Whistleblowerov vytláčajú z práce
V práci prišli na podozrivé verejné obstarávania a oznámili ich. Hoci im polícia dáva za pravdu, oni sa musia súdiť o svoje pracovné miesto
Sú zamestnaní v štátnej inštitúcii a obaja majú pocit, že sú vo svojej práci len trpení. „Som tam persona non grata,“hovorí štyridsiatnik Vlado. Do budovy v posledných mesiacoch už ani len nevstúpi. Pracoval tam viac ako desať rokov.
Päťdesiatnik Ján chodí do práce každý deň, i keď vedenie mu dáva pravidelne najavo, ako veľmi ho tam nechce. V tomto sú Ján i Vlado v rovnakej situácii – ich zamestnávatelia by ich najradšej prepustili.
Nie je to však preto, že by si svoju prácu nerobili dobre. Naopak, s ich výkonom boli všetci spokojní. Svedčí o tom aj to, že Ján je v riadiacej pozícii.
Všetko sa zmenilo v roku 2020. Po voľbách a výmene vlády Smeru totiž obaja upozornili na pochybné verejné obstarávania u svojich zamestnávateľov. A hoci polícia začala pochybné obstarávania vyšetrovať, v inštitúciách sa stali nechcení. Nepriamo im naznačili, že „bonzákov“medzi sebou nechcú.
Jána sa pokúsili odvolať z funkcie a Vladovi zrušili pracovné miesto.
ZÍSKALI OCHRANU
O svoju prácu však ešte stále neprišli, a to vďaka statusu chráneného oznamovateľa. Získali ju ako whistlebloweri. Už viac ako rok nad nimi drží ochrannú ruku Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Obaja hovoria, že je to pre nich psychicky náročné. „Dal som sa na to, tak to musím vydržať,“tvrdí Ján. „Už necúvnem späť,“pridáva sa aj mladší Vlado, ktorému stres z posledných mesiacov spôsobil mnohé zdravotné problémy.
V jeho prípade sa ešte pridáva aj pocit neužitočnosti. Tým, že jeho pracovné miesto zrušili, zamestnaný síce je, ale nemá pozíciu, na ktorej by robil. Mesiace tak poberá plat bez toho, aby chodil do práce. On však robiť chce.
Je to podobné ako v prípade Márie Koránovej, whistleblowerky, ktorá nedávno verejne porozprávala svoj príbeh. Aj ona získala ochranu, dostáva plat, no nič nerobí.
Na košickej záchrannej službe pracovala pätnásť rokov, v posledných rokoch ako hlavná ekonómka. O svoje miesto vedie pracovnoprávny spor už tri roky a stále nie je na konci.
DVAJA ZO SEDEMNÁSTICH
Ján ani Vlado si neželali zverejniť identitu svoju ani svojho zamestnávateľa. Je to preto, že ich súdny spor o pracovné miesto sa stále neskončil. Dôvod ich anonymity však súvisí aj s trestným oznámením, ktoré obaja podali.
Ich podozrenia totiž polícia stále vyšetruje. Preto pri svojom rozprávaní nemohli zachádzať do podrobností o svojich zisteniach. Ich relevantnosť však potvrdzuje aj to, že im prokurátor udelil status chráneného oznamovateľa a že ich chráni na to zriadený úrad. Nie každý, kto sa obráti úrad, sa stáva chráneným whistleblowerom. Úrad podrobne vyhodnocuje každý podnet.
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti požiadali počas jeho asi ročnej existencie o pomoc či o radu tri stovky ľudí. Tím právnikov úradu sa intenzívne venoval 95 prípadom. V súčasnosti eviduje 17 chránených oznamovateľov.
Ako sa rozhoduje, kto získa status chráneného oznamovateľa? Predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová vysvetľuje, že status chráneného oznamovateľa neudeľuje úrad, ale prokurátor alebo správny orgán. Podnet teda nemusí mať vždy trestnoprávnu rovinu alebo rovinu porušenia povinností, za ktoré môžu štátne orgány udeliť finančnú sankciu.
Status dostáva oznamovateľ kvalifikovaného oznámenia, teda takého, ktoré môže prispieť alebo už reálne prispelo k objasneniu závažnej protiprávnej činnosti alebo k usvedčeniu páchateľa.
„Ak prokurátor alebo správny orgán vyhodnotia, že na základe oznámenia možno začať vyšetrovanie závažnejších trestných činov alebo správnych deliktov, túto ochranu udelia,“hovorí Dlugošová.
Dodala, že podľa aktuálnej právnej úpravy ide o trestné činy, za ktoré možno udeliť trest odňatia slobody v hornej hranici prevyšujúcej tri roky a správny delikt, za ktorý možno udeliť pokutu v hornej hranici najmenej vo výške 30-tisíc eur.
