Európa by si mala priznať, že je vo vojne
Nobelovský ekonóm Stiglitz hovorí, že Európa potrebuje energetickú vojnovú mobilizáciu
Európa by mala prispôsobiť svoju ekonomiku vojnovému modelu. Umožnilo by jej to mobilizovať čo najviac zdrojov na zásobovanie energiami, hovorí americký ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny Joseph Stiglitz.
Európska energetická kríza podľa profesora Kolumbijskej univerzity ukázala, že na trhoch s energiami musí regulácia hrať väčšiu úlohu. Princíp, keď sa cena elektriny určovala podľa najdrahšieho zdroja, bol chybný, dodáva.
Podľa 79-ročného ekonóma robia centrálne banky chybu, keď na infláciu, ktorá je spôsobená ponukovými faktormi, reagujú agresívnym zvyšovaním úrokových sadzieb. Za nárastom cien je podľa neho do veľkej miery krátkozrakosť neregulovaných trhov, ktorá stála aj za veľkou finančnou krízou v minulej dekáde.
Začnime najväčším problémom, ktorému Európa v súčasnosti čelí, a to energetickou krízou. Politici tvrdia, že trh s energiou nefunguje, a Európska únia smeruje k obmedzovaniu cien a zásahom do trhu. Budú mať tieto politiky želaný účinok? Nemôžu sa obrátiť proti nim? A čo táto epizóda v konečnom dôsledku hovorí o súkromnom trhu s energiou ako takom?
Je mŕtvy. Neregulované trhy s energiou nefungujú, pretože sú príliš komplikované. Dereguláciu sme vyskúšali v Spojených štátoch, v Kalifornii, a bol to neúspech. A keď sa to nepodarilo, bolo veľa obviňovania. Pravica tvrdila, že to spôsobili ľudia, ktorí sa snažili presadiť obnoviteľné zdroje energie. Dramatické bolo, že keď sa regulácia obnovila, nedostatok energie zmizol.
Išlo o nefunkčnosť vytvorenú trhom. Enron v dôsledku toho celého skrachoval, ale bol to manipulátor par excellence. Potrebujete teda regulovaný trh s energiou. Základnou chybou v štruktúre európskeho trhu bola závislosť od stanovovania cien na základe hraničných nákladov. Cena elektriny sa tak určovala podľa najdrahšieho zdroja.
Štandardná ekonómia hovorí o stimuloch a stanovení cien pomocou marginálnych nákladov, ale nie o redistribučných efektoch. Vždy vyvažujeme výhody, ktoré získate, dalo by sa povedať, z jemného nastavenia alokácie, s obrovskými potenciálnymi dosahmi na distribúciu. Myslím si, že najdramatickejšie príklady toho vidíme v Spojených štátoch a v Nórsku.
Spojené štáty sú energeticky neutrálne, nie sme ako Európa. Ale pretože sme takisto integrovaní do svetovej ekonomiky, aj keď nie v takej miere, a ceny určujú trhy, ceny energie výrazne stúpajú a dochádza k obrovskému prerozdeľovaniu od bežných spotrebiteľov k bohatým ropným spoločnostiam. A z krátkodobého hľadiska to nemá veľký vplyv na alokáciu zdrojov.
K šetreniu energie dochádza len v malej miere. V krátkodobom horizonte sa nerozhoduje o ťažbe ropy alebo plynu, takže to neprináša významnú novú ponuku. Redistribučné náklady sú veľmi veľké a prínosy z alokácie veľmi malé. Nórsko je na tom ešte horšie, pretože je vývozcom energie, ale domácnosti v Nórsku platia obrovské účty za elektrinu. Prečo? Pretože všetko bolo začlenené do tohto systému určovania cien na základe hraničných nákladov. Niektoré krajiny v Európe sa rozhodli mať viac regulované ceny. A tieto krajiny zažili menej tohto prerozdeľovania, menej vplyvov na domácnosti.
