Boja sa zdražovania, no odmietajú šetriť teplo

Prieskum agentúry Ipsos pre Denník N ukázal, že väčšina ľudí má obavu z toho, ako zdražovanie energií zasiahne do ich rodinného rozpočtu. Najväčšie obavy majú voliči Smeru a Republiky

Celú zimu nechávame odostreté, aby náš byt pohltilo čo najviac slnečných lúčov. Sú zimy, počas ktorých vôbec nemusíme zapnúť radiátor, len si dáme tepláky alebo sveter, píše čitateľ Oliver popri ďalších tipoch na zníženie spotreby.

Na kúrení aj na elektrických spotrebičoch plánuje šetriť väčšina ľudí na Slovensku. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos, ktorá sa Slovákov pýtala na ich postoje k energetickej kríze.

Vysoké ceny podľa neho zhoršia finančnú situáciu viac ako polovice opýtaných a viacerých poženú do chudoby. Napriek tomu významná časť voličov Republiky a Smeru šetriť nebude a šetrenie chcú bojkotovať. Naopak, liberálnejšie strany SaS a PS s úsporami počítajú.

Aj keď ceny plynu a elektriny na burzách v posledných týždňoch klesali, stále sú mnohonásobne vyššie než pred rokom. Domácnostiam síce pomáha štátna regulácia, no aj napriek tomu im energie môžu zdražieť od Nového roka najmenej o polovicu.

Mnohí ľudia nevedia, ako vyjdú s peniazmi. Podľa prieskumu agentúry Ipsos má väčšina respondentov pocit, že im vysoké ceny energií spôsobia finančné problémy. Vyše 17 percent respondentov sa dokonca obáva až existenčných problémov.

Najväčší strach z drahých energií majú voliči Smeru, Republiky, Hlasu a Sme rodina. Približne dve tretiny oslovených sa obávajú finančných či dokonca existenčných problémov. Najlepšie na tom budú voliči SaS – až 75 percent buď nepocíti drahé energie vôbec, alebo to ich rozpočet zvládne. Dobre na tom budú podľa prieskumu aj voliči PS, OĽaNO a KDH.

Čo sa týka zvládania energetickej krízy, sebavedomejšie vystupujú v prieskume obyvatelia veľkých miest, najmä Bratislavského kraja. Finančných problémov sa viac obávajú obyvatelia východného Slovenska, zrejme pre nižšie priemerné mzdy.

POLOVICA ĽUDÍ CHCE MENEJ KÚRIŤ

Vláda chce nové ceny elektriny nastaviť tak, aby ľudí motivovala na úspory. Kto zníži spotrebu o 15 percent, celková cena sa mu môže zvýšiť zhruba o 50 percent. Kto ju nezníži vôbec, hrozí mu až dvojnásobné zdraženie. Môže sa to ešte zmeniť, pravidlá nie sú definitívne.

Môžete sa pokúsiť ušetriť napríklad tak, že zvýšite teplotu v chladničke, budete sušiť bielizeň na balkóne namiesto sušičky či ohrievať jedlo skôr v mikrovlnke ako na sporáku, hovoria odborníci.

Podľa prieskumu Ipsos plánujú šetriť na spotrebičoch dve tretiny ľudí. Polovica oslovených chce menej kúriť a tri štvrtiny chystajú alebo zvažujú kúpu úsporných žiaroviek a spotrebičov.

Úspory na kúrení dávajú zmysel. Ak znížite teplotu na termostate o jeden stupeň, môžete ušetriť aj 7 percent ročnej spotreby plynu, píše vo svojej analýze Národná banka SR. Nižšie teploty v interiéri hýbu napríklad aj českou politikou, kde sa predsedníčka poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová zviditeľnila, keď pora

11,2 % ľudí sa obáva, že im zdražovanie energií spôsobí existenčné problémy

dila ľuďom, aby si v zime doma obliekli teplý sveter. Motivovala ich sloganom „Svetrom proti Putinovi“s tým, že keď minú menej plynu, pošlú menej peňazí na vojnu ruskému prezidentovi.

BOJA SA, ŽE ICH CENY ENERGIÍ ZRUINUJÚ, NO ŠETRIŤ ODMIETAJÚ

Podobne ako očkovanie sa aj energetická kríza stala výrazne politickou témou. Z prieskumu vyplýva, že voliči Smeru či Republiky môžu brať otázku šetrenia ako príležitosť protestovať proti systému. Títo voliči sa síce najviac obávajú, že vysoké ceny zdecimujú ich osobné financie, no zároveň sa najviac vymedzujú voči šetreniu. Znížiť kúrenie neplánuje väčšina voličov Smeru ani Republiky. „Určite nie“bola odpoveď tretiny týchto respondentov.

Jakub Hankovský, riaditeľ agentúry Ipsos, hovorí, že môže ísť o fenomén „bojkotu šetrenia energiami“. Druhý dôvod môže byť ten, že voliči Smeru a Republiky sú v priemere chudobnejší. Mnohí preto museli šetriť aj predtým a na ďalšie zníženie spotreby majú menší priestor. Okrem toho môžu mať ako priaznivci opozície väčší odpor voči tejto vláde a opatreniam, ktoré pripravuje.

Voliči SaS, PS a KDH sú na tom opačne – drahých energií sa obávajú najmenej, no ochotu šetriť majú najväčšiu. Z priaznivcov SaS plánuje teplotu znížiť až polovica.