VLADO: VYTÁČA MA NESPRAVODLIVOSŤ
Vlado začal mať prvé podozrenia ohľadom verejných obstarávaní už pred niekoľkými rokmi. Nevidel však do detailov. „Nemal som vtedy ešte toľko informácií, aby som to riešil,“vysvetľuje. V tom čase pracoval v danej inštitúcii na najnižšom stupni riadenia, a preto mu mnohé súvislosti ešte unikali.
Časom však videl podozrenia zreteľnejšie. „Po celý čas som pociťoval z toho istý diskomfort. Videl som, že tam niečo smrdí. Zožieralo ma to,“hovorí Vlado, ktorého aj jeho rodina najskôr presviedčala, aby si veci, ktoré sa ho priamo netýkajú, radšej nevšímal.
„Ale ja som to nedokázal. Vytáča ma nespravodlivosť,“vysvetľuje.
Kým bolo v inštitúcii staré vedenie, svoje podozrenia z manipulácií pri verejnom obstarávaní vôbec neriešil, nemalo by to zmysel. Keď po voľbách prišlo nové vedenie, reakcia na jeho podozrenia bola pozitívna. Chceli ich riešiť, podali trestné oznámenie, no potom sa vedenie opäť vymenilo.
„Pár dní od tejto výmeny si ma zavolali a chceli sa so mnou dohodnúť na ukončení pracovného pomeru,“spomína Vlado. On to odmietol, ale nepomohlo mu to, lebo následne mu aj tak zrušili pracovné miesto.
Bezprostredne na to vyhľadal pomoc. Obrátil sa na Nadáciu Zastavme korupciu, vďaka ktorej získal advokáta. Následne sa obrátil aj na Úrad na ochranu oznamovateľov.
Hoci v tomto prípade bolo už skôr podané trestné oznámenie a Vlado vystupoval v prípade ako oznamovateľ, vôbec netušil, v akom štádiu je celé vyšetrovanie. Bol to však úrad, ktorý mu pomohol do niekoľkých dní skontaktovať sa s dozorovým prokurátorom. Ten mu okamžite po preverení skutočnosti, že jeho oznámenie viedlo k podaniu trestného oznámenia, ponúkol ochranu, teda status chráneného oznamovateľa.
Vlado si túto ponuku chcel najskôr premyslieť, a tak požiadal len o potvrdenie o urobení kvalifikovaného oznámenia. Po niekoľkých týždňoch s ponukou prokurátora napokon súhlasil. Vedel, že veci sa pohli už tak ďa
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti požiadali počas jeho asi ročnej existencie o pomoc či o radu tri stovky ľudí. Tím právnikov úradu sa intenzívne venoval 95 prípadom. V súčasnosti eviduje 17 chránených oznamovateľov.
leko, že len status chráneného oznamovateľa mu môže pomôcť pred odvetnými krokmi zamestnávateľa. Navyše, ak by prišiel o prácu, mohol by mať problém sa v danom odbore zamestnať. V oblasti, v ktorej pracujem, každý každého pozná,“povedal.
Status chráneného oznamovateľa už potom získal do niekoľkých hodín. „V prípadoch, v ktorých úrad sprostredkoval ochranu na prokuratúre, bol status chráneného oznamovateľa zvyčajne udelený v priebehu dvoch až troch pracovných dní,“vysvetľuje predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová.
STÁLE POD TLAKOM
Vlado teda získal status chráneného oznamovateľa a výpoveď nedostal. Zamestnávateľ ho však opakovane „tlačí“do skončenia pracovného pomeru dohodou. „To, čo sa deje, znášam veľmi zle,“hovorí Vlado.
Myslel niekedy na to, čo by bolo, ak by sa whistleblowerom nestal? „Musel by som prehliadať alebo dokonca podpisovať veci, s ktorými som nesúhlasil. To by som nedokázal. Mňa však moja práca bavila, tak prečo mám odísť? Na to som príliš tvrdohlavý, aby som to urobil,“povedal.
Vlado vie, že pri súčasnom vedení vo svojej inštitúcii nemá šancu vrátiť sa k práci. Obáva sa, že by čelil neustálemu mobingu či bossingu, pretože s prvými prejavmi sa už stretol. Vedenie by len čakalo na každý malý prešľap, aby ho mohli prepustiť.
Upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré sú predpokladom na podanie výpovede, nie sú jedinou reakciou zamestnávateľov v takýchto prípadoch. Dlugošová hovorí, že na úrade sa stretávajú aj s odnímaním benefitov alebo s degradáciou na nižšiu pozíciu.
