Auto s opitým vodičom je ako nabitá zbraň
Súdny lekár Ľubomír Straka vyše dvadsať rokov skúma, ako opitosť prispieva k predčasným úmrtiam
Diskusie o tom, že by u nás na Slovensku platilo, že môžete šoférovať auto do 0,5 promile alkoholu v krvi, považuje Ľubomír Straka za populizmus politikov. Vysvetľuje, že naša spoločnosť je jednoznačne alkoholová, a tak treba trvať na nulovej tolerancii. Pri nehode v centre Bratislavy zabil v nedeľu v noci vodič pod vplyvom alkoholu päť osôb, dvaja ľudia boli v nemocnici so zraneniami v kritickom stave.
Vodič, ktorý narazil do zastávky na Zochovej ulici v Bratislave, mal v krvi 1,6 promile alkoholu. Koľko toho musí človek približne vypiť, aby dosiahol takúto hodnotu?
Ak berieme, že ide o priemerného muža, ktorý má približne 90 kíl, tak musí vypiť minimálne osem klasických jednotiek alkoholu. Pod klasickou jednotkou alkoholu sa rozumie pollitrové pivo, dva decilitre bieleho vína, alebo poldeci destilátu. Takúto hodnotu už považujeme za stredne ťažký stupeň opitosti.
Ako sa pri takom množstve alkoholu postupne menia funkcie mozgu?
V nižších dávkach je účinok alkoholu trochu euforizujúci, kdežto v dávkach nad dve promile dochádza k útlmu, keď ľudia „zaspávajú na stole“. Koncentrácia 1,6 teda ešte spadá do fázy, keď alkohol utlmuje mozgovú kôru, človek stráca určité zábrany a je nabudený. To je možno aj dôvod, prečo ľudia radi pijú alkoholické nápoje.
Na druhej strane sa však človek stáva aj podstatne smelším a prestáva si uvedomovať rôzne nebezpečenstvá. Práve preto sú tieto koncentrácie rizikové pri dopravných nehodách. Alkohol v takýchto koncentráciách už človeku výrazne narúša schopnosť byť bezpečným účastníkom cestnej premávky. Svetové štatistiky hovoria, že 30-50 percent úmrtí pri dopravných nehodách spôsobil vplyv alkoholu. Čo je priveľmi vysoké číslo.
Čo robí takýto stav s ľudskými reflexmi?
Výrazne ich predlžuje, čiže človek nedokáže adekvátne reagovať na vonkajšie podnety. Vodič so spomenutým množstvom alkoholu v krvi má tiež výrazne zníženú pozornosť, horšiu adaptáciu zraku na svetlo aj tmu a závažne narušený odhad vzdialeností. Toto všetko vedie k tomu, že jednoducho nedokáže byť bezpečným účastníkom cestnej premávky bez ohľadu na to, akým šoférom je v triezvom stave. Pre takéhoto človeka je auto nabitou a odistenou zbraňou. 1,6 promile v krvi jednoducho znamená, že vodič je vyslovene nebezpečný pre seba a svoje okolie, čo sa v tomto prípade, bohužiaľ, potvrdilo.
Aký je v praxi rozdiel medzi reakčným časom triezvej osoby a človeka, ktorý má 1,6 promile?
Už pri koncentrácii okolo 0,6 promile je reakčný čas zdvojnásobený. Čiže ak by na niečo človek reagoval za triezva povedzme sekundu a pol, tak pri koncentrácii 0,6 promile mu to trvá 3 sekundy. To je povedzme odozva na to, že zbadám chodca a stlačím brzdový pedál. Ak mám normálny reakčný čas 1,5 sekundy, tak pri koncentrácii 1,6 promile sa určite zvýši nad 10 sekúnd.
V čom sú dopravné nehody s opitým vodičom iné oproti ostatným?
V tom, že pri nich najčastejšie dochádza k preceneniu svojich vlastných schopností. Sebavedomie a zvýšená agresivita umelo dodané alkoholom spôsobujú, že človek má tendenciu ísť prirýchlo, pretože si je istý, že to zvládne. No spomenuté narušenie reakčných časov môže spôsobiť, že v prudkej zákrute ide ďalej rovno, nezareaguje na chodca alebo na osvetlenie na semafore. Jednoducho má zhoršené videnie sveta okolo seba a horšie reaguje.
