Ako sa slovenskí politici môžu poučiť z britských ťažkostí
Je správne, ak majú strany svoj ideologický kompas. Musia sa však pozerať na svet okolo seba a byť dostatočne flexibilné, a ak hrozí extrémna situácia, svoje červené čiary prekresliť
Šiesta najsilnejšia ekonomika sveta si minulý týždeň na vlastnej koži vyskúšala osud rozvojovej krajiny, ktorá sa ocitla v nemilosti finančných trhov. Britská libra sa oproti doláru nakrátko prepadla na rekordné minimum od zavedenia plávajúcich devízových kurzov v 70. rokoch a ceny štátnych dlhopisov klesli tak prudko, že ich Bank of England musela začať nakupovať, pretože to ohrozovalo penzijný systém.
Investorov vyplašili fiškálne plány novej premiérky Liz Trussovej. Konzervatívna vláda chce znížiť dane, čo by malo podporiť ekonomiku za cenu 161 miliárd libier v priebehu piatich rokov. Spolu s viac ako 60 miliardami na energetické opatrenia tak ani nie mesiac stará konzervatívna vláda naplánovala gigantické výdavky, na ktoré si chce požičať. Navyše, v čase extrémnej inflácie. Trhom bolo jasné, že Bank of England to bude musieť kompenzovať radikálnym zvýšením úrokov, a to bude pre trpiacu britskú ekonomiku zlá správa.
Dianie v Londýne je, samozrejme, pre svetovú ekonomiku a finančné trhy rádovo dôležitejšie ako to, čo sa deje v Bratislave, ale aj slovenskí politici by si z neho mohli zobrať isté ponaučenie.
PONAUČENIE PRE KOALÍCIU
Trhy si všímajú, aký je postoj vlády k verejným financiám, a prenášajú to do cien štátneho dlhu. Ani taká významná ekonomika, akou je britská, navyše s vlastnou menovou politikou, nie je voči strate dôvery imúnna.
Slovensko už dávno nie je vzorným žiakom eurozóny, ktorý vo fiškálnych ukazovateľoch vyčnieva. Aj keď minister financií Igor Matovič sa stále chváli pozitívnym vývojom deficitu, náklady jeho rodinného balíčka výrazne v najbližších rokoch zviažu vláde ruky a zhoršujú udržateľnosť verejných financií.
Peniaze však bude v časoch rekordnej inflácie treba všade, a tak môže byť lákavé s fiškálnou zodpovednosťou úplne skoncovať. Ľúbivé drahé opatrenia by mohli byť aj podmienkou opozičných poslancov, aby za návrhy okyptenej koalície hlasovali v parlamente. Potom stačí, aby na to upozornili zo dve veľké medzinárodné banky, a slovenské dlhopisy sa rýchlo môžu stať neúnosne drahé.*
PONAUČENIE PRE SAS
Je správne, ak majú strany svoj ideologický kompas a nie sú len eseročkou svojich predsedov. Musia sa však pozerať na svet okolo seba a byť dostatočne flexibilné, a ak hrozí extrémna situácia, svoje červené čiary prekresliť. Strana SaS je podobne ideologicky zamrznutá v 80. rokoch ako britská konzervatívna strana a jej šéfka.
Trussová verí v reaganomiku, v to, že daňové škrty, aj keď pre bohatých, povzbudia ekonomiku tak, že z toho budú profitovať aj jej najspodnejšie poschodia. Problém je, že to žiaden výskum ani prax doteraz nepotvrdili. Avšak premiérka s ministrom financií neuhli ani o milimeter aj napriek tomu, že im to trhy pekne spočítali.
Aké hrubé a kontraproduktívne vedia byť červené čiary slovenských liberálov, ukázalo už hlasovanie o eurovale v roku 2011. Aktuálne má červenú farbu akékoľvek zvýšenie daní, a ak by sa nebodaj nová daň zaviedla, jej výnos sa podľa SaS musí znížením iného zaťaženia vrátiť ľuďom a firmám.
Áno, dnes je riziko, že nové dane budú financovať hračky Igora Matoviča, ale na druhej strane verejné financie výrazne utrpeli pre covid a extrémna inflácia si vyžiada rast výdavkov, ak sa majú služby štátu zachovať. Navyše, saskári sú takí neústupčiví, že blokujú aj zmeny zákona o dlhovej brzde, a to aj napriek tomu, že ak sa nenovelizuje, čaká štát v roku 2024 také šetrenie, že kvalita života sa výrazne zhorší.
Dianie vo Veľkej Británii je názornou ukážkou, kam až môže viesť, ak sa strana drží svojich názorov za každú cenu.
Slovensko už dávno nie je vzorným žiakom eurozóny, ktorý vo fiškálnych ukazovateľoch vyčnieva.