Záborská opäť rieši interrupcie
Anna Záborská prichádza s ďalším návrhom, čakaciu lehotu 48 hodín chce zaviesť aj pre interrupcie zo zdravotných dôvodov
Parlament bude na jeseň opäť hlasovať o sprísnení dostupnosti potratov. Skupina poslancov OĽaNO okolo Anny Záborskej, ktorá je predsedníčkou mimoparlamentnej Kresťanskej únie, opäť podala do parlamentu návrh zákona o pomoci tehotným ženám.
Okrem vyššieho príspevku pri narodení štvrtého dieťaťa či zavedenia inštitútu utajeného tehotenstva sa v návrhu opätovne venujú úprave interrupcií.
AKÚ ANTIKONCEPCIU STE POUŽILI?
Nový Záborskej návrh zachádza aj do intímnych a súkromných sfér a chce od žien zisťovať, prečo sa pre interrupciu rozhodli.
„Príčiny umelého ukončenia tehotenstva (iné ako zdravotné) na Slovensku do veľkej miery zostávajú neznáme. Ich spoznanie umožní lepšie reagovať na skutočné potreby žien zvažujúcich umelé ukončenie tehotenstva,“píše sa v dôvodovej správe návrhu.
Poslanci OĽaNO preto navrhujú, aby sa vo formulári k interrupcii vytvorila nová časť nazvaná „Údaje o iných ako zdravotných dôvodoch na vykonanie umelého ukončenia tehotenstva“. V tej by formou dotazníka zisťovali, z akých dôvodov išla žena na interrupciu.
Medzi možnosťami, z ktorých by si vyberali, je napríklad hmotná núdza, zlá ekonomická a sociálna situácia, neželané pohlavie dieťaťa, ale aj možnosť, že žena nie je pripravená byť matkou alebo sa pre interrupciu rozhodla pre ohrozenie kariéry či na nátlak iných ľudí. Alebo ide o dôsledok náhodnej známosti.
Z návrhu nie je jasné, či by išlo o povinnosť žien uviesť dôvod svojho rozhodnutia pre interrupciu (ak je iný ako zdravotný) alebo by išlo o dobrovoľné informovanie.
Poslanci v návrhu zašli ešte ďalej a zaujímajú sa, akú antikoncepciu užívala žena v čase otehotnenia – vo formulári navrhujú kolónku, v ktorej by žena označila, akú metódu antikoncepcie využívala v čase otehotnenia – teda či nemala žiadnu metódu antikoncepcie alebo používala hormonálnu antikoncepciu, kondóm či postkoitálne prípravky. Tieto informácie majú slúžiť na štatistické účely.
Téme interrupcií sa poslankyňa Anna Záborská venuje systematicky a v doterajších hlasovaniach v Národnej rade od jari 2020 jej návrhy sprísňujúce súčasné znenie zákona neprechádzali len veľmi tesne a aj zhodou náhodných okolností.
„Nepovažujem za etické skúmať dôvody, prečo sa žena pre interrupciu rozhodne,“reaguje na tento dotazník poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková, ktorá spolu s Janou Bittó Cigánikovou doteraz vždy hlasovala proti návrhom Záborskej. „Postrážim si, aby to v zákone nebola povinnosť,“hovorí zasa Bittó Cigániková a dodáva, že žena by sa mala dobrovoľne rozhodnúť, či sa chce o dôvody interrupcie podeliť.
ČO EŠTE CHCÚ MENIŤ
Podobne ako v minulom návrhu, ktorý neprešiel, aj teraz poslanci navrhujú premenovať umelé prerušenie tehotenstva na ukončenie tehotenstva a – čo je veľmi dôležité aj z medicínskeho hľadiska – nad záujem ochrany života a zdravia ženy kladú ochranu ľudského života už pred narodením.
Oproti predošlému návrhu z vlaňajšej jesene už poslanci nepožadujú zákaz reklám na interrupcie. Návrh ponecháva čakaciu lehotu na premyslenie interrupcie 48 hodín, pričom v minulom návrhu žiadali predĺženie na 72 hodín, čo v parlamente neprešlo.
V súčasnosti počas 12-týždňového obdobia, v ktorom sú interrupcie na Slovensku legálne, platí 48-hodinová povinná čakacia lehota pre ženy, ktoré o interrupciu požiadajú. Záborskej návrh však rozširuje čakaciu lehotu aj na ženy, ktoré interrupciu musia či potrebujú podstúpiť zo zdravotných dôvodov – napríklad keď je plod mŕtvy alebo žena nemôže pokračovať v tehotenstve zo zdravotných dôvodov.
V novom návrhu zákona sú teda širšie zadefinované možnosti, keď sa má táto čakacia lehota uplatniť.
