Pracovné preťaženie vtelil do sôch
Zdanlivo veselé postavičky cvičiace jogu hovoria o tlaku, ktorý zažívame v práci. Vizuálny umelec Pavol Truben pri ich tvorbe vychádzal z vlastnej skúsenosti, cez víkend boli súčasťou festivalu Nuit Blanche v Paríži
Stále viac ľudí vo svojom pracovnom, ale i osobnom živote zažíva pocit stresu, tlaku, zhonu či zahltenia. Nestíhame, nevládzeme a niekedy máme pocit, že nám praskne hlava.
Dielo Under Pressure, ktoré Pavol Truben vytvoril pre minuloročnú Bielu noc v Bratislave a v Košiciach, stelesňovalo práve tento pocit. Ide o skupinu ôsmich naoko veselých postavičiek cvičiacich vonku jogu, ktorých nafúknuté hlavičky sú pod neustálym tlakom sťahovacích popruhov. Vidieť sa dali na nábreží Dunaja alebo v košickom mestskom parku.
Počas uplynulého víkendu ich videli diváci v Paríži. Trubenovo dielo sa totiž dostalo do výberu parížskeho festivalu Nuit Blanche (Biela noc) – podľa jeho vzoru vznikla aj slovenská obdoba festivalu.
HRAVO O VÁŽNEJ TÉME
Hoci cvičiace a svetielkujúce postavičky pôsobia na prvý pohľad veselo a hravo, upozorňujú na vážnu spoločenskú tému pracovného preťaženia a vyhorenia, ktoré môže nasledovať. Truben pri tejto téme vychádzal z vlastnej skúsenosti. Aj preto je toto dielo trochu iné, ako od neho mohli diváci Bielej noci vidieť v minulosti.
„S odstupom času je pre mňa veľmi zaujímavé, že tá téma nadväzovala na etapu, v ktorej som rozmýšľal, ‚čo so životom‘, a v ktorej som hľadal nové spôsoby aj svojho vlastného vyjadrovania.“Ako výtvarník bol podľa vlastných slov viac známy politickými témami, venoval sa témam vojnových konfliktov, propagandou a mediálnou manipuláciou.
Také boli aj práce, ktoré prezentoval na predchádzajúcich ročníkoch Bielej noci.
Prvýkrát na nej participoval v roku v roku 2018. Za riaditeľkou festivalu Zuzanou Pacákovou vtedy prišiel s malou skicou, nakoniec z nej vznikla svetelná inštalácia DNA Leviatana v Sklade č. 7 v areáli Eurovey.
Závitnicu DNA tohto mýtického tvora vytvoril zo známych lámp z Ikey, ktoré prepojil svietiacimi neónkami. Výsledný efekt je tak mätúci – lúč svetla prebieha zdanlivo medzi oboma lampami a nemožno zistiť, odkiaľ vychádza ani do ktorej strany smeruje. Reprezentuje neustále narastajúci svet alternatívnej pravdy, hoaxov a klamstiev najmä v online priestore.
Podobnú inštaláciu pripravil i nasledujúci rok na gymnáziu na Grösslingovej. Dielo Polarizácia tiež spochybňovalo dve strany informačného konfliktu, pričom prepojenie s lavicami ako miestom zbierania a odovzdávania informácií otvorilo otázku vzdelávania v postfaktickej dobe.
Časom začal pociťovať akési vyčerpanie z hľadiska vlastného kariérneho fungovania ako umelca a grafického dizajnéra. Preto si vlani povedal, že chce urobiť niečo odľahčené, čo bude baviť jeho aj divákov. „V návale vnútorného vyčerpania som pripravil v odľahčenom geste návrh tohto projektu,“vysvetľuje Pavol Truben. Do veľkej miery vraj chcel ísť proti sebe. „Téma sama osebe je vážna, ale cez iróniu namierenú aj voči sebe je v určitom zmysle obohacujúca a prináša nový pohľad.“
V prácach pre Bielu noc celkom prirodzene použil svetlo. Nikdy vraj nemalo ísť len o to, aby dielo „svetielkovalo“. „Svetlo sa do mojich diel prirodzene dostáva s témami, ktoré riešim. Či už ako symbol hľadania pravdy, alebo ako zažínanie a vyhasínanie v rámci dychu.“
To platí aj pre postavičky v diele Under Pressure, pre ktoré je svetlo dôležitou súčasťou. „Svetlo imituje dynamiku nádychu a výdychu pri cvičení jogy,“vysvetľuje Truben. To podľa neho ešte viac umocňuje dojem hľadania pokoja v tme, ktorá paradoxne vytvára aj akúsi nervozitu z tlaku, ktorý tie postavičky prežívajú. „Dych je potrebné dostať pod kontrolu pri cvičení jogy, to je taký ilustratívny element diela. Keď vás zachváti úzkosť alebo vás niečo vykoľají, potrebujete zostať v pokoji a nájsť tiež harmóniu v dychu. Úzkosť vás prinúti sústrediť sa na vedomie nádychu a výdychu,“hovorí Truben.
Nafúknuté svietiace hlavičky sôch pritom symbolizujú neustály tok myšlienok, ktoré nám zabraňujú kvalitne si oddýchnuť.
