V prvom pilieri treba opraviť viacero vecí
V akciách by mali mať dôchodkové úspory aj 54-roční a starší, hovorí Šebo z plánu obnovy
Ekonóm Ján Šebo z tímu plánu obnovy dozerá na to, ako vláda plní svoje záväzky v oblasti dôchodkového systému. Vláda plánuje do konca roka presadiť veľké zmeny v prvom a druhom dôchodkovom pilieri, návrhy ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) sú v parlamente. K týmto zmenám sa zaviazala aj v pláne obnovy, čo je program EÚ, ktorý má prostredníctvom reforiem a investícií naštartovať európsku ekonomiku narušenú pandémiou. Slovensko má z plánu obnovy získať zhruba 6 miliárd eur. Jedným zo základných cieľov je, aby sa čo najviac sporiteľov presunulo do výnosnejších akciových a indexových fondov.
Šebo hovorí, že niektoré zmeny v navrhnutých zákonoch treba ešte upraviť, napríklad to, pre koho má platiť predvolená sporiaca stratégia. Podľa vládneho návrhu sa nemá týkať ľudí starších ako 54 rokov, no podľa plánu obnovy by sa mala postupne zaviesť aj pre nich. Ak si sporia dlhé roky iba v dlhopisoch, je vysoká pravdepodobnosť, že ich dvojpilierový dôchodok bude nižší, ako by bol nekrátený dôchodok z prvého piliera.
Problematické sú aj zmeny, ktoré sa týkajú predčasného dôchodku. Podľa návrhu môžete ísť do penzie aj vtedy, ak máte odpracovaných 40 rokov, a to bez ohľadu na váš vek. „Navrhnutý mechanizmus vytvára neférovosť medzi dôchodcami a nie je tam férové krátenie dôchodku,“hovorí Šebo.
Ak by prešli zmeny v dôchodkovom systéme, myslím tým prvý aj druhý pilier, tak ako ich navrhol minister práce Krajniak, zvýšilo by to pravdepodobnosť vyšších dôchodkov?
Áno. Zmenil by sa trochu pomer dôchodkov, zastabilizoval by sa prvý pilier, nie hneď, ale v dlhodobejšom období. Príspevok k stabilizácii prvého piliera by mal byť minimálne na úrovni 1,8 % hrubého domáceho produktu. Dôchodky z prvého piliera by síce v čase relatívne klesali, ale človek by mohol viac veriť tomu, že je to stabilnejší systém. Z druhého piliera by boli dôchodky vyššie vďaka predvolenej sporivej stratégii, ktorá je bezpečnejšia.
Zastavme sa pri druhom pilieri. SaS za novelu v prvom čítaní nehlasovala, lebo predpokladá, že nepomáha sporiteľom nad 54 rokov, ktorí si roky sporia iba v dlhopisovom fonde. Podľa strany je pravdepodobné, že budú mať nižší celkový dôchodok, ako keby boli celý čas iba v prvom pilieri. Súhlasíte s tým?
V pláne obnovy sme sa zaviazali, že zavedieme predvolenú investičnú stratégiu pre nových a postupne aj pre existujúcich sporiteľov. Podľa vládneho návrhu sa to nemá týkať osôb starších ako 54 rokov. Väčšina sporiteľov v tejto skupine má úspory v dlhopisových fondoch, boli tam presunutí v roku 2013. Do dôchodku majú 54-roční sporitelia ešte 10 rokov a po zmene výplatnej fázy by si sporili v dlhopisoch ešte 20 rokov. Podľa návrhu sa zhruba prvých 10 rokov bude vyplácať dôchodok formou programového výberu a časť úspor bude stále investovaná. Takže takmer 30 rokov by boli výlučne v dlhopisoch. Toto je z odborného hľadiska nebezpečná stratégia a je vysoká pravdepodobnosť, že ich dvojpilierový dôchodok bude nižší, ako by bol nekrátený dôchodok z prvého piliera.
Ide približne o 300-tisíc sporiteľov?
Áno. Je pravda, že v druhom pilieri sú aj 54-roční a starší sporitelia, ktorí majú aj inak rozložené úspory. V pláne obnovy máme jednoznačný záväzok, že by sme mali aj pre týchto sporiteľov zaviesť predvolenú investičnú stratégiu. Ale návrh ministerstva, ktorý prešiel vládou, sa tejto skupiny nedotýka. Z odborného hľadiska je preto potrebné mať k dispozícii prepočty, či by im zavedenie predvolenej stratégie pomohlo, koľkým by pomohlo a ako výrazne. Ak sa totiž bavíme iba v rovine pocitov, je to tá najhoršia vec pri formulovaní dôchodkovej politiky.