Nejde však len o prerozdeľovanie, ako som ho opísal, medzi bežnými spotrebiteľmi a bohatými ropnými a plynárenskými spoločnosťami. Spôsobuje to otrasy finančného systému, podnikového sektora a celého rámca jednotného trhu. To podľa mňa ideológovia, ktorí tento systém vytvorili, nebrali do úvahy, pretože tu máte tento neoliberálny projekt.
Ďalším aspektom celej veci bola štátna pomoc. Nemecko a ďalšie krajiny musia prichádzať na pomoc celému radu elektrárenských spoločností.
Na druhej strane, za chaosom na energetických trhoch stojí reálny jav, ruská invázia na Ukrajine a manipulácia Kremľa s dodávkami. Je teda zrejmé, že existuje riziko nedostatku plynu v Európe, a bolo by žiaduce znížiť spotrebu, a to aj pre ekologické ciele. Neodstránia však cenové stropy za desiatky miliárd eur cenovú motiváciu?
Po prvé, Európa by si mala uvedomiť, že ide o vojnu, a mala by o tom uvažovať ako o vojne s Ruskom, pričom dôsledky víťazstva Ruska by boli katastrofálne. Žiadna krajina nejde do vojny s tým, že počas vojny môžete používať rovnaký hospodársky model ako v čase mieru. Európa a Amerika sa tvárili, že všetko pokračuje ako predtým, podobne ako pri vojne v Iraku alebo v Afganistane. To bola prvá chyba, ktorú urobili. Mali si to uvedomiť vo februári a marci po tom, ako Ukrajinci ukázali, že môže existovať odpor a môžu vyhrať. Mali si povedať, že to nebude ľahké.
Mnohí z nás hovorili, že v centre diania bude energia a Európa a Spojené štáty sa musia veľmi rýchlo zbaviť závislosti od ruskej ropy a plynu skôr, ako iniciatívu prevezme Rusko. Bola to veľká chyba. Napísal som o tom vo svojej knihe Making Globalization Work (v preklade Aby globalizácia fungovala, pozn. redakcie) v roku 2006. Povedal som, že bolo veľmi hlúpe, keď sa Európa stala takou závislou od ruského plynu a ropy. Rusko nebolo spoľahlivým dodávateľom, ale Nemecko tomu nevenovalo pozornosť.
Na budovanie energetiky potrebujete vojnovú mobilizáciu. Nie totálnu ako počas druhej svetovej vojny, ale vojnovú energetickú mobilizáciu. Mali by ste masívne využiť všetky svoje zdroje na rozšírenie obnoviteľných zdrojov energie, na vybudovanie nových terminálov na skvapalnený zemný plyn, aj keď v tejto oblasti sa dosiahol skutočný pokrok. Európa by dnes bola v oveľa flexibilnejšej a lepšej pozícii, keby to urobila.
Všetky vojny ovplyvňujú politiku a vy musíte naďalej podržať ľudí, čo znamená, že náklady musia byť spravodlivo rozdelené. Má to dva aspekty: chcete, aby energetický trh poskytoval stimuly na šetrenie spotreby, ale nechcete obrovské prerozdeľovanie. A to môžete urobiť jednoducho. Trh s elektrinou je jedným z najľahšie regulovateľných, pretože viete, kam smeruje, máte káble.
Každej domácnosti môžete povedať, že ak spotrebuje 90 percent toho, čo spotrebovala minulý rok, dostane rovnakú cenu elektriny a nepocíti rozdiel. Ak spotrebujú viac, zaplatia superpokutu. To by znamenalo, že väčšina domácností by bola chránená. A mohli by ste mať aj výnimky, napríklad ak máte pätorčatá, päť ďalších detí a potrebujete viac elektriny. Úplne by to odstránilo dôsledky distribúcie a súčasne poskytlo stimuly.
