SaS nie sú náš hlavný nepriateľ
Minister Budaj by zákaz dúhových vlajok považoval za útok na charakter štátu
JÁN BUDAJ (70) je ministrom životného prostredia, členom predsedníctva OĽaNO, aj lídrom strany Zmena zdola. V rozhovore hovorí, prečo súhlasí s vyhlásením novej platformy v hnutí OĽaNO, ktorá kritizuje Igora Matoviča.
Pred niekoľkými dňami zverejnilo deväť poslancov OĽaNO vyhlásenie, v ktorom oznámili založenie Občianskej a demokratickej platformy v rámci klubu hnutia. Prečo tam nie je váš podpis?
Nie som poslanec. Je to platforma vo vnútri riadneho klubu OĽaNO. No sú tam poslanci, ktorí kandidovali za moju stranu (Zmena zdola – pozn. red.). Pani Anna Remiášová, pán Jaromír Šíbl a pán Vladimír Zajačik. Ale nie je to stranícka platforma – poslanci si presne definovali, o čo im ide. No máte pravdu, pokojne som sa mohol podpísať, pretože to vyhlásenie bolo namieste. Bolo mienené ako pomoc hnutiu OĽaNO aj slovenskej demokratickej komunite.
Išiel by som ďalej než len k tomu, že by ste sa mohli pokojne pridať. Viacerí novinári si všimli vo vyhlásení akcent na slová „demokrati“a „demokratický“. Podpísaní politici nesúhlasia „so stupňovaním agresivity medzi demokratmi“, žiadajú stabilnú väčšinu „zloženú z demokratických poslancov“. To je váš slovník. Ste politikom, ktorý v rozhovoroch opakovane akcentuje demokratickosť a demokratov. Nepomáhali ste to vyhlásenie formulovať?
Opakujem, sú tam kolegovia z mojej strany…
Čiže áno?
Je to strana, ktorá existuje ešte od čias boja proti Mečiarovi, ktorá s demokraciou na štíte prežila celé roky. Ani teraz sa nekončí zápas o to, aby sa demokracia a liberálnodemokratický charakter štátu neznetvoril v potýčkach a zložitej politickej situácii. Čiže áno, je to stanovisko, ktoré prišlo v správnu chvíľu, videl som ho, súhlasím s ním. Poslanci ho vydali v najlepšom presvedčení, že pomáhajú veci.
Poslanci z platformy kritizovali Matovičove výroky voči novinárom. Píše sa tam, že nie je správne, „aby sa agresívna rétorika prenášala už aj na novinárov, ako to počujeme aj od Igora Matoviča“. Ktorý z jeho posledných výrokov najviac prekáža vám osobne?
V parlamente a na politickej scéne je celkovo veľmi agresívna atmosféra. Rétorika sa čoraz viac vulgarizuje. Bol som odporca konfrontácie medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom, robil som všetko pre to, aby sa zahasila a vládna koalícia pokračovala. Prvýkrát sa konflikt rozhorel pred rokom, OĽaNO vymenilo premiéra, čo bolo, myslím, veľmi veľkorysé gesto.
Podľa zákulisných informácií ste boli politikom OĽaNO, ktorý Igora Matoviča presviedčal, aby s výmenou na poste premiéra súhlasil.
Bez toho, aby Igor Matovič chcel, nikto by ho nepresvedčil. Ak to chválite, tak si pochvalu zasluhuje predovšetkým Igor Matovič. Máloktorý premiér na Slovensku odstúpil dobrovoľne. Igor Matovič preukázal politickú kultúru, ktorú jeho predchodcovia nepreukázali. Premiér Heger sa stal tmelom, napriek tomu sa konflikt medzi Sulíkom a Matovičom neskončil, čo je veľká škoda a obojstranná vina. Až nakoniec prišlo k jednostrannej výzve, že Richard Sulík žiada odchod Igora Matoviča. Preto sme tu, kde sme.
Ktorý z Matovičových výrokov voči novinárom vám prekáža najviac?
Sú to výroky, ktoré môžu novinári vnímať ako hejt či vytváranie paušálnych hodnotení. Podľa mňa sú novinári dobrí aj zlí, ale neexistuje žiadne novinárske sprisahanie proti jednému politikovi. Ak máme výhrady, hovorme výhrady voči konkrétnym výrokom či hodnoteniam novinárov. Na to nám zákon dáva aj istý priestor. Politici však nemajú mať ten priestor taký široký ako súkromné osoby. Na to sa občas zabúda; mám pocit, že na to zabúda aj Igor Matovič.
V akom zmysle?
Keď sa vyjadruje on, je to vyjadrovanie jedného z najsilnejších mužov súčasnej exekutívnej moci. Novinár, ktorý to počúva, môže mať pocit, že sa znovu vracia čas, keď sa z novinárov robí nepriateľ. Novinári nie sú nepriatelia demokracie – sú súčasťou demokracie. Že občas je politikom táto súčasť nepríjemná, to patrí k slobode slova a slobode voľby.
