EÚ má šancu na dobrú dohodu o energetike
Stretnutie premiérov a prezidentov EÚ v Prahe neprinieslo riešenie cenových stropov na plyn, ktoré žiada aj Slovensko. Názory sa však zbližujú
Buď sa členské štáty Únie dohodnú na spoločnom postupe, ako znížiť ceny plynu a elektriny, alebo siahnu po vlastných riešeniach, ktoré však môžu narušiť férovú konkurenciu medzi priemyselnými podnikmi či dokonca viesť k nedostatku energií.
Lídri EÚ už mesiac hľadajú odpoveď na otázku, ako zastropovať ceny plynu a súčasne tým neodplašiť dodávateľov najmä z Nórska, USA a Alžírska. Ak dostanú pod kontrolu cenu plynu, tak aj elektriny, ktorá je od neho závislá.
Po ich piatkovom neformálnom stretnutí v Prahe sa zdá, že odpoveď nebude jedna, ale bude ich viac.
„Stále väčšiu podporu má oddelenie cien plynu od cien elektriny,” uviedol hostiteľ stretnutia český premiér Petr Fiala.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová k tomu pridala ďalšie tri opatrenia, na ktorých sa pracuje a mali by byť hotové do riadneho samitu lídrov EÚ, ktorý sa začne 20. októbra. Ide o:
Koordinovaný nákup plynu, aby členské krajiny nesúperili medzi sebou tým, kto dá viac. Takto totiž v konečnom dôsledku samy cenu zvyšujú. Nemecko počas piatka prišlo aj s návrhom, aby najbohatšie krajiny sveta zladili nákup aj s ďalšími dvoma veľkými odberateľmi plynu – Japonskom a Južnou Kóreou.
Cenové rozpätia na nákup zo spojeneckých krajín. Ide zrejme najmä o Nórsko a USA, s ktorými už Komisia začala rokovať skôr.
Eliminovanie špekulácií pri obchodovaní s plynom. EÚ môže sprísniť pravidlá na burzách, ale Komisia ráta aj s vytvorením úplne nového indexu, od ktorého sa bude vyvíjať cena plynu najmä pre LNG, kde je väčšia konkurencia než pri potrubnom plyne, a teda ceny by mohli byť aj nižšie, než sú dnes.
ČO MEDZI OPATRENIAMI NEZAZNELO
Ursula von der Leyenová sa nezmienila o možnosti využiť neminuté prostriedky z eurofondov na pomoc domácnostiam a firmám, čo požaduje Slovensko.
Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) v utorok na Facebooku oznamoval, že Komisia to umožní, akoby to už bola hotová vec. „Je to obrovský úspech Slovenska,” napísal.
Premiér Eduard Heger, ktorý Slovensko v Prahe zastupoval, po rokovaní vyhlásil, že konkrétne návrhy na zastropovanie cien plynu musí Európska komisia pripraviť do dvoch týždňov. 20. októbra sa má konať ďalší, tentoraz už formálny samit EÚ.
SLOVENSKÝ PLÁN B MÔŽE OHROZIŤ DODÁVKU ENERGIÍ
Heger už minulý týždeň pohrozil, že ak sa štáty nedohodnú na znížení cien energií alebo nenájdu peniaze na pomoc domácnostiam a firmám, Slovensko pristúpi k plánu B – elektrinu vyrobenú na Slovensku znárodní.
Štáty EÚ sú však od seba energeticky závislé, aj keď nie všetky v rovnakej miere. Niekto má viac plynu v zásobníkoch a niekto iný zase elektrinu na pokrytie výkyvov v sústave.
Slovensko je na tom dobre, pokiaľ ide o plyn v zásobníkoch. Na to, aby mohol v dostatočných množstvách prúdiť do domácností aj podnikom, je však potrebné udržať v sústave tlak, čo sa dnes deje pomocou importovaného plynu.
Otázne je, či by ostatné členské štáty boli ochotné posielať Slovensku naďalej plyn, ktorý si objednalo, keď zadrží elektrinu, ktorú si objednali zahraniční kupci.
Ešte donedávna si pritom Slovensko nevystačilo ani s elektrinou vyrobenou doma a muselo ju dokupovať v zahraničí. Po odstavení či obmedzení
Stále väčšiu podporu má oddelenie cien plynu od cien elektriny.