Denník N sa pokúša získať stanovisko k návrhu zákona priamo od poslankyne Anny Záborskej, v stredu sa ho však redakcii nepodarilo získať.
„Mnohé ustanovenia v návrhu sú v rozpore s medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky i so zdravotnými štandardmi Svetovej zdravotníckej organizácie,“upozorňuje iniciatíva Nebudeme ticho a organizácia Možnosť voľby.
Pokračujú, že na obmedzenie reprodukčných práv by doplatili predovšetkým ženy žijúce v zlej ekonomickej a sociálnej situácii, matky samoživiteľky, viacnásobné matky či ženy žijúce v odľahlých regiónoch. „Návrh v týchto dňoch pripomienkujeme a čoskoro prinesieme jeho komplexnejšiu analýzu,“hovorí Adriana Mesochoritisová za obe organizácie.
„Poslankyňa Záborská sa snaží byť prefíkaná, tvári sa, že necháva čakaciu lehotu 48 hodín, ale necháva ju pre všetky prípady, ktoré nie sú v bezprostrednom ohrození života,“komentuje
Mnohé ustanovenia v návrhu sú v rozpore s medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky i so zdravotnými štandardmi Svetovej zdravotníckej organizácie.
Iniciatíva Nebudeme ticho a organizácia Možnosť voľby
to poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková. V praxi by to podľa nej znamenalo, že 48 hodín by mali čakať aj ženy, ktoré interrupciu podstúpia zo zdravotných dôvodov, teda nielen tie, ktoré o interrupciu požiadajú.
Ak sa napríklad žena dozvie, že plod nežije, prípadne že nemôže zo zdravotných dôvodov pokračovať v tehotenstve, na zákrok by podľa Záborskej návrhu mala aj tak čakať 48 hodín.
„Čakať ďalšie dva dni na zákrok po tom, čo sa žena dozvie, že plod je dotknutý a nemôže sa pokračovať v tehotenstve, alebo samotná žena nemôže zo zdravotných dôvodov pokračovať v tehotenstve, tak predlžovať túto agóniu je pre mňa nepochopiteľné,“hovorí poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS).
„Je to podľa mňa absolútne neľudské a je iróniou, že je to súčasťou zákona, ktorý nazývajú zákonom o pomoci ženám,“dodáva Bittó Cigániková.
ODKEDY PLYNIE 48-HODINOVÁ LEHOTA
Právnička Lucia Plaváková (podpredsedníčka Progresívneho Slovenska) sa obáva, že lekári a lekárky by sa po prijatí takéhoto zákona zdráhali urobiť interrupciu žene, ktorej plod odumrel, a čakali by 48 hodín, prípadne do momentu, keď bude život ženy bezprostredne ohrozený.
Pripomína prípad z Poľska, kde lekári vlani v novembri s interrupciou mŕtveho plodu čakali pridlho a žena zomrela. V Poľsku, kde vládne konzervatívna vláda strany Právo a spravodlivosť, platí od januára 2021 takmer úplný zákaz interrupcií.
Navrhnutá novela stanovuje, že na to, aby 48-hodinová čakacia lehota vôbec začala plynúť, musí lekár odovzdať žene informácie v listinnej podobe a odoslať hlásenie Národnému centru zdravotníckych informácií (NCZI).
Medzi informáciami, ktoré musí lekár žene poskytnúť, je napríklad zoznam občianskych, neziskových organizácií, cirkví či náboženských spoločností, ktoré ženám poskytujú finančnú, materiálnu alebo psychologickú pomoc v tehotenstve, informácie o materskom či rodičovskom príspevku a o tehotenskom štipendiu.
48-hodinová lehota by začínala plynúť až po tom, čo by lekár odoslal hlásenie NCZI. „Ak je plná ambulancia, zdravotníci toho majú veľa, hlásenie môžu zaslať oneskorene, a tak sa 48-hodinová lehota môže predĺžiť,“obáva sa Marcinková s tým, že medzičasom sa môžu u ženy objaviť komplikácie a ohroziť jej život.
„Pri indikáciách interrupcií zo zdravotných dôvodov je hranica medzi tým, čo môže ohroziť život, čo môže mať fatálne riziká a nemusí, veľmi tenká,“dodáva poslankyňa.
Plaváková upozorňuje aj na právnu neistotu začiatku plynutia 48-hodinovej lehoty – z návrhu nie je jasné, ako sa bude preukazovať, že lekár odovzdal žene informácie v listinnej podobe: „Keď sa na to pozerám z právneho hľadiska, toto mi tam vyskakuje ako praktický problém. Pri odoslaní hlásenia je ten moment jasný, ale odovzdanie informácií v listinnej podobe, tam sa to časovo nezaznačuje,“vysvetľuje právnička.