Novinári robia chyby a môžu byť kritizovaní. Zrejme však nie je zvláštne, ak sa niektorých novinárov dotkne výrok, že „Hitler mal presne takýchto novinárov, ktorí mali presne napísané, ako majú manipulovať s verejnom mienkou“.
To je to paušalizovanie, že sa o novinároch hovorí ako o skupine. Veď povedzme, ktorý novinár je podobný nejakému totalitnému novinárovi, a poďme sa o to pohádať. Paušalizovanie je nesprávne, Igor Matovič sa napokon za to ospravedlnil.
Igor Matovič sa ospravedlnil „všetkým poctivým novinárom“– to je dosť vágna kategória. Nechcem sa zúčastniť disciplíny, že budeme hádať, koho Igor Matovič považuje za „poctivého novinára“.
Nejde teraz o takéto ornamenty. Podstatné je, aby nepokračovalo huckanie proti novinárskej komunite ako takej. Som presvedčený, že zo strany Igora Matoviča pokračovať nebude. Bolo by to veľmi neracionálne.
Vy ste sa s ním o tom osobne rozprávali?
Nie.
Poslanci z novej platformy v OĽaNO sa nezúčastnili na hlasovaní o odvolávaní Igora Matoviča, na výstrahu. K opozičnému návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi financií sa vyjadrovala aj vláda. Ako ste sa zachovali pri hlasovaní o jej postoji?
Nie som za to, aby bol Matovič odvolávaný. No neformulujete to celkom presne, keď hovoríte, že išlo o nejakú výstrahu. Poslanci sa nezúčastnili na hlasovaní, lebo sú odporcovia rastu konfrontácie. To nebola primárne žiadna vyhrážka Igorovi Matovičovi.
Bol to predsa nejaký postoj, že ho neprišli na hlasovanie podržať.
Isteže, bol.
Preto to interpretujem ako výstrahu. Neprišli hlasovať ani „proti“vysloveniu nedôvery. To sa dá zrejme chápať ako výhrada a výstraha voči tomu, ako sa Igor Matovič správal doteraz.
Áno. Ale to vyhlásenie je obsiahle. Jedna časť sa týka zvyšovania konfrontácie medzi demokratmi, ktorí len nedávno – voľby boli pred dvomi rokmi – triumfálne vyhrali voľby. Desať rokov sa na tieto voľby čakalo, lebo likvidácia vlády Ivety Radičovej tak odradila demokratických voličov, že v predčasných voľbách v roku 2012 získal Fico vládu sám.
Mali sme vládu jednej strany. Toto hrozí aj teraz. Demokrati vyhrali voľby s ústavnou väčšinou a robili Slovenskej republike veľkú službu, no dnes je koalícia menšinová. Konfrontácia medzi demokratmi je nezmysel a je na zodpovednosti Sulíka a Matoviča, aj nás, čo na to máme vplyv, aby sme si to uvedomili.
Na druhej strane sa smejú a otvárajú šampanské. Povedzte mi, ktorý vyšetrovateľ teraz pôjde ďalej tvrdo? My si sami ukončujeme nádej. Ja nemám žiadnu významnú moc, mám jeden hlas, nemôžem však mlčať.
Zrejme najdôležitejšou časťou vyhlásenia poslancov OĽaNO je výzva, aby sa Igor Matovič ako predseda najsilnejšej koaličnej strany pokúsil nájsť dohodu, ktorá by zaistila parlamentnú väčšinu postavenú na demokratických stranách. To je zrejmý odkaz na SaS. Myslíte si, že je ešte niečo také možné?
Nejde len o SaS; sú tam ďalší dvaja poslanci, ktorí reprezentujú dve menšie mimoparlamentné strany (Tomáš Valášek z PS a Miroslav Kollár zo Spolu – pozn. red.). Obaja sú slušní ľudia, ktorí nepatria na inú stranu, tiež bývalí koaliční poslanci. Toto je domáca úloha tohto víkendu a najbližších dní.
V lete ste v rozhovore pre Denník N povedali: „Igor Matovič dobre vie – veľmi ľahko sa ma zbaví, ak by začal viditeľne spolupracovať s fašistami on alebo akákoľvek časť koalície.“Spolupracuje koalícia viditeľne so skupinou poslancov okolo Tomáša Tarabu a považujete ich vy osobne za fašistov či niekoho, s kým si spoluprácu neviete predstaviť?
Novinári sú dobrí aj zlí, ale neexistuje žiadne novinárske sprisahanie proti jednému politikovi. Ak máme výhrady, hovorme výhrady voči konkrétnym výrokom či hodnoteniam novinárov.
Určite s nimi nikto nemá dohodu, ani zákulisnú. V piatok sa rozpadol parlament na zákone, ktorý Igor Matovič a my všetci veľmi potrebujeme; išlo o rozpočtové opatrenia. Tarabovci zablokovali parlament, čiže sú v ostrej opozícii. Kto tvrdí, že s tarabovcami existuje dohoda, nech sa pozrie na piatkové rokovanie parlamentu.