Človek teda nemusí byť génius, aby vymyslel spôsob, ako poskytnúť stimuly bez toho, aby to malo obrovské distribučné účinky. Nie však, ak ste neoliberál. Zdá sa, že túto jednoduchú správu nepochopili. Môžete použiť aj reguláciu, vo vašej moci je množstvo nástrojov. Takže je to balík. Potrebujete verejné investície, vojnovú mobilizáciu a tie druhy nástrojov, o ktorých som hovoril.
Najlepší výsledok pre svet a svetovú ekonomiku je, že Rusi nejako prídu na to, že Putin nie je dobrý vodca, dôjde k obnoveniu demokracie, obnoveniu hraníc Ukrajiny a potom sa medzinárodné spoločenstvo pokúsi integrovať Rusko ako demokraciu. Tomuto výsledku však nedávam veľkú pravdepodobnosť. Pravdepodobnejší výsledok je, že dôjde k prímeriu v tom, čo nazývame zmrazený konflikt.
Takýto balík by si stále vyžadoval miliardy od štátu, ktoré by sa pridali k obrovským verejným výdavkom počas dvoch rokov covidu. Členovia EÚ však majú zviazané ruky pomerne prísnymi fiškálnymi pravidlami, hoci dočasne pozastavenými. Mali by sa uvoľniť? Mala by vláda zohrávať ešte väčšiu úlohu v čase výrazných globálnych šokov?
Tieto fiškálne pravidlá v prvom rade nikdy nemali zmysel. Neboli postavené na ekonomickom základe. Je to ideológia. Odkiaľ sa vzalo číslo 3 percentá deficitu k HDP? Vytiahnuté zo vzduchu. Odkiaľ sa vzalo 60 percent? Vytiahnuté zo vzduchu. Dobré ekonomické zdôvodnenie neexistuje.
Väčšina ekonómov tvrdí, že by ste mali použiť takzvané zlaté pravidlo, pri ktorom vylúčite kapitálové výdavky. Takže so spotrebou a kapitálom nezaobchádzate rovnako, a to je to, čo mali urobiť. Dobrou správou bolo, že pravidlá sa pri pandémii nedodržiavali. Keby sa to neurobilo, bola by to úplná katastrofa. Mnohí ľudia si mysleli, že po tejto lekcii sa Európa vráti k rysovacej doske a vypracuje nové pravidlá. Bohužiaľ, Nemecko chcelo mať stále rovnaké pravidlá, ale s výnimkou na ďalší rok. Nech sa však na to pozeráme z akejkoľvek strany, bolo by lepšie mať flexibilnejšie pravidlá. No aj keby ste nemali lepšie pravidlá, mohli ste povedať, že toto je ďalšia výnimka ako pandémia. Našťastie vojnu, pozemnú vojnu, v Európe nemáte každý rok. Toto bolo prvýkrát od druhej svetovej vojny. Takže odpoveď mala znieť: zabudnite na pravidlá.
Druhým aspektom vojny – a pandémie – je to, že prináša obrovské neočakávané zisky ropným spoločnostiam, plynárenským spoločnostiam, elektrárenským spoločnostiam, potravinárskym spoločnostiam alebo Amazonu. A tak by ste mali zaviesť daň z neočakávaných ziskov. Je dobré, že Európa smeruje k zavedeniu takejto dane, ale len na fosílne palivá.
Prečo ju obmedzovať len na spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá? Existuje dobrý argument pre vyššie dane pre tieto spoločnosti ako súčasť zelenej transformácie. Je však veľa neočakávaných ziskov, ktoré sa nedajú nijako odôvodniť. V Spojených štátoch máme presvedčivé dôkazy – tunajšie údaje som neštudoval – že za niektorými z týchto ziskov sú cenové manipulácie. To je vojnové úžerníctvo. Čo by ste robili počas druhej svetovej vojny, keď sa ho ľudia dopúšťajú? Nielenže by ste ich zdanili, ale aj popravili. Nežiadame popravy, len aby sa podelili o časť svojich nadmerných ziskov s ľuďmi, ktorí trpia.
