Putin urobil krok, z ktorého niet návratu
Pripojenie 15 percent Ukrajiny k Rusku znižuje šancu na rokovania a zvyšuje riziko, že Rusko použije jadrové zbrane
Ruské štátne televízie uverejňovali na svojich obrazovkách odpočítanie do slávnostnej chvíle. Vladimir Putin napokon meškal dvadsať minút.
Ruský prezident mal v preplnenej Georgievskej sále v Kremli prejav, v ktorom oznámil formálnu anexiu štyroch ukrajinských regiónov: Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Zaporižžskej oblasti. Urobil tak po pseudoreferendách na ich území, ktoré však zatiaľ nikto neuznal. Vladimir Putin v prejave povedal, že juhovýchodná Ukrajina je súčasť Ruska, pretože bola súčasťou Ruskej ríše predtým a pretože Sovietsky zväz túto oblasť oslobodil od nacistov počas druhej svetovej vojny. „Chcem, aby ma vláda v Kyjive a ich skutoční vládcovia na Západe počuli... Občania Donecka, Luhanska, Zaporižžie a Chersonu budú navždy naši občania,“povedal Putin.
V prejave inak opakoval známe tvrdenia ruskej propagandy, napríklad že Západ chce zničiť Rusko a spraviť z neho svoju kolóniu. Západ (presnejšie „Anglosasov“) tiež obvinil z útoku na plynovod Nord Stream.
„Dokonca aj na Putinove štandardy je toto skutočne prudký slovný útok proti Západu. Kreslí čiaru medzi koloniálnou západnou elitou a zvyškom, ide od ópiových vojen cez vzburu Indie. Odkaz: Rusko chce viesť globálny odpor voči Západu,“
komentoval Putinov prejav reportér Financial Times Max Seddon. Putin spomínal Hirošimu a Nagasaki, bombardovania nemeckých miest cez druhú svetovú či vojny v Kórei a vo Vietname.
„Viniť Západ za všetky ruské problémy nie je nič nové, ale Putin to v tomto prejave posunul na úplne novú úroveň,“napísal aj analytik BBC Paul Kirby. Britská televízia prestala v polovici jeho prejav tlmočiť a prešla do štúdia.
MUSÍ ICH BRÁNIŤ
Anexia týchto štyroch oblastí je podľa Meduzy najväčšou eskaláciou vojny na Ukrajine od začiatku ruskej invázie. Je to tiež najväčšia anexia európskeho územia od druhej svetovej vojny. Meduza to prirovnáva k Hitlerovej anexii Rakúska či sovietskemu obsadeniu pobaltských republík počas druhej svetovej vojny.
Analytici tento ruský krok, ktorý vyprovokovali aj prehry na fronte, hodnotia ako snahu predať vojnu ruskej verejnosti a nakresliť červenú čiaru, za ktorú by Ukrajina a jej spojenci nemali ísť. Tí ju však takmer isto nebudú rešpektovať. USA už vo štvrtok oznámili, že Ukrajine pošlú ďalších 18 raketometov HIMARS.
Celé územie, ktoré Rusko chce pripojiť, má 90-tisíc štvorcových kilometrov, čo je 15 percent územia Ukrajiny a takmer dvojnásobná veľkosť územia Slovenska. Pred vojnou v roku 2014 v týchto štyroch oblastiach žilo vyše 9 miliónov obyvateľov, teda pätina ukrajinskej populácie. Teraz je ich tu výrazne menej, keďže mnohí ušli.
Aj keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj hovorí, že z pohľadu Kyjiva to nič neznamená, anektované územia neuznáva a bude naďalej pokračovať v oslobodzovaní svojho územia, z pohľadu Ruska ide o veľkú vec.
Slovami editora Economist Shashanka Joshiho, je to bod, z ktorého niet návratu.
„[Putin] sa týmto zaviazal brániť [tieto územia] navždy a obsadiť časti, ktoré neovláda (je ich veľa). Bráni mu to vrátiť
Budeme chrániť našu zem so všetkými našimi silami a urobíme všetko, aby sme zaistili bezpečnosť ľudí.
ich späť Ukrajine ako súčasť dohody. Zvyšuje to riziko eskalácie,“napísal na Twitteri.
„Budeme chrániť našu zem so všetkými našimi silami a urobíme všetko, aby sme zaistili bezpečnosť ľudí,“povedal aj Putin.
Kým z územia okolo Kyjiva, Sumy či nedávno aj z veľkej časti Charkivskej oblasti sa mohli ruskí vojaci stiahnuť, a tváriť sa, že tam nikdy neboli, teraz budú musieť oblasť brániť, lebo ide z ruského pohľadu už o územie Ruska.
Bývalý prezident Dmitrij Medvedev, z ktorého sa počas vojny stal jeden z najväčších jastrabov v Putinovom okolí, povedal, že „žiaden budúci líder Ruska, žiaden oficiálny predstaviteľ nebude schopný zvrátiť tieto rozhodnutia“.
Podľa jednej analytičky sa tak Rusko stane štátom s hranicami, ktoré nemajú legitimitu.
„Ruská federácia, ako sme ju poznali, prejde do novej fázy svojej existencie. Stane sa štátom s delegitimizovanými hranicami, vrátane častí, ktoré nielenže nebudú uznané žiadnym štátom ani medzinárodnou organizáciou de jure, ale nebudú kontrolované ani centrálnou administratívou de facto,“povedala pre Guardian ruská politologička Jekaterina Schulmannová.
To sa síce už stalo aj anexiou
Krymu v roku 2014, no Krym Rusi stále plne ovládajú.
ZASTAVÍ TO POKUS O VYJEDNÁVANIA
Vladimir Putin zrejme dúfal, že tento krok donúti Ukrajincov k vyjednávaniam. Aj v prejave povedal, že sa Kyjiv musí vrátiť za vyjednávací stôl.
K rokovaniam však zrejme nedôjde. Prezident Zelenskyj už povedal, že anexia týchto oblastí ukončí akékoľvek snahy o rokovania o prímerí.
Ukrajinci nebudú ochotní súhlasiť s tým, že prídu o 15 percent svojho územia (s Krymom asi 20 percent), aspoň dovtedy, kým sa im bude dariť na bojisku. Rusi zasa nemôžu vyjednávať o „svojich“územiach.
„Putin spálil svoj diplomatický záchranný čln, ktorý ho mohol zachrániť,“napísal aj komentátor Washington Post David Ignatius.
Nie je pritom úplne jasné, či Rusko anektuje územia v ich pôvodných hraniciach alebo len tie časti, ktoré momentálne vojensky ovláda. Nepovedal to ani hovorca Kremľa či Putin v prejave. Proruskí politici na okupovanej Zaporižžii napríklad chceli pripojiť celé územia.
To by znamenalo, že Rusko anektuje aj tie územia, ktoré momentálne neovláda.
Podľa Meduzy Rusko momentálne okupuje 99 percent
Luhanskej oblasti, 93 percent Chersonskej oblasti (v oboch regiónoch sú však pod tlakom ukrajinských jednotiek), asi 65 percent Doneckej oblasti a podobne veľkú časť Zaporižžskej oblasti. Neovládajú a ani nikdy neovládali napríklad mesto Zaporižžia, ktoré malo pred vojnou asi 700-tisíc obyvateľov.
Ukrajinci tiež varujú, že vďaka anexii môžu Rusi mobilizovať obyvateľov, ktorí žijú na obsadených územiach. Týka sa to najmä Chersonu a Zaporižžie, keďže Doneck a Luhansk mali doteraz z ruského pohľadu štatút nezávislých republík, a koho mohli, toho už na front poslali.
PREDÁ AKO VÍŤAZSTVO?
Putin anexiu, ktorú budúci týždeň spečatia obe komory ruského parlamentu, môže predať ako isté víťazstvo vo svojej „špeciálnej vojenskej operácii“. Dobré správy potrebuje.
Predminulý týždeň nariadil „čiastočnú mobilizáciu“, ktorá je však nepopulárna. Podľa nového prieskumu nezávislej agentúry Levada sa takmer 47 percent ľudí díva na mobilizáciu so strachom a znepokojením, 23 percent so šokom a 13 percent s hnevom. Pozitívne pocity ako hrdosť na Rusko (23 percent), nadšenie (6 percent) a radosť (6 percent) sú v menšine. Rovnako zo 73 na 53 percent klesol aj po
štvorcových kilometrov tvorí územie štyroch Ruskom anektovaných ukrajinských oblastí