Zaceliť, obnoviť a vylepšiť
Vo výsledkoch tohtoročného ocenenia za architektúru CE ZA AR cítiť dôraz na regeneráciu
Vložiť ubytovacie bunky do rozpadajúceho sa kaštieľa pôsobí ako šialený nápad. Pri bližšom pohľade sa však ukáže, že v skutočnosti ide o postoj k nehnuteľnému dedičstvu a k architektúre vôbec.
Jedným z laureátov 21. ročníka ocenenia za najlepšiu slovenskú architektúru CE ZA AR sa stal kolektív okolo ateliéru 2021. Ich príspevok k osudu kaštieľa Coburgovcov v Jelšave pritom nespočíva v návrhu dlhodobej a nákladnej rekonštrukcie osirelej budovy, ale v rýchlej intervencii, ktorá má pritiahnuť ľudí do obchádzaného regiónu a zamerať pozornosť na upadajúci objekt.
Za akupunktúrny vstup do chátrajúcej budovy a aktivistický apel, ktorý sa navyše zhmotňuje v priestorovom riešení zážitkového ubytovania, si autori odniesli cenu v špeciálnej kategórii Fenomény architektúry.
PREČO A AKO REGENEROVAŤ
Do aktuálneho ročníka ocenenia CE ZA AR, ktoré vyhlasuje Slovenská komora architektov, bolo prihlásených celkovo 88 diel. Takmer tridsiatku z nich, roztrúsených po celom Slovensku, navštívila medzinárodná porota na osobných obhliadkach.
Porotu tento rok tvorili architekti Jakub Cigler, Vladimír Sitta, Štěpán Valouch z Českej republiky a za Slovensko Juraj Benetin, Igor Marko, Pavol Šilla a rektorka VŠVU Bohunka Koklesová. Porota na základe obhliadok vybrala 24 finalistov v šiestich kategóriách. Laureáti boli predstavení vo štvrtok večer na slávnostnom ceremoniáli.
Ocenenie CE ZA AR tento rok prebiehalo pod mottom #regenerácia. Znamená to, že v rámci architektonickej práce sa čoraz viac dostáva do popredia otázka nakladania s už existujúcimi nehnuteľnosťami či areálmi. A to aj v súvislosti s podielom stavieb na uhlíkovej stope a ich postavením v rámci klimatickej krízy.
Neznamená to, že architektúra sa má pri tomto nastavení vzdať ambícií. Naopak, práve teraz potrebujeme jej invenčnosť a tvorivý zápal.
LEPŠIE MESTO, BYT AJ LES
Zameranie na regeneráciu sa prejavilo aj pri viacerých ocenených projektoch. V kategórii Bytové domy si cenu odniesol objekt Nová Dunajská v Bratislave od ateliéru JRKVC. Pri tejto bytovke síce ide o novostavbu, no je to výborný príklad zastavania mestskej prieluky v centre. V širšom význame teda ide o príspevok ku regenerácii mesta a k udržiavaniu života v jeho jadre.
Vzniknutá architektúra navyše pôsobí skôr skromne a nevyzývavo. Akoby sama dávala najavo, že jej úlohou je hlavne zaceliť otvorenú ranu v ulici. A hoci sa do ulice bytovka tvári civilne, na strane do dvora otvára svojim obyvateľom náruč zeleným priestorom a bonusom spoločnej záhrady.
Skutočnou rekonštrukciou je úprava bratislavského bytu Ema, za ktorý ateliér Toito získal ocenenie v kategórii Interiér. Autorský kolektív je v rámci ocenenia CE ZA AR už zavedenou firmou s jasným prístupom a rukopisom. Riešenia interiérov z dielne ateliéru vychádzajú zo skutočných potrieb a spôsobu života dnešných ľudí a rodín. Aj v prípade oceneného bratislavského bytu ide o naplnenie predstavy klienta, ktorému je umožnený plynulý pohyb po interiéri a spájanie priestorov, ktoré v klasickej bytovej logike zvykli byť oddelené. Čerešničkou na torte je zapojenie kúpeľne do života bytu, čo pôsobí osviežujúco a určite je prínosom pre osobnú pohodu.
Renováciou prešiel aj turistický bod Malý Slavín, ktorý je frekventovanou destináciou na mape výletov v okolí hlavného mesta. Za obnovu tohto areálu v mestských lesoch Bratislavy získal ateliér Bakyta architekti ocenenie v kategórii Exteriér. Na mieste opotrebovaného prístrešku vznikol vzdušný oddychový objekt s levitujúcou strechou, ktorá je zachytená na stredových stĺpoch. Je zrejmé, že hlavným príspevkom riešenia je podpora pobytu ľudí v prírode a aktívne trávenie voľného času.
NEVYTŔČAŤ A POSÚVAŤ KULTÚRU
O tom, že nová architektúra môže mať výraz a nemusí pritom exhibovať a vyvyšovať sa nad okolie, svedčí ocenenie v kategórii Rodinné domy. Cenu si odniesli ateliéry Plural a Labak za spoločnú prácu na návrhu Vily Bôrik v Žiline. Ukázalo sa, že ambícia mať veľa obytného priestoru nemusí znamenať vytŕčanie vo štvrti rodinných domov. Architekti totiž jedno podlažie skryli do zeme a pohyb po troch úrovniach života riadia schodiskom ukrytým v ikonickej valcovej škrupine.
V kategórii Občianske a priemyselné budovy cenu získalo Záhradné centrum Plantex vo Veselom pri Piešťanoch od architekta Adama Lukačoviča. Ide o príspevok ku kultúre vizáže a priestorového riešenia záhradných centier, ktoré sú väčšinou len nudným skladiskom predajných artiklov. Ocenené riešenie pracuje so sedlovými strechami a drevenými konštrukciami, čo spolu so zasadením do dedinského prostredia prirodzene navodzuje tému ponúkaného sortimentu.
CENA ZA ROZVOJ PRE INŠTITÚT
V rámci galavečera bolo tradične udelené aj ocenenie Patrón architektúry. Slovenská komora architektov ním vyzdvihuje jednotlivcov alebo organizácie, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj a propagáciu slovenskej architektúry.
Tohtoročnú cenu si odniesol Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) za prínos pri tvorbe mestského rozvoja a príprave verejných investícií. Komora kladne hodnotí, že MIB za tri roky svojej činnosti vniesol do rozhodovania o investíciách mesta transparentnosť, kvalitu a participáciu verejnosti. Z pozície architektúry zabodovalo to, že inštitút zorganizoval už pätnásť súťaží návrhov a išiel aj do inovatívnych foriem verejného obstarávania, čím sa stal príkladom pre ďalšie slovenské samosprávy.
Do aktuálneho ročníka CE ZA AR bolo prihlásených celkovo 88 diel. Takmer tridsiatku z nich navštívila medzinárodná porota na osobných obhliadkach.