Pokiaľ ide o centrálne banky, zdá sa, že americká centrálna banka (Fed) aj Európska centrálna banka sú rovnako odhodlané pristúpiť k výraznejšiemu sprísneniu s cieľom skrotiť infláciu aj za cenu recesie. Nedávno ste napísali článok pre Project Syndicate, v ktorom ste vyzvali Fed, aby so zvyšovaním úrokových sadzieb počkal. Prečo?
Stále zastávam názor, že by mal počkať a sledovať, čo sa udeje. (Rozhovor prebehol pred zasadaním Fedu, na ktorom sa hlavná úroková sadzba opäť zvýšila, pozn. redakcie) V tom článku sme uviedli, že je to v drvivej väčšine spôsobené ponukovými faktormi. V Spojených štátoch to čiastočne vieme, pretože agregátny dopyt je v skutočnosti nižší ako trend pred pandémiou. Nie je to tak, že by došlo k obrovskému rozmachu výdavkov. Po úprave o ceny je skutočný agregátny dopyt pod trendom.
Zvýšenie úrokových sadzieb nepovedie k tomu, aby bolo viac ropy alebo potravín. V skutočnosti už roky platíme poľnohospodárom, aby ich neprodukovali, a to tak v Spojených štátoch, ako aj v Európe. Takže najlepší spôsob, ako dosiahnuť nižšie ceny potravín, je povedať poľnohospodárom, aby začali vyrábať, namiesto toho, aby prestali.
Takže riešenia na strane ponuky…
… sú tie správne riešenia. Je to to isté, čo som už povedal o energii, správnym riešením je dnes vyrábať viac energie. A to môžete urobiť, ak budete veľa vynakladať na obnoviteľné zdroje energie. Jediným dôvodom, prečo nemôžete vyrábať viac veterných alebo solárnych elektrární, sú obmedzenia na strane ponuky. A väčšinu z nich viete ovplyvniť. Je dôležitejšie mať viac energie ako ďalší iPhone. Takže ak by ste tieto zdroje prerozdelili, získali by ste viac.
Ide o návrat úrokových sadzieb na normálnu úroveň, nie nad ňu. Nula nebola normálna, záporné sadzby neboli normálne. Neviem, aké je to správne číslo. Dve, tri, štyri percentá? Návrat k normálu po dvanástich či štrnástich rokoch abnormality je dobrá vec.
Nie však pohyby ako v časoch bývalého šéfa Fedu Volckera?
Nie ich neustále zvyšovať. Obávam sa, že tieto opatrenia nebudú mať veľký vplyv na infláciu, iba do tej miery, že spôsobia recesiu.
A to nielen v Spojených štátoch, pretože rozvojové krajiny sú vydané na milosť a nemilosť Fedu?
Presne tak, dôjde k dlhovej kríze. Majú dlhy denominované v amerických dolároch a eurách, čelia nedostatku potravín a energie. A ak sa chvíľu zamyslíme nad týmito otázkami z globálneho geopolitického hľadiska, niekedy sa vojna s Ruskom rámcuje ako boj za medzinárodný právny štát, za demokraciu. Ak chceme, aby rozvojové krajiny a rozvíjajúce sa trhy boli na našej strane, nechceme povedať: „Mimochodom, nedali sme vám vakcíny. Keď ste ich chceli, tak sme vás nechali zomrieť. A teraz vám spôsobíme hospodársku smrť.“To nie je spôsob, ako si získať priateľov.
Aký by bol najlepší výsledok vojny pre svetovú ekonomiku? Aké budú jej dlhodobé dôsledky?
Najlepší výsledok pre svet a svetovú ekonomiku je, že Rusi nejako prídu na to, že Putin nie je dobrý vodca, dôjde k obnoveniu demokracie, obnoveniu hraníc Ukrajiny a potom sa medzinárodné spoločenstvo pokúsi integrovať Rusko ako demokraciu. Tomuto výsledku však nedávam veľkú pravdepodobnosť. Myslím si, že pravdepodobnejší výsledok je, že dôjde k prímeriu v tom, čo nazývame zmrazený konflikt.