Nakoľko si vodič v stave stredne ťažkej opitosti vypne uvedomovanie dôsledkov svojho konania?
Práve toto je problém, pretože vtedy človek je presvedčený, že jemu sa nemôže nič stať, lebo je skúsený šofér, ktorý tú trasu prešiel už stokrát. Lenže vonkajšie podnety aj jeho reakcie sú rozdielne, čo je veľmi nebezpečná kombinácia.
Policajný prezident Štefan Hamran povedal, že vodič bol po nehode agresívny na policajtov a zdravotníkov. Prečo alkohol spúšťa u niektorých ľudí agresívne správanie?
Alkohol má zostupný typ útlmu. Postupne nám utlmuje mozog od mozgovej kôry smerom do hlbších mozgových štruktúr. V koncentráciách okolo jedného promile nám utlmuje práve mozgovú kôru, ktorá je to najsofistikovanejšie, čo odlišuje človeka od zvierat. Je to náš „najvyšší kontrolný orgán mozgu“, v ktorom máme uložené naše reakcie a správanie.
Pokiaľ je človek trochu vnútorne agresívny, tak pod vplyvom mozgovej kôry dokáže agresivitu v sebe tlmiť a ovplyvňovať svoje správanie. No akonáhle ju má alkoholom utlmenú, tak sa to, čo práve prežíva v hĺbke, prejaví aj navonok. Môže to byť agresivita, ale aj depresia.
Keď sa veľmi opitý človek presúva z pohostinstva domov, veľmi často sa stáva obeťou dopravných nehôd a úrazov – ide o tzv. syndróm cesty domov. Prečo je cesta domov najnebezpečnejšia?
Vodič s 1,6 promile alkoholu v krvi má tiež výrazne zníženú pozornosť, horšiu adaptáciu zraku na svetlo aj tmu a závažne narušený odhad vzdialeností.
Pretože opitý človek sa musí nejak dostať z jedného relatívne bezpečného priestoru do druhého. Opití ľudia, ktorí pri ceste domov najčastejšie zomierajú na cestách, sú chodci, ktorí idú stredom cesty a stáva sa aj to, že na nej zaspia.
Bohužiaľ, na Slovensku chodí veľa ľudí z pohostinstiev aj bicyklom alebo autom, čím sa stávajú väčším rizikom aj pre os
tatných. Tu sa opäť sa vraciame k alkoholu a sebavedomiu. Vo svojich výpovediach veľa vodičov po zadržaní uvádza, že kým nezačali piť, boli si istí, že na aute z pohostinstva neodídu a nájdu si iný spôsob dopravy domov. Lenže to platilo iba dovtedy, kým ich kontrolovala mozgová kôra. Akonáhle si vypili a dosiahli určitú úroveň sebavedomia a agresivity, rozhodli sa, že to zvládnu.
Robí sa na Slovensku pre prevenciu alkoholu za volantom dosť, napríklad v porovnaní s inými krajinami?
Myslím si, že najlepšou prevenciou je v tomto prípade trestanie. To, že každý policajt má pri každom zastavení akéhokoľvek motorového vozidla povinnosť podrobiť vodiča dychovej analýze, čo mi hovorili niektorí policajní funkcionári, je podľa mňa jediná správna cesta. Aj v praxi sa nám ukazuje, že dopravné nehody spôsobené alkoholom postupne vďaka tomu klesajú. Momentálne nemám pred sebou presné štatistiky, ale v znižovaní úmrtnosti na cestách pod vplyvom alkoholu sme minulý mesiac predbehli Čechov. Tí povinnosť dychovej kontroly pri každom zastavení vozidla nemajú.
Predtým ako boli na Slovensku používané dychové analyzátory, tak existovala štatistika, ktorá hovorila, že ak je vodič zvyknutý jazdiť pod vplyvom alkoholu, tak až každá sedemstá jazda, ktorú spraví, skončí tým, že ho policajti prichytia. To bolo v čase, keď pre policajtov existovala iba možnosť zobrať vodiča na odber vzorky krvi do najbližšej nemocnice a tým mu diagnostikovať opitosť.