Dodržanie 48-hodinovej čakacej lehoty by malo podľa Záborskej návrhu kontrolovať ministerstvo zdravotníctva, čo Marcinkovej nedáva zmysel.
„Máme tu napríklad mnohých onkologických pacientov, ktorí čakajú na operácie mesiace. Žiaden kontrolný útvar neskúma, ako dlho na svoju operáciu čakajú a či je to v poriadku, či im to nemôže uškodiť na zdraví. A my tu ideme skúmať 48-hodinovú lehotu na zákrok interrupcie? Neviem, v akej diskusii toto môže dávať zmysel.“
Poslankyne SaS upozorňujú aj na to, že návrh ide proti odporúčaniam Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá čakacie lehoty na interrupciu označuje za sťaženie prístupu k interrupciám.
OBŠTRUKCIA PS
Zabrániť poslankyni Záborskej a poslancom OĽaNO podať ďalší návrh na sprísnenie interrupcií sa snažilo Progresívne Slovensko, ktoré minulý mesiac podalo vlastný návrh zákona o pomoci tehotným ženám. Jediným zástupcom tejto strany v Národnej rade je Tomáš Valášek, ktorý sa do parlamentu dostal pôvodne na kandidátke strany Za ľudí.
Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady nie je možné predložiť počas ďalších šiestich mesiacov taký istý zákon, o akom sa už hlasovalo. „Tentokrát v rámci septembrovej schôdze došlo k anomálii, keď sa rokovanie pre odvolávania ministrov Mikulca a Matoviča pretiahlo až za termín podávania návrhov na ďalšiu schôdzu. Pani Záborská túto situáciu využila a napriek tomu, že ide o zákon v tej istej veci, ako je ten náš, predložila svoj,“vysvetľuje Plaváková z PS.
Aby parlament o Záborskej návrhu nerokoval, chce PS urobiť obštrukciu – podľa rokovacieho poriadku zároveň platí, že ak predkladateľ svoj návrh stiahne, o podobnej veci nemôže parlament rokovať pol roka. Progresívne Slovensko tak svoj návrh stiahlo. „Toto pravidlo je možné prelomiť len na návrh predsedu parlamentu, ktorý musí schváliť väčšina poslancov a poslankýň,“vysvetľuje Plaváková.
Podľa informácií poslankyne Bittó Cigánikovej však predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) dá v parlamente hlasovať, či Záborskej návrh zaradia na rokovanie októbrovej schôdze – tá sa začína 18. októbra.
„Veľmi oceňujem obštrukciu Progresívneho Slovenska a teším sa, že mám spojencov v tejto téme, lebo v parlamente ich je veľmi málo,“hovorí Bittó Cigániková.
AKO TO DOPADLO NAPOSLEDY
Posledné hlasovanie súvisiace s interrupciami v novembri 2021 bolo tesné. Záborskej návrh neprešiel o jeden hlas, podobne aj v predošlom hlasovaní. Za jej návrh na predĺženie čakacej lehoty na 72 hodín či zákaz reklamy na interrupcie hlasovalo 67 poslancov a poslankýň zo 134 prítomných, teda presná polovica. Na presadenie návrhu je potrebná nadpolovičná väčšina.
Záborskej návrh podporila väčšina klubu OĽaNO (33 z vtedajších 51 členov) a Sme rodina (11 zo 17 členov), väčšina členov Za ľudí (traja zo štyroch členov), celý klub ĽSNS, kuffovci a poslanci z Republiky. Proti vtedy hlasoval poslanec Jozef Šimko, ktorý bol v tom čase nezaradený – dnes je už členom Sme rodina. Proti Záborskej návrhu hlasoval aj Andrej Stančík, ktorý v OĽaNO patril medzi liberálnejších poslancov. Ten už v parlamente nie je, minulý týždeň nastúpil na post štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí. V parlamente ho nahradil Peter Cseh, ktorý hodnotovo patrí ku konzervatívnejšiemu krídlu OĽaNO.
„Týmto pozdravujem Andreja Stančíka, ktorý sa nechal kúpiť funkciou, a budem naňho myslieť a dúfam, že aj všetky ženy na Slovensku, keď prejde toto obmedzenie práv žien,“dodáva Bittó Cigániková.
Ak by Záborskej návrh v parlamente prešiel, bude platiť od 15. januára 2023.
Poslanci v návrhu zašli ešte ďalej a zaujímajú sa, akú antikoncepciu užívala žena v čase otehotnenia – vo formulári navrhujú kolónku, v ktorej by žena označila, akú metódu antikoncepcie využívala v čase otehotnenia. Tieto informácie majú slúžiť na štatistické účely.