A Rusko zostane odrezané od trhov?
Zostane odrezané, čo je nevyhnutný predpoklad na urýchlenie ekologickej transformácie na celom svete. To bude vedľajší prínos vojny.
Ekonómovia nedokázali predpovedať veľkú finančnú krízu, väčšina z nich vrátane prognostikov centrálnych bánk podcenila aj veľkosť súčasného inflačného šoku. Potrebujeme nový druh ekonómie? Čo sa deje s ekonómiou ako vedou?
Ekonómia bola vždy viac ako vedou. Je to umenie, robíte subjektívne rozhodnutia. A vždy bola, bohužiaľ, presiaknutá množstvom ideológie. Takže dominantný ekonomický model, ktorý zlyhal v roku 2008, bol model, ktorý príliš zdôrazňoval dokonalosť trhov a úlohu trhov a neuznával ich limity a zlyhania. V mnohých ohľadoch je iróniou, že zlyhanie pri predpovedaní rozsahu inflácie bolo založené na rovnakej chybe, ale trochu iným spôsobom.
Dokonca ani ekonómovia plne kritickí voči trhom nedokázali v skutočnosti pochopiť, že trhy sú až také zlé. Kto by si bol pomyslel, že v USA bude nedostatok detskej výživy. To je niečo, čo pripomína Sovietsky zväz. Ani americké trhové hospodárstvo však nebolo odolné. Ľudia si neuvedomovali, ako krátkozrakosť, ktorú sme videli na finančných trhoch a ktorá viedla k finančným krízam, prenikla do celého nášho hospodárstva.
Väčšina ľudí očakávala, že po pandémii znovu naštartujeme motor a auto pôjde. Ukázalo sa však, že motor bol zle navrhnutý a najmä zle navrhnutý na vypnutie a opätovné naštartovanie. Na to, aby trhy dobre fungovali, potrebujete oveľa viac vládnych zásahov.
Pýtali ste sa, či potrebujeme novú ekonomiku. Existovala škola ekonómie, ktorá varovala pred limitmi trhov, a ja som patril do tejto školy. Druhá strana však predpokladala, že sú dobré. V roku 2008 sme videli, že sa mýlili, aj v roku 2021 sa mýlili. Moja kritika centrálnych bánk spočíva v tom, že používajú tie isté staré modely a to isté uvažovanie, ktoré zlyhalo v roku 2008 a roky predtým a potom. Dostali nás do stagflácie, kde by sa inflácia trochu znížila, ale za cenu hlbšej recesie, ktorá musí byť.
Povedali ste, že 3-percentný strop deficitu HDP je arbitrárne číslo, ale čo 2-percentný inflačný cieľ?
To tiež je svojvoľne stanovené číslo. Medzi ekonómami rastie konsenzus, že v obdobiach veľkých štrukturálnych zmien, porúch, ako sú vojny či pandémie, potrebujete vyšší inflačný cieľ a väčšiu flexibilitu. Dôvod je veľmi jednoduchý, existuje niečo, čo nazývame rigidita smerom nadol. To, čo spôsobuje prerozdeľovanie zdrojov, sú relatívne ceny. Ak niektoré nemôžu klesnúť, musíte zvýšiť iné, aby ste zmenili relatívne ceny. Aby ste dosiahli efektívnosť zmien relatívnych cien bez obrovskej nezamestnanosti, musíte dovoliť väčšiu flexibilitu.
Na budovanie energetiky potrebujete vojnovú energetickú mobilizáciu. Mali by ste masívne využiť všetky svoje zdroje na rozšírenie obnoviteľných zdrojov energie, na vybudovanie nových terminálov na skvapalnený zemný plyn.