Rola intelektuálov v krízových časoch

„Ľudový“antiintelektualizmus je kolektívna averzia k inakosti, za ktorou sa skrýva averzia k mudrovaniu, „práci v teple“

Populizmus sa zväčša chápe ako antiintelektualizmus. „Ľudu“sa jednoducho zdá, že tí intelektuáli a intelektuálky žijú vo vežiach zo slonoviny a veci „obyčajného života“majú buď v paži, alebo sú od nich na míle vzdialení a nerozumejú im. „Ľud“sa mýli – aj my sme občania. A ako už to chodí, aj medzi nami sú „praštenci“, nedovzdelanci, pomýlenci.

Skvelý, dnes už nebohý sociológ Milan Petrusek, intelektuál do špiku kosti, vo Veľkom sociologickom slovníku píše: „Intelektuál sice bývá zároveň příslušníkem inteligence, není to však totéž, protože intelektuál nemusí nutně být vysokoškolák (akademik), ani pracovat v odpovídajícím zaměstnání. Obvykle se charakterizuje nadprůměrnou schopností slova, mluveného i psaného, snahou o originalitu, jistou nezávislostí a kritičností, ochotou vyjadřovat se o závažných otázkách srozumitelně a hlavně přitažlivě. Intelektuál ovšem také nenese za nic odpovědnost a může mít sklon k vytváření a šíření ideologií, včetně totalitních. Vcelku mívají intelektuálové sklon spíše k levici, ke kritice moci, poměrů, a podobně.“

AVERZIA K INAKOSTI

„Ľudový“antiintelektualizmus je kolektívna averzia k inakosti, za ktorou sa skrýva averzia k mudrovaniu, „práci v teple“, odtrhnutosti od „obyčajných ľudí“. V krízových situáciách sú to však často práve intelektuáli, ktorí sa ocitajú v prvej línii, pretože sú, ako sa píše vyššie, charakteristickí „…nadprůměrnou schopností slova, mluveného i psaného, snahou o originalitu, jistou nezávislostí a kritičností, ochotou vyjadřovat se o závažných otázkách srozumitelně a hlavně přitažlivě…“a tieto svoje vlastnosti aktívne prejavujú. Nehovorím o typickom aktivizme, ktorý provokuje verejný záujem o dôležité spoločenské témy. Na to treba mať náturu. Hovorím o úplne prirodzenom „vedľajšom“produkte občianskeho života.

Pre spoločenského vedca či vedkyňu, spisovateľa, spisovateľku, publicistu, publicistku by to mala byť schopnosť komunikovať s verejnosťou tak, aby aj po dvadsiatich štyroch hodinách ľudia vedeli, že čosi čítali, a zdvihli zadky zo stoličiek. Pre učiteľský stav schopnosť formovať charaktery žiakov; pre umelca, umelkyňu, filozofa, filozofku, duchovných vodcov vystúpiť z bezpečia odborných a privátnych komunít s osobným nasadením a rizikom.

NEPOTREBUJEME ROZSIEVAČOV HNOJA

Diskusia o prežití ľudstva, o smerovaní evolúcie civilizácií a kultúr v časoch, keď stačí škrtnúť zápalkou a svet je v plameňoch, plus podpaľačov je prebytok, prestáva byť nezáväzným rozprávaním. Nemalo by byť vrcholom evolúcie ľudských bytostí práve duchovno a umenie? V pozitívnom, nedeštruktívnom význame týchto slov? Takýchto vodcov potrebujeme, a nie rozsievačov hnoja.

Racionálne poznávanie – obľúbená oblasť sebarealizácie intelektuálov a intelektuálok – až potom? Nemala by byť tvorba nástrojov, ako pochopiť, uchopiť a „ovládať“svet javov, ľudí, vzťahov a vecí, na prvom mieste?

Nie – pretože nedeštruktívne „ovládanie“chce patričnú duchovnú a umeleckú kreativitu, vzdelanosť, osobnostnú výbavu. No vidíte, nehovorím vám to odjakživa? povie „pravoverný“kresťan, žid, moslim… (vrátane vyznávačov politických ideológií). No jasné, že hovoríš, ale súčasne vztyčuješ prst a hrozíš neveriacim. Neveriacimi sú, samozrejme, všetci inoverci, pretože pravdu máme my (kresťania, židia…)! O akej pravde hovoríš? O pravde, ktorá vydeľuje, vyčleňuje... napríklad zoči-voči globálnym ohrozeniam?

No dobre, hovorme teda o tolerantnom spolužití rozmanitých právd. To by azda evolúcia mohla zvládnuť. Možno s prispením umelej inteligencie, ak do nej my ľudia vložíme zákon, ktorý sformuloval Karel Čapek vo svojom diele R.U.R. pred mnohými desaťročiami. Zhruba znie takto: Budeš slúžiť človeku, jeho rozvoju, jeho kvalite života, až do konca vekov!

Nazad k téme: rola intelektuála v krízových časoch je na bojisku. V batohu pero, papier (notebook, tablet) a rozčítaná kniha. Ak v boji prejaví vodcovské schopnosti, bude to len dobre. A po boji sa vráti k stolu, za katedru, do laboratória, ateliéru… a k rodine, ak prežila.

Skončím aktuálne – sme „tu a teraz“na bojisku, vo vojne? Sme, pretože sme Západ – to je naša vlasť a náš domov. Ruský agresor Putin, a jeho režim, nás definoval ako smrteľného nepriateľa idey Veľkého Ruska. Slovo nás by som mal dať – s ohľadom na posledné výskumy verejnej mienky – do úvodzoviek. No a?

Rola intelektuála v krízových časoch je na bojisku. V batohu pero, papier (notebook, tablet) a rozčítaná kniha. Ak v boji prejaví vodcovské schopnosti, bude to len dobre. A po boji sa vráti k stolu, za katedru, do laboratória, ateliéru… a k rodine, ak prežila.