Našťastie na Slovensku máme už roky spoľahlivé dychové analyzátory, vďaka ktorým vieme týchto vodičov pod vplyvom alkoholu oveľa lepšie zmonitorovať. Takže som presvedčený, že už nejde o každú 700. jazdu, ale možno sa pohybujeme okolo stovky-dvestovky. Citeľne to badať aj na poklese úmrtnosti v súvislosti s alkoholom, ktorý na Slovensku jednoznačne máme. Nie je to ideálne, ale dlhodobo ideme správnym smerom.
Niektoré krajiny, napríklad Nemecko či Rakúsko majú povolenú hladinu alkoholu za volantom do 0,5 promile. Majú aj vyššiu nehodovosť pod vplyvom alkoholu?
Presné štatistiky nemám, ale myslím si, že sa to niekde prejaví. Aj u nás bola kedysi tendencia posunúť tú hranicu do 0,5 – čiže by to boli jedno-dve pivá. Ako súdni lekári sme však proti tomu. Aj kvôli tomu, že pri koncentrácii 0,5 promile je dvojnásobne zvýšený reakčný čas. Touto cestou by som nešiel a vnímam to skôr ako populisticky populárne opatrenie.
Treba povedať aj to, že na Slovensku je príkaz prezidenta policajného zboru tolerovať koncentrácie alkoholu do 0,3 promile. Aj z nášho odborného súdnolekárskeho hľadiska ide o bezvýznamnú hodnotu, keď človek nie je touto koncentráciou nijak postihnutý. Táto tolerancia však v žiadnom prípade neznamená, že si šofér môže dať pivo ani nič podobné. Slúži to ako ochranný faktor, nakoľko každý dychový analyzátor má povolenú aj určitú chybovosť. Ak má analyzátor odchýlku povedzme 0,2 promile, tak za ňu nemôžeme ľudí trestať.
Ste autorom dvadsaťročnej analýzy, ktorá skúma vplyv akútnej intoxikácie na násilnú a predčasnú smrť. Aký vplyv má alkohol na násilie?
Spojitosť je veľmi veľká. Alkohol štatisticky spôsobuje 50 percent násilných úmrtí – napríklad pri bitkách, úrazoch a tak ďalej. Takže má rozsiahly dopad na ľudskú úmrtnosť, a to nie je len priamou otravou alkoholom či jeho dlhodobým užívaním.
Hovorili sme o prevencii v súvislosti s prácou policajných hliadok, no kde máme na Slovensku medzery v rámci osvety voči zvýšenému požívaniu alkoholu?
Jednoznačne v osvete u mladých ľudí. Nemusíme si klamať, naša spoločnosť je jednoznačne alkoholová. Alkohol je súčasťou nášho života od narodenia až po smrť. Pri každej oslave a pri každej udalosti sa na Slovensku zvykne piť. Naším cieľom by malo byť tieto zaužívané zvyky zmeniť alebo aspoň obmedziť. To všetko závisí od toho, ako sa budeme k mladým ľuďom správať a ako im budeme vysvetľovať škodlivé účinky alkoholu. My ako Ústav súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice v Martine robievame takéto osvetové akcie, prednášame aj na stredných školách. Ale naše kapacity nestačia na to, čo by bolo treba robiť.
Samotná represia totiž nestačí. Ako súdni lekári spolupracujeme na potieraní trestných činov alkoholu za volantom priamo s políciou a stretol som sa s tým, že v okrese, kde sme na kontrolu alkoholu pritvrdili viac, nám mladí ľudia prešli na iné návykové látky – najmä pervitín. To je z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky ešte horšie, pretože po pervitíne sú sebavedomie a agresivita o dosť vyššie. Takže veľkú rezervu nášho štátu vidím práve v osvete, ktorá má najväčší význam u mladých, ešte nesformovaných ľudí. Na tomto poli máme ešte veľa práce.