Petr Fiala český premiér
výroby vo viacerých väčších fabrikách síce spotreba klesla, no v čase špičiek ju stále potrebuje kupovať aj na burzách.
Cezhraničný obchod s elektrinou preto umožňuje vyrovnávanie rozdielov medzi dopytom a ponukou, vďaka čomu nehrozí nedostatok a blackouty.
NEMECKÁ SÓLO JAZDA MÔŽE ODŠTARTOVAŤ DOTAČNÉ PRETEKY
Nemecký kancelár Olaf Scholz minulý týždeň oznámil, že spolková vláda vyčlení 200 miliárd eur na pomoc domácnostiam a priemyslu. Súčasťou má byť aj „brzda” na ceny plynu.
Nemecká plynová brzda by mala fungovať podobne ako slovenský nápad so zastropovaním cien elektriny. Plyn by bol zľavnený do určitej spotreby. Všetko nad by sa účtovalo za trhové ceny. Rozdiel medzi zvýhodnenou a trhovou cenou by mal importérom plynu doplácať štát.
Sú to len predbežné úvahy, finálna podoba môže byť ešte celkom iná. Cez víkend sa má zísť pracovná skupina, ktorá má prísť s konkrétnym návrhom.
Slovenské podniky budú s napätím sledovať najmä to, či sa bude nemecká kompenzačná schéma týkať aj podnikov. V prípade, že to budú len domácnosti, nebudú mať zvyšné európske krajiny námietky. Dôležitejšie je, či sa nemecké opatrenia budú týkať aj veľkých priemyselných podnikov.
Ostatné členské štáty vrátane Slovenska sa im doteraz zdráhali kompenzovať zvýšené náklady na energie, pretože by to vraj bolo porušením pravidiel o štátnej pomoci. Spoločný princíp EÚ totiž hovorí, že žiadna krajina nemôže zvýhodňovať svoj priemysel na úkor ostatných. Na základe toho boli doteraz chránené aj slovenské podniky.
Nemecký megabalík kritizoval odchádzajúci taliansky premiér Mario Draghi. „Tvárou v tvár spoločným hrozbám súčasnosti sa nemôžeme deliť podľa toho, koľko miesta máme v našich národných rozpočtoch,“uviedol.
Taliansko spoločne s Francúzskom a ďalšími trinástimi krajinami vrátane Slovenska žiadajú spoločný európsky strop na ceny plynu, čo však Nemecko odmieta, pretože sa obáva, že LNG tankery mieriace do Európy zmenia kurz inam.
Analytický inštitút Bruegel varuje pred pretekmi v dotáciách. „Myslím si, že výzvou je, že niektoré krajiny majú na riešenie súčasnej krízy hlbšie vrecká ako iné. Veľmi nerovnomerné riešenie krízy by mohlo situáciu ešte zhoršiť tým, že by sa začali preteky v poskytovaní dotácií medzi krajinami… Myslím si, že európsky prístup má veľký zmysel,“uviedol pre portál Politico.eu analytik Georg Zachmann.
Nemecko investovalo do pomoci domácnostiam a menším podnikom podľa prepočtov Bruegelu doteraz 100 miliárd eur, čo sú necelé tri percentá hrubého domáceho produktu. Slovensko miliardu, čo zodpovedá jednému percentu výkonu ekonomiky HDP. Sú však aj krajiny, ktoré vzhľadom na veľkosť ekonomiky obetovali väčšie sumy.
Keď Nemecko k stomiliardovej pomoci pridá ďalších dvesto miliárd, ocitne sa na čele rebríčka, či už v absolútnej sume, alebo v podiele na HDP.
Nemecká plynová brzda však môže spôsobiť problémy aj vtedy, ak sa bude týkať len domácností. V takom prípade by nemuseli mať dostatočnú motiváciu šetriť.
Tamojší regulačný úrad upozornil, že nemecké domácnosti minuli už v polovici septembra o štrnásť percent viac plynu než pred rokom, za čo mohlo najmä chladnejšie počasie. Európa ho však musí ušetriť aj vtedy, keď bude chladno. Inak môže plyn na konci zimy chýbať.
Podľa prieskumu inštitútu Forsa pre nemeckú televíziu RTL/ntv si 58 percent Nemcov odmieta pripustiť, že plyn by mohol v zime chýbať. A to aj napriek tomu, že potrubie Nord Stream z Ruska do Nemecka je zničené a Nemecko má problémy nahradiť ruský plyn iným.