Takže je veľké riziko, že časť starších sporiteľov bude mať nižší kombinovaný dôchodok, ako keby boli iba v prvom pilieri?
O tom vieme a je o tom otvorená debata. Musíme chápať dve roviny. Na jednej strane je tu oprávnený strach z toho, že ak zavedieme predvolenú investičnú stratégiu aj pre starších sporiteľov, existuje šanca, že určitá časť sporiteľov v závislosti od vývoja trhov by bola na tom ešte horšie. Na druhej strane je šanca, že na tom budú lepšie. Je preto vhodné porovnať tieto dve šance a porovnať pomer medzi zvýšenou hodnotou úspor a podstúpeným rizikom. Vyšší pomer znamená vyššiu bezpečnosť pre týchto sporiteľov. Túto možnosť by sme potom mali zvoliť.
Čo treba v návrhu ešte zmeniť?
Veľmi oceňujem zmenu filozofie výplaty dôchodkov. Naozaj platí téza, že ak by sme chceli zvýšiť bezpečnosť a tým rizikovosť v druhom pilieri, tak by sme museli zmeniť systém výplatnej fázy. Nemôžete človeku nechať 40 % alebo 50 % v akciách, keď dovŕši dôchodkový vek, a potom v jeden deň všetko odpredať, aby si mohol kúpiť anuitu. Myšlienka bola v tom, že predĺžime investičné obdobie a rozdelíme úspory na polovicu. Približne prvých desať rokov si budete čerpať úspory na dôchodku, zatiaľ tá druhá polovica úspor bude v akciách a bude postupne klesať. Predĺžime tým investičný horizont.
Podľa návrhu sa zruší možnosť vybrať si časť úspor naraz, teda na ruku. To je v poriadku?
Je to filozofická otázka. Môžeme obmedziť jednorazový výber za predpokladu, že povinne nadefinujeme vstup a povinnosť, ako sa má dôchodok vyplácať. Ak by bol automatický vstup, lebo je to povinný systém dôchodkového zabezpečenia, štát by mal takisto povedať, akým spôsobom sa dôchodok čerpá. Povinný a automatický vstup a zotrvanie v akomkoľvek dôchodkovom pilieri ide ruka v ruke aj s preddefinovaným spôsobom výplaty dôchodku. Nikomu ani len nenapadne debatovať o možnosti jednorazového výberu zo Sociálnej poisťovne.
Súhlasíte s Krajniakovým argumentom, že automatický vstup sporiteľov by zhoršil dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému?
Krátkodobo by udržateľnosť zhoršil, ale výrazne by pomohol dlhodobej udržateľnosti. Na ministerstve práce prepočítali okamžitý výpadok príjmov Sociálnej poisťovne, pričom automatický vstup do druhého piliera by spôsobil výpadok približne 90 miliónov eur ročne. A opäť tu máme filozofickú otázku. Ak máme dobrovoľný vstup do druhého piliera, čiže ja sa rozhodnem, či tam vstúpim, mala by byť dobrovoľnosť aj vo výplatnej fáze? Pri dobrovoľnom vstupe by mali existovať rôzne kombinácie výplatnej fázy, aby si sporitelia mohli vybrať tú najvhodnejšiu z pohľadu ich potrieb, a zároveň potreby dlhodobého financovania výdavkov na dôchodku.
Čiže vo výplatnej fáze by malo byť čo najviac možností, ako si vybrať úspory alebo dôchodok, teda aj možnosť výberu peňazí na ruku?
Presne tak, čo najviac možností. Ak nezavedieme predvolenú investičnú stratégiu pre ľudí nad 54 rokov, je naozaj veľká pravdepodobnosť, že budú mať nižšie dôchodky, ako keby nikdy neboli v druhom pilieri. Ale je tam iný benefit pre týchto ľudí – uskromním sa s týmto kráteným dôchodkom, no
Musíme chápať dve roviny. Na jednej strane je tu oprávnený strach z toho, že ak zavedieme predvolenú investičnú stratégiu aj pre starších sporiteľov, existuje šanca, že určitá časť sporiteľov v závislosti od vývoja trhov by bola na tom ešte horšie. Na druhej strane je šanca, že na tom budú lepšie.
budem mať možnosť siahnuť na svoje úspory za predpokladu, že môj doživotný dôchodok je vyšší ako priemerný. Tým, že v druhom pilieri máme 1,7 milióna sporiteľov a do penzie budú odchádzať postupne, dôchodok z prvého piliera sa im bude stále viac krátiť a čoraz menej ľudí splní podmienku, že doživotným dôchodkom prekonajú hranicu priemerného nekráteného dôchodku. Takže stále menej a menej ľudí si bude môcť vybrať všetky dôchodkové úspory na ruku. Budú to len naozaj solventní dôchodcovia. Preto by tam tá podmienka mala zostať.