No dá sa nazvať ostrou opozíciou, ak poslanci podržia ministra financií tým, že nehlasujú za jeho odvolanie, alebo keď podporia niekoľko jeho zákonov?
Igor Matovič mal kedysi pána Štefana Kuffu vo svojom klube. Skončilo sa to jeho vylúčením, ale pokiaľ som čítal vyjadrenie pán Kuffu, cíti voči pánovi Matovičovi rešpekt. Majú tento vzťah a netrúfal by som si tvrdiť, že je to vzťah s fašistom. Ako strany, ktoré sú jednoznačne za červenou čiarou, definujem ĽSNS a Republiku na strane extrémnej pravice, na strane prefarbených komunistov je to v prvom rade Smer a jeho klon, ktorým je Hlas.
Politická strana nemusí spĺňať definičné kritériá fašizmu, aby pre niekoho bolo neprijateľné s ňou spolupracovať. Pre tarabovcov platí, že sa pred voľbami s fašistami spojili.
Pre SaS je teraz neprijateľná celá koalícia. S hodnotovými kritériami treba narábať opatrne. Pre mňa sú fašistické strany tie, ktoré strpia extrémistov spochybňujúcich holokaust a majú fašistické vyjadrenia. Skupinu zo strany Život som po tejto stránke nemal dôvod skúmať. Keby sa navrhla dohoda s touto stranou a položí sa na stôl, budeme všetci zvažovať, či je toto riešenie.
Boli by komfortní s tým, keby sa našiel nejaký typ dohody s tarabovcami?
Nikdy som sa s nikým z nich osobne nerozprával.
No viete o nich minimálne to, že išli na kandidátku ĽSNS Mariana Kotlebu, obvineného z propagácie neonacizmu. Vedeli, s kým idú vytvoriť kandidátku.
Slovenská politika, žiaľ, skoro vždy visela na ľuďoch, ktorí neboli celkom hodnotovo konformní. Či to bola SDĽ, SOP, ANO. Skoro v každej koalícii – výnimkou bola len Radičovej vláda a táto – boli priamo strany, ktoré boli dedičmi priamo komunistickej strany. Z môjho pohľadu, vy ho nemusíte zdieľať, je duchovné dedičstvo komunistickej strany rovnako zločinné ako dedičstvo bývalých ľudákov, fašistov a nacistov. Odmietam jedno aj druhé.
To som nespochybnil.
Nie, novinári boli vždy veľmi tolerantní k spolupráci s bývalými komunistami.
Povedali ste, že Igor Matovič pri novinároch generalizuje, a teraz ste to spravili vy.
Okej, poďme na to inak. Slovenská politická scéna, vrátane mňa, bola vždy veľmi náchylná k väčšej tolerancii bývalých komunistov. Celá Európa sa bohužiaľ takto správa. Jedným z dôsledkov je, že jeden z dôstojníkov bývalej boľševickej moci dnes ohrozuje celú Európu.
Všetci si musíme vstúpiť do svedomia. O to podstatnejšie je dnes odmietať kriesenie fašizmu. Zákon o zákaze dúhových vlajok vyzerá na prvý pohľad nevinne. No bolo veľmi správne, že bol zastavený, i keď to malo ťažké dôsledky v klube OĽaNO, lebo mnohým konzervatívnym poslancom sa zdalo, že to nie je nič nebezpečné. Je to nebezpečné.
Vysvetlite, prečo si to myslíte.
Tento zákon by začal meniť charakter štátu, lebo by sa malo zakazovať, aby sa podporovali menšinové práva. To by bola spolupráca na fašizácii štátu.
Tento návrh bol spoločným návrhom poslanca Gyimesiho a pána Tarabu. Na tom predsa vidíte, čo je jeho politika.
Pán Gyimesi nemal podľa pravidiel klubu OĽaNO predkladať s pánom Tarabom zákon. Stretlo sa to s kritikou demokratickej platformy, mojou, ale aj ďalších, premiéra či Jara Naďa. Dôsledkom je, že sa tento návrh zastavil.
Očakávam, že predstavitelia OĽaNO budú rokovať s poslancami SaS či menších demokratických strán. Či Eduard Heger, ktorý má na to vhodnú pozíciu, alebo Igor Matovič, či predseda klubu.
Je pravda, že celý klub postupoval jednotne – za zákon nehlasoval, vrátane konzervatívnych poslancov. To trochu vyzerá, že tam musel byť tlak „zhora“. Povedali ste na klube niečo v štýle, že ak by to prešlo, vyvodíte dôsledky či dáte demisiu?
Akokoľvek tento zákon vyzerá smiešny, má silný dosah. Pri takýchto zákonoch sa totižto každému v krčme zdá, že tomu rozumie. Tak to bolo s pomlčkovou vojnou na začiatku 90. rokov. Preto treba takéto symbolické zákony strážiť, lebo majú v sebe nálož neznášanlivosti. V demokratickom sekulárnom štáte nie je dôvod prenasledovať žiadