Kto si ešte želá víťazstvo vraha?

Putin zatlačený do kúta už vie len nebezpečne provokovať

Vpiatok sa odohral kľúčový moment ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine. Rusko perfídne ukradlo Ukrajine časť jej územia (asi 15 percent a 4 milióny obyvateľov) a ešte to nehanebne vydáva za akýsi historický nárok či za vôľu ľudu vyjadrenú v referendách.

V takých referendách, že voľby do Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky za Husáka pri nich vyzerali ako oslava demokracie a slobodnej vôle občanov.

Putinov režim sa už ani nenamáhal držať nejakú formu ako pri referende o pripojení Krymu k Rusku, zachoval sa úplne ako chrapúň rátajúc s tým, že „anexiu“oblastí Doneck, Luhansk, Cherson a Zaporižžia mu uznajú akurát tak niekde vo Venezuele alebo Iráne.

Rusko, ironicky stály člen Bezpečnostnej rady OSN, sa pod Putinovým vedením stáva páriom medzinárodného spoločenstva. Bohužiaľ, páriom s jadrovým arzenálom.

To, že Putin sa rozhodol pre anektovanie časti Ukrajiny, sa dá vysvetliť okrem jeho blúznenia o obrovskej matičke Rusi ako pokus prekryť vojenské neúspechy, nespokojnosť s mobilizáciou a aj ako nakreslenie červenej čiary pre Západ.

Zároveň to zvýšilo obavy z použitia jadrovej zbrane, potvrdilo, že táto vojna nebude krátka, a prakticky zničilo akékoľvek šance na nejaké vyjednávania o jej ukončení.

Každému, kto mohol mať pochybnosti o tom, že Putinovi nejde o nič iné ako o faktické vymazanie Ukrajiny z mapy sveta a jej pripojenie k Rusku, azda v piatok doplo. Veď to, čo sa mu nepodarilo vojensky, ako to plánoval na začiatku útoku voči Kyjivu, sa teraz snaží dosiahnuť nehoráznym porušovaním medzinárodného práva.

Ten, kto si želá víťazstvo Putina v tejto vojne, a že ich je na Slovensku nemálo, či ten, kto vyzýva Ukrajincov, aby sa v mene „mieru“nechali potupiť, ho schvaľuje.

Otvára tiež cestu pre ďalších autokratov či diktátorov, ktorí sa môžu nechať inšpirovať Putinovým konaním.

Jedinou cestou, ako Putina zastaviť, je v tejto chvíli ešte väčšia podpora Ukrajine ako doteraz – a to vojenská, ekonomická, politická. Na to potrebujeme jednotu demokratickej časti sveta, jasné hodnotové smerovanie a áno, aj vzdanie sa časti svojho komfortu v podobe menej vykúrených bytov či zvažovania toho, kde sa dá ušetriť.

Je fajn, že slovenská diplomacia aj prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger a predseda parlamentu Boris Kollár nekompromisne odsúdili počínanie Ruska a dali jasne najavo, že uznávajú územnú celistvosť Ukrajiny, ktorá je, ako správne upozornili, kandidátskym štátom na vstup do EÚ.

To je jediný správny postoj. Toto je naozaj situácia, kde sú veci čierno-biele. Kto tvrdí niečo iné, klame a pracuje v prospech Moskvy.

Jedinou cestou, ako Putina zastaviť, je v tejto chvíli ešte väčšia podpora Ukrajine ako doteraz.