Ste zástancom rušenia dvoch z troch poplatkov v druhom pilieri?
Rozumiem argumentu, že snaha o zjednodušenie poplatkovej politiky znamená zrušenie dvoch poplatkov a zvýšenie odplaty za správu. Zároveň však treba povedať, že odplata za správu najviac zaťažuje sporiteľa. Prechod na jeden typ odplaty by sa mal urobiť postupne a určite by sa mal naviazať na objem spravovaného majetku. Toto je štandardný prístup v zahraničí. Ja som však zástancom modernejšieho prístupu.
Skúste to vysvetliť.
Ešte na univerzite sme s kolegom vypracovali systém odplát, ktorý odmeňoval správcu podľa toho, či prekonal tzv. benchmark alebo bol pod ním. Zároveň by však zabezpečil, že správca má zosúladené záujmy so sporiteľmi, nie s akcionármi tým, že po prekonaní benchmarku je jasné, že ide o aktívnu správu a má nárok na odplatu za správu aj za výkonnosť. Ak by sa držal okolo benchmarku, je jasné, že ide o pasívnu správu s minimálnou taktickou alokáciou, a preto by dostával správca len odplatu za pasívnu správu. Ak by bol pod benchmarkom, je jasné, že ide o aktívnu správu a správcovi nevyšla. Tu by sa uplatňoval znížený poplatok za správu.
SaS sa obáva toho, že Krajniak bude chcieť druhý pilier otvoriť. Čo si o tom myslíte?
Je to politická otázka. Nikdy o tom z odborného hľadiska nebola debata. Osobne si myslím, že je nelogické otvárať druhý pilier, ak by sme zaviedli automatický vstup. Druhý pilier je ústavou chránený ako základný systém dôchodkového zabezpečenia. Má svoje pevné miesto v dôchodkovom systéme a mali by sme skôr vytvárať podmienky na jeho efektívne využívanie v prospech sporiteľov. Navrhnutá predvolená investičná stratégia je správnym smerom, a preto nemá zmysel niečo dobré zaviesť a zároveň sporiteľov vytesňovať zo sporenia.
Poslanci budú rokovať aj o zmenách v prvom dôchodkovom pilieri, návrh je v druhom čítaní v parlamente. Sú navrhované zmeny v súlade s našimi záväzkami v pláne obnovy?
V prvom pilieri musíme naozaj opraviť viacero vecí, aby sme zabezpečili súlad so záväzkom uvedeným v pláne obnovy. Musíme znova naviazať dôchodkový vek na strednú dĺžku dožitia, je to stabilizačný prvok. Je to relatívne dynamický faktor, keby sme ho mali naviazaný na pôvodný automat, teraz by sme si zažili dokonca pokles dôchodkového veku. Dôchodkový strop už nemáme v ústave, ale je stále v zákone. Novela, ktorá je v parlamente, strop odstraňuje a zavádza automat, na ktorý by sme mali nabehnúť po tom, ako sa dôchodkový vek podľa súčasne platnej legislatívy dostane na hranicu 64 rokov. To, čo je v návrhu komplikovanejšie, sú práve predčasné dôchodky.
V čom presne?
Návrh zavádza dva typy predčasného dôchodku. Jedna vec je, že môžete ísť do predčasného dôchodku dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku a pokuta je 0,5 % za každých začatých 30 dní. Toto krátenie je aktuársky férové (z pohľadu poistnej matematiky – pozn. E). Krátenie je také veľké, aký veľký je percentuálny nárast dožitia. Keď to skrátime za rok o 6,5 percenta, tak vieme, že jeden rok skôr v dôchodku znamená, že sa o 6,5 % dlhšie dožívate na dôchodku. Alebo inak povedané, vyplatená suma dôchodkov by mala byť veľmi podobná. Ak idete do dôchodku skôr, mal by byť dôchodok krátený tak, aby ste nepoberali celkovo viac ako človek, ktorý odíde do dôchodku v riadnom veku. No je tam aj individuálny dôchodkový vek, ktorý je podmienený 40 odpracovanými rokmi. Bez ohľadu na váš vek, ak máte splnenú podmienku poistenia 40 rokov, môžete ísť do dôchodku.
