po tom, čo Putin z emocionálnych dôvodov spustil inváziu na Ukrajinu, ktorá čoraz viac zlyháva, je nútený podstupovať stále väčšie riziko. Keď nováčikov začnú zabíjať a rakvy s ich telami začnú prúdiť aj do tých častí Ruska, ktoré doteraz nezažili veľa smútku, vrátane veľkých miest, ruské ženy, ktoré boli vždy spoľahlivou Putinovou základňou, môžu reagovať nečakane prudko. Možmo čakať dezercie a vyhýbanie sa odvodom. V Rusku,
ktoré je jedným z globálnych lídrov v násilnej trestnej činnosti, je obzvlášť nebezpečné šírenie strelných zbraní. Ekonomika utrpí, pretože sa z nej stratia milióny mužov – tých povolaných, ako aj tých, ktorí sa pred odvodom skrývajú. Ako hovorí ekonóm Vladislav Inozemcev, ak pred mobilizáciou mohlo Rusko dúfať, že stratí len 4 až 5 percent HDP, teraz je pravdepodobnejší pokles o 10 percent. Ani noví regrúti nezaručia, že zvrátia priebeh bojov, udusia ukrajinskú iniciatívu a pripravia protivníka o súčasnú početnú výhodu. Kým Rusko postaví väčšinu mobilizovaných jednotiek, Ukrajina ešte môže získať pevnejšiu pôdu pod nohami.
BEZ MOTIVÁCIE, ALE SO ZBRAŇAMI
A predsa ich blížiaci sa príchod na front nemôže nezmeniť priebeh konfliktu. „Samozrejme, že je to pre nás zlá správa,“citoval Financial Times ukrajinského bojovníka. „Aj keď nemajú motiváciu, budú mať zbrane.“
Podľa názoru Igora Girkina (Strelkova), krajne pravicového veterána z ukrajinskej vojny v roku 2014, ktorý správne predpovedal vojenské neúspechy Ruska a ktorý od začiatku invázie vyzýval na mobilizáciu, môže prílev nových vojakov pomôcť Rusku udržať si dobyté územie do októbra a novembra, čo mu dáva šancu pokračovať vo vojne a možno aj vrátiť sa k útoku. Alternatívou by bola istá porážka a poníženie. Strelkov a ďalší ruskí nacionalisti však vedia – a vie to aj Putin –, že mobilizácia len ťažko odstráni skľučujúce vyhliadky. Počas Putinovej márnomyseľnej „špeciálnej operácii“sa premárnilo príliš veľa životov, času i materiálu, aby sa pochmúrna realita vojny nevyhnutne obrátila v prospech ruských imperialistov.
Zdá sa, že Putin sa skutočne rozhodol nezdržiavať tých, ktorí sú najmenej ochotní slúžiť. Môže za tým byť predstava, že si stačí udržať len tých mužov, ktorým buď neprekáža byť povolaný k „obrane vlasti“.