Borisova väčšina
Týždeň v práve Rada Procházku: 1. Na texaskom Facebooku smiete takmer všetko 2. Čaputová proti Matovičovi, česká verzia
1. NA TEXASKOM FACEBOOKU SMIETE TAKMER VŠETKO
HB20 nie je značka cigariet, ale skratka pre zákon štátu Texas, ktorý sociálnym sieťam s počtom užívateľov vyšším ako 50 miliónov zakazuje „cenzúru“. Súd zákon podporil.
Poďme postupne, také krátke cvičenie v analýze právnického pojmoslovia.
Sociálnou sieťou sa v zmysle zákona rozumie „internetová stránka alebo aplikácia, ktorá je prístupná verejnosti, umožňuje používateľom vytvoriť si konto a sprostredkúva užívateľom možnosť komunikovať s inými užívateľmi s primárnym cieľom zverejňovať informácie, komentáre, správy alebo obrázky.“Spravodajské stránky a aplikácie sú z tejto definície výslovne vylúčené.
Sociálna sieť nesmie podrobiť cenzúre užívateľa, jeho prejav alebo jeho schopnosť byť adresátom prejavu iného užívateľa na základe: i) názoru užívateľa alebo inej osoby, ii) názoru prítomného v prejave užívateľa alebo inej osoby, iii) zemepisnej polohy užívateľa v rámci štátu Texas.
Cenzúrou sa rozumie „zablokovanie, zákaz, odstránenie, deplatformizácia, demonetizácia, zníženie viditeľnosti, obmedzenie alebo nerovnaký prístup, nerovnaká viditeľnosť alebo iná forma diskriminácie prejavu“.
Za cenzúru sa nepovažujú obmedzenia prejavov slúžiace ochrane pred pohlavným zneužívaním maloletých a ochrane obetí pohlavného zneužitia pred ďalším šikanovaním ani prejavov nabádajúcich na konkrétne formy násilia voči osobe alebo skupine osôb z dôvodu jej rasy, farby pleti, telesného hendikepu, náboženstva, veku, pohlavia, národnostného pôvodu alebo funkcie sudcu.
Okrem zákazu cenzúry ukladá zákon prevádzkovateľom sociálnych sietí aj viaceré povinnosti súvisiace s transparentnosťou ich algoritmov a so správou obsahu. Jednoducho musia užívateľov informovať, čo a ako rozhodne o tom, čo sa im objaví na obrazovke.
Viacerí prevádzkovatelia napadli zákon na súde, argumentujúc porušením Prvého dodatku (sloboda prejavu). S istou licenciou sa dá povedať, že „liberáli“žiadajú, aby sociálne siete mali možnosť moderovať obsah na svojich stránkach, a „konzervatívci“naliehajú, aby ju mali čo najmenšiu. To je možno štandardná verzia polemiky, pozoruhodné je, že liberáli sa v argumentácii opierajú aj o status sociálnych sietí ako služieb poskytovaných súkromnými osobami, a teda sa domáhajú „menej štátu“, zatiaľ čo konzervatívci chcú v tejto téme aktívny zásah vlády. Sloboda poskytovateľa verzus sloboda užívateľa. Súkromné je súkromné, lebo taký je majiteľ (sociálne siete), súkromné je verejné, lebo taká je povaha služby a jej dosah (zákonodarca).
Prečo to má byť zaujímavé? Nuž, je to pokus o reguláciu prevádzky na sociálnych sieťach, to je aktuálna téma, nie? Zároveň ide o rozhodnutie federálneho odvolacieho súdu, ktorý priamo aplikuje ústavu a nachádza sa jeden stupeň pod Najvyšším súdom, čiže je dôvodný predpoklad, že téma sa skončí práve tam. A do tretice, výsledok (podľa súdu je zákon v poriadku a sociálne siete nechápu, že spravujú verejný priestor) je pozoruhodný aj z meta-právneho hľadiska.
Ku kultúrnym východiskám amerického prístupu k slobode prejavu a ich rozdielom oproti tým európskym sme pôvodne mali ambíciu ponúknuť tu rozšafné pojednanie, ale rozpadlo by sa nám to, prepáčte. Obmedzíme sa na poznámku, že ak raz Západ padne, padne pre neschopnosť ubrániť vlastnú podstatu pred jej popretím zvnútra. Také autoimunitné ochorenie.
A že čo je teda tou podstatou, ktorú treba chrániť? Tak vidíte, je to na dlhšie.