Väčšina respondentov chce pre drahú elektrinu menej používať spotrebiče. Najvýraznejšie skupiny voličov, ktorí odmietajú šetriť, majú opäť Smer a Republika. Nie je ich však až toľko, ako pri otázke o vykurovaní.

Zhruba polovica respondentov je pripravených používať menej teplej vody. Mohlo ich byť viac, keby Slovensko rozbehlo informačnú kampaň tak ako mnohé iné krajiny Európy. Napríklad nemecké ministerstvo hospodárstva vo veľkej kampani vyzýva na šetrnejšie zaobchádzanie s teplou vodou, napríklad pri sprchovaní. Slovenská vláda však žiadnu takúto osvetu nerobí a podľa neurčitých odpovedí od štátnych úradov ani nechystá.

SLNEČNÚ ELEKTRÁREŇ CHCE 15 % ĽUDÍ

Energetická kríza mení ľuďom aj dlhodobé plány. Štvrtina respondentov chce určite zatepliť aj svoj dom či bytovku, ak to už neurobila. Ďalšia pätina zateplenie pripúšťa.

Takmer tretina ľudí sa chystá páliť viac dreva, aj keď jeho cena stúpa tiež. Viac uhlia plánuje využiť len minimum ľudí.

Zvýšil sa aj záujem o fotovoltiku. Podľa prieskumu si chce zhruba 15 percent ľudí kúpiť slnečnú elektráreň, tepelné čerpadlá či solárne kolektory na ohrev vody.

KTO MÔŽE ZA ENERGETICKÚ KRÍZU? PREDSA VŠETCI!

Z nedávneho prieskumu Ako sa máte, Slovensko vyplynulo, že na Slovensku prevažujú ľudia, ktorí si želajú víťazstvo Ruska nad Ukrajinou. Myslia si totiž, že by to prinieslo pokles cien. V tom, kto stojí za energetickou krízou, však Slováci jasno nemajú. Agentúra Ipsos sa ich pýtala, ako si myslia, že k vzniku energetickej krízy prispela slovenská vláda, Ukrajina, Rusko či USA. Slováci pripisujú zodpovednosť každému.

Aspoň 60 percent ľudí si myslí, že k vzniku energetickej krízy výrazne prispeli Rusko, Európska únia, Ukrajina, USA, slovenská vláda, či energetické monopoly.

Spomedzi voličov Smeru aj Republiky si drvivá väčšina myslí, že krízu spôsobila Ukrajina. Vinu Ruska vníma menšia časť týchto skupín. Je to pochopiteľné, keďže Robert Fico, ako aj Milan Uhrík sa snažia oslovovať svojich voličov predovšetkým proruskými a protizápadnými vyjadreniami. Voliči zvyšných strán vnímajú Rusko ako jednoznačného vinníka. Ale napríklad priaznivci Hlasu pripisujú ešte väčšiu zodpovednosť USA a Ukrajine.

Tento zdanlivo ambivalentný vzťah môže vyplývať z nejasných vyjadrení Petra Pellegriniho, ktorý od začiatku vojny nie je schopný dať jasne najavo svoj postoj k vojne. Podobne sú na tom aj voliči strany Sme rodina, ktorí však vinu kladú viac Rusku.

Rozdiely vo vnímaní krízy sú aj medzi regiónmi a príjmovými skupinami. Ľudia s vyššími platmi (nad 800 eur) vinia z energetickej krízy Rusko viac oproti názorom celej vzorky.

Obyvatelia stredného Slovenska najviac zo všetkých považujú za vinníka Ukrajinu a obyvatelia Bratislavy Rusko.

O tom, ako slovenská vláda zvláda energetickú krízu, sa môžu viesť diskusie. Je však zrejmé, že ju Slovensko nezapríčinilo a nemá ani významný vplyv na ceny energetických komodít na burzách v Lipsku či v Amsterdame. Napriek tomu si väčšina respondentov, ktorí by najradšej volili Hlas, Smer, Republiku a KDH, myslí, že slovenská vláda výrazne prispela k vzniku energetickej krízy. Že za nedostatok plynu môže vláda, si myslí dokonca aj takmer 65 percent voličov Sme rodina – strany, ktorá má vo vláde dvoch ministrov.

Ako však hovorí Hanovský, respondenti nemuseli otázku pochopiť tak, že subjekt, ktorý ku kríze prispel, by za ňu mal automaticky niesť vinu, ale skrátka ho považovali za dôležitý faktor, ktorý stojí za krízou.

VLÁDU CHVÁLI LEN ZLOMOK RESPONDENTOV

Slovenská vláda zatiaľ nedokázala schváliť zásadné opatrenia ako zastropovanie cien či iné štátne opatrenia, ktoré by zachránili domácnosti a ekonomiku pred kolapsom. Je možné, že aj na základe toho vládu chváli len zhruba desatina respondentov. Štyria z piatich opýtaných si myslia, že vláda krízu zvláda zle. Dá sa povedať, že kritika prechádza naprieč politickým spektrom. Najmilosrdnejší sú k vláde voliči OĽaNO, ale aj u tých prevažuje časť respondentov, ktorí v tomto smere hodnotia vládu negatívne.

56 % voličov Smeru odmieta šetriť na teple