RIEŠIŤ PROBLÉMY A NIE LEN SYMPTÓMY
Trubenovo dielo Under Pressure pozostáva z ôsmich figurín. Tri boli pôvodne inštalované na tvrdom podklade, ktoré familiárne nazýva „jogamatky“. Ostatné bolo možné kotviť do zeme.
Podľa autora nebolo dielo nutné pre Paríž výrazne upravovať. Jediná zmena spočíva v tom, že tentoraz budú všetky figuríny cvičiť bez drevenej „jogamatky“priamo na tráve.
Po rozhodnutí o tom, že dielo bude inštalované v Paríži, sa stal sprostredkovateľom tejto spolupráce Slovenský inštitút v Paríži, ktorý chodil na obhliadky miest a komunikoval priamo s organizátormi parížskej Bielej noci. Dielo totiž potrebuje prívod elektriny a má i svoje priestorové a technické špecifiká. Pôvodne mu bol pridelený priestor v treťom parížskom obvode Le square du Temple, v ktorom sa však správca obával poškodenia zavlažovania pri kotvení diel priamo do zeme.
Nakoniec bude toto dielo vystavené v parku Jardin des Serres d’Auteuil (3 Av. de la Porte d’Auteuil) v 16. parížskom obvode.
Zhodou okolností je tento park hneď vedľa tenisového štadióna RolandGarros. Pre Pavla Trubena to bola milá zhoda okolností. V piešťanskom kultúrnom centre Arta má práve výstavu, ktorá pokračuje v rozvíjaní témy kariérneho tlaku na jednotlivca prostredníctvom paralely s tenisom.
Rozpráva ňou o tlaku, pochybnostiach a osamelosti vo výkonovo orientovaných profesiách, akou je napríklad kariéra tenistu alebo vizuálneho umelca.
Aj v tomto vychádza z osobnej skúsenosti. „Keď som nezvládal mentálny tlak, tak som začal cvičiť,” hovorí Truben. Len telesné cvičenie, ktoré nás na chvíľu uvoľní, však podľa neho nestačí. Upozorňuje na riziko riešenia symptómov namiesto koreňov problému.
Téma sama osebe je vážna, ale cez iróniu namierenú aj voči sebe je v určitom zmysle obohacujúca a prináša nový pohľad.
Pavol Truben umelec
„Tým sa začína točiť špirála a udržiava nás v stave, v ktorom si krátkodobou ventiláciou dokážeme ospravedlniť ďalší nápor.“
Nerád používa pojem vyhorenie, ktorý podľa neho prikrýva množstvo komplexných problémov. „Niekto rieši porovnávanie na sociálnych sieťach, iní sú nespokojní v práci alebo ich hnevajú kolegovia.“Každý by mal podľa neho prísť na to, aká vec ho konkrétne ťaží a blokuje, aj keď ide o dlhú a náročnú cestu.
SLOVENSKÉ UMENIE VO SVETE
Dielo Pavla Trubena sa do výberu Nuit Blanche dostalo prostredníctvom spolupráce s festivalom Biela Noc na Slovensku, finálne rozhodnutie však padlo v Paríži.
„V rámci našej činnosti sa snažíme nielen produkovať nové diela, ale ich aj posúvať do zahraničia na rôzne festivaly a výstavy,“objasňuje proces Zuzana Pacáková, umelecká riaditeľka festivalu Biela Noc. Každoročne posielajú do Paríža viacero návrhov diel, ktoré vznikajú pre festival u nás, a následne si kurátori Nuit Blanche Paris vyberú, ktoré sa rozhodnú vystaviť. Záleží pritom na ich téme, kvalite, dostupných lokáciách aj produkčných možnostiach.
Dielo Pavla Trubena pritom nie je prvé, ktoré sa do výberu dostalo. Podľa Zuzany Pacákovej je v tomto procese dôležitá aj kontinuita spolupráce s už spomínaným Slovenským inštitútom v Paríži. „Nuit Blanche Paris sme pred niekoľkými rokmi ponúkli dielo Mega Viki od Viktora Freša, spoločne s Jakubom Uríkom, vtedajším riaditeľom Slovenského Inštitútu v Paríži, a veľmi sme sa tešili, že dielo bolo vybrané šefkurátormi festivalu. Následne sme tam vystavili aj dielo WaxWorm od Alexa Zelinu a Rada Drangu, ako aj dielo SOS KULTÚRA od Eleny Šoltésovej, Roba Slimáka, the Anh Dangu,“vraví Pacáková.
Pavol Truben bude v Paríži pri inštalácii priamo prítomný aj so svojou partnerkou Zuzanou Šplhovou, ktorá mu pri inštaláciách asistuje a pomáha s manažovaním jeho výstavných aktivít. Dielo je potrebné nainštalovať počas niekoľkých hodín a odinštalovať relatívne krátko po skončení podujatia. Na zhon a flexibilné riešenie problémov sú podľa jeho slov už vytrénovaní, organizačne však teraz musia o prípadných problémoch premýšľať oveľa širšie.
„Na Slovensku vieme, kde čo narýchlo kúpime alebo komu zavolať, v Paríži také zázemie nemáme. Musíme byť preto pripravení na všetky varianty.“
Snažíme sa nielen produkovať nové diela, ale ich aj posúvať do zahraničia.
Zuzana Pacáková umelecká riaditeľka festivalu Biela noc