2. ČAPUTOVÁ PROTI MATOVIČOVI, ČESKÁ VERZIA
Minulý týždeň český ústavný súd zamietol návrh opozičných poslancov namierený proti novele protipandemického zákona. Sú tam zaujímavé prvky aj z meritórneho hľadiska, ale vo vzťahu k slovenským reáliám je osobitne aktuálnou téma ústavnosti legislatívneho procesu.
My to voláme skrátené legislatívne konanie, oni stav legislatívnej núdze, u nás zatiaľ Ústavný súd v žiadnom prípade takto vymedzenej námietke nevyhovel, v Česku už opakovane áno.
To, čo máme podobné, je rámec, ktorý oba ústavné súdy pri posudzovaní ústavnosti normotvornej procedúry aplikujú. Jeho podstatou je – nielen, ale najmä – starosť o to, aby prípadné porušenia procesných pravidiel neviedli k neprimeranému obmedzeniu práv opozície a v istom rozsahu aj verejnosti.
Ústavný súd v Košiciach momentálne koná o návrhu prezidentky proti Matovičovmu balíčku, ktorý bol schválený v skrátenom konaní. Popri vecných dôvodoch namieta prezidentka aj také porušenia rokovacieho poriadku, aké by podľa nej mali viesť k takpovediac procesnému nesúladu zákona s ústavou.
Ak by sa domáci súd mal inšpirovať aktuálnym prístupom svojho partnera z Brna, bude to zaujímavé. Posúďte sami.
„Ústavní soud konstatuje, že Poslanecká sněmovna i Senát se návrhem zákona zabývaly jak věcně, tak co do požadavku na jeho zkrácené projednání, k oběma těmto rovinám byly vedeny diskuse, v nichž zaznívaly i velmi kritické názory a na jejich základě proběhla hlasování. Návrh byl rovněž předložen příslušným výborům obou komor zastoupeným i příslušníky opozice. Lze tak uzavřít, že možnost konfrontace postojů na parlamentní půdě (coby záruka svobodné soutěže politických sil) byla zajištěna. Je také obecně známou skutečností, že projednávání návrhu zákona významně rezonovalo i ve veřejném prostoru, a to ve všech hlavních veřejnoprávních a soukromoprávních médiích. Laická i odborná veřejnost měla dostatečný časový a informační prostor (zejména z důvodu značné medializace legislativního procesu) se seznámit jak s obsahem návrhu zákona, tak i se stanovisky zúčastněných politických subjektů, ať již politických uskupení, jednotlivých poslanců či výborů. Nebyla tudíž dotčena kontrolní (legitimační) funkce parlamentního procesu nejen směrem dovnitř (vůči aktérům legislativního procesu), ale ani navenek (vůči veřejnosti). Je tedy zjevné, že v legislativním procesu jako celku nebyla odpůrcům návrhu zákona upřena možnost parlamentní diskuze ani právo jednotlivých poslanců (příslušníků parlamentní opozice) prezentovat svá stanoviska, konkurenční názory a postoje. Z obsahu jejich projevů je patrné, že se s obsahem návrhu zákona dostatečně seznámili, jelikož vůči němu zaznívala věcná kritika, včetně potenciálního dopadu jeho jednotlivých ustanovení. Současně byla široká veřejnost dostatečně informována o předmětném legislativním záměru i probíhající parlamentní rozpravě – ani v této souvislosti nelze učinit závěr o překvapivosti či nepředvídatelnosti ve vztahu k adresátům projednávaného zákona.“
Ak si ešte spomínate na priebeh rokovania parlamentu k onej „atómofke“, citovaná časť českého nálezu by sa v podstate bez zmeny dala použiť aj na jeho opis. Nie je to, samozrejme, celá časť témy a tento aspekt ani zďaleka nevyčerpáva výhrady hlavy štátu, ale vo vzťahu k ústavným podmienkam, s prepáčením, derogačného zásahu súdu to nie je bezvýznamné.
Tak ešte jedna veta preukazujúca bratské puto medzi národmi: „Ústavní soud okrajově poznamenává, že nyní přezkoumávaný legislativní proces a jeho průběh lze považovat za odraz současné politické kultury, jejíž stav je vyznačován mimo jiné četnými obstrukčními jednáními, chaotickým pořadem a průběhem schůzí, jakož i nepružností zákonodárného procesu.“
Čo však Česi dnes nemajú a my áno, sú opoziční poslanci podporujúci vládu (a naopak) a nad nimi všetkými strana, ktorá má vždy väčšinu.
Ak si ešte spomínate na priebeh rokovania parlamentu k onej „atómofke“, citovaná časť českého nálezu by sa v podstate bez zmeny dala použiť aj na jeho opis.