A s tým má Komisia problém?
Nechcem sa vyjadrovať v mene Európskej komisie vzhľadom na stále prebiehajúce formálne i neformálne rokovania. Ale ja osobne vnímam ako problematické, že navrhnutý mechanizmus vytvára neférovosť medzi dôchodcami a nie je tam aktuársky férové krátenie dôchodku. Pokuta je iba 0,3 % za každých začatých 30 dní. Je to neférové voči ostatným dôchodcom. Dávate tým výraznú motiváciu ľuďom odchádzať do dôchodku skôr a zaťažovať systém ešte viac.
V návrhu je aj rodičovský bonus. Má s tým Komisia problém či nie?
Problematické môže byť potenciálne zvýšenie finančnej neudržateľnosti prvého piliera. Rodičovský bonus je nová dôchodková dávka, ktorú chceme zaviesť, ale iba pre vybraných dôchodcov. Tak ako je navrhnutá, teda vo výške 2,5 % (z vymeriavacieho základu – pozn. E), má výrazne negatívny vplyv. Je to zhruba 600 miliónov eur v prvom roku, v ďalších rokoch bude rásť, lebo tá časť dôchodku bude valorizovaná o nárast mzdy detí. Z odbornej stránky som veľkým kritikom takej dávky a z finančného pohľadu to vyrába dieru do verejných financií. Základom je nájsť mechanizmus, ktorý to vybalansuje. Preto je v návrhu zákona spomalenie tempa rastu aktuálnej dôchodkovej jednotky. No výraznejší stabilizačný efekt to bude mať o 25 rokov.
Väčšina ľudí rieši dôchodok zrejme až tesne pred penziou. Keby to riešili teraz, čo by si mali pozrieť, skontrolovať a závisí to aj od veku?
Historicky nás učili: hlavne si daj pred dôchodkom dokopy papiere od zamestnávateľov. Dnes už však Sociálna poisťovňa o vás eviduje obdobie poistenia aj vymeriavací základ. Máte individuálny účet poistenca, ktorý môžete vidieť online, a kedykoľvek skontrolovať záznamy. Takže hneď, ako vstúpite na trh práce, vybavte si v Sociálnej poisťovni prístup na individuálny účet poistenca, vstúpte do druhého piliera a zamestnávateľa požiadajte, aby vám začal prispievať do tretieho piliera. Nastavte si aj štvrtý pilier. To je prvá vec, ktorú by ste mali urobiť v priebehu polroka. Cieľom je, aby váš čistý dôchodok bol vo výške 70 percent hrubého príjmu.
Je na Slovensku dostupných dosť dobrých možností, ako si sporiť na dôchodok?
Áno, základ je dostať sa na úroveň poplatkov ideálne 10 : 1, čiže 10 jednotiek výnosov za 1 jednotku poplatku a prispievať si celkovo približne 25 percent svojej mzdy. To vám počas 40 rokov poistenia a sporenia zabezpečí veľmi slušný dôchodok na úrovni spomínaných 70 percent vášho posledného príjmu.
Ktoré typy produktov to spĺňajú?
Z produktov to spĺňa druhý pilier za predpokladu, že ste v indexových fondoch, v treťom pilieri sú poplatky vyššie, a to na úrovni 1,2 %, ale pri niektorých indexových fondoch je už poplatok 1 %. Ponuka v treťom pilieri sa však zvyšuje a verím, že správcovia sa budú snažiť prinášať vylepšenia produktov. No veľkú časť roboty si musí urobiť štát, pretože veľmi slabo podporujeme dobrovoľné sporenie na dôchodok. Oproti ostatným krajinám je to naozaj zanedbateľná podpora, či už priama, alebo nepriama cez daňové a odvodové zvýhodnenia. Zaujímavé produkty začnú pribúdať aj vo štvrtom pilieri, ale trh s európskym dôchodkovým produktom sa ešte len rozbieha a platí to aj pre dlhodobé investičné sporenie v ETF fondoch.
Ak nezavedieme predvolenú investičnú stratégiu pre ľudí nad 54 rokov, je naozaj veľká pravdepodobnosť, že budú mať nižšie dôchodky, ako keby nikdy neboli v druhom pilieri.