Ak chránenému oznamovateľovi hrozí prepustenie či iný zásah do jeho pracovnej pozície, „vstupuje do hry úrad“. Prepustiť či preradiť na iné miesto môže zamestnávateľ takého zamestnanca len so súhlasom úradu. Úrad rozhodne na základe vyjadrenia oboch strán. „Zamestnávateľ musí preukázať, že navrhované opatrenie nemá súvis s oznámením,“dodala Dlugošová.
VYBERAJÚ MU PRIAMYCH PODRIADENÝCH
Sú však situácie, ktorým nedokáže ani úrad zabrániť. Vedel by o tom hovoriť päťdesiatnik Ján, ktorému vedenie robí v práci rôzne prieky. Nad tým, že mu chceli zobrať služobné auto, sa usmieva. Tomu ešte úrad vedel zabrániť. Horšie je, keď na pozície jeho podriadených organizujú výberové konania bez jeho vedomia. Jánovi vyberajú najbližších spolupracovníkov bez toho, aby do toho mohol zasiahnuť.
Voči psychickému tlaku, ktorému je denne vystavený, sa však vďaka podpore rodiny dokázal už obrniť.
Prečo sa vlastne Ján rozhodol ozvať? „Bol som tak vychovaný. Keď som videl, že sa obstaráva a je to hrozne predražené, musel som sa ozvať,“hovorí.
Tým, že bol v jednej z vedúcich funkcií, podozrenia sa ho priamo týkali. „Odmietol som sa pod niektoré veci podpísať. Nepáčili sa mi, ale veci sa dajú obísť inak,“dodal. Aj jeho nesúhlas teda v práci obišli.
Ján preto podal trestné oznámenie. Urobil to však až potom, ako začal Úrad na ochranu oznamovateľov naplno fungovať. „To, že môžem získať ochranu, mi dodalo pocit istoty. Cítil som sa smelší,“vysvetľuje, prečo s podaním trestného oznámenia váhal.
Ako chránený oznamovateľ sa na úrad obráti vždy, keď má pocit, že zamestnávateľ voči nemu zasahuje nejako inak, ako voči ostatným.
VÄČŠINA OZNÁMENÍ SA TÝKA ŠTÁTU
Ján aj Vlado upozornili na pochybenia v štátnej inštitúcii. Podobne je to v drvivej väčšine prípadov oznamovateľov. Najčastejšie sa týkajú verejnej správy alebo podnikania v štátnych podnikoch. Len v dvoch prípadoch sa oznámenia týkali súkromných spoločností.
„O prevládajúcom sektore vo verejnej sfére sa zatiaľ nedá hovoriť, niektoré aktuálne prípady sa týkajú rezortov životného prostredia, dopravy a pôdohospodárstva,“hovorí Dlugošová.
Zo štatistiky úradu vyplýva, že oznámenia, ktoré dostávajú, sa najčastejšie týkajú ekonomických trestných činov a rôznych typov manipulácií s verejnými obstarávaniami, s cieľom umožniť získať zákazku konkrétnej firme. „Máme aj prípady podvodných fakturácií fingovaných služieb, konfliktov záujmov vo verejnej správe, či prijímanie úplatkov,“dodala predsedníčka úradu.
Štatistiku o veku oznamovateľov úrad nevedie. Takéto dáta však má o tých, ktorí získali status chráneného oznamovateľa. Ich priemerný vek je 50 rokov – najmladší z nich má 41 a najstarší 69 rokov.
KORUPCIU CHCE OZNÁMIŤ VIAC AKO POLOVICA ĽUDÍ
Vek pritom pri vnímaní whistleblowerov nezohráva žiadnu rozhodujúcu rolu. Vyplýva to z prieskumu úradu na ochranu oznamovateľov, ktorý si nechal urobiť ešte v januári. Z neho vyplynulo, že pozitívne vníma whistleblowerov viac ako 58 percent opýtaných a negatívne vyše 25 percent.
Z tohto prieskumu tiež vyplynulo, že ochotu ohlásiť podvod či korupciu na pracovisku deklarovalo 61 percent opýtaných. Opačne odpovedalo 35 percent ľudí.
Z tých, čo sú ochotní nahlásiť nekalú praktiku na pracovisku, je 45 percent takých, ktorí by sa obrátili priamo na zamestnávateľa. „Je to príležitosť pre inštitúcie i firmy dobre nastaviť vlastné interné mechanizmy oznamovania a zastaviť tak podvodné praktiky už v zárodku,“dodáva predsedníčka úradu.
Viac ako tretina opýtaných by sa obrátila na políciu alebo Úrad na ochranu oznamovateľov či mimovládnu organizáciu.
Musel by som prehliadať alebo dokonca podpisovať veci, s ktorými som nesúhlasil. To by som nedokázal. Mňa však moja práca bavila, tak prečo mám odísť? Na to som príliš tvrdohlavý.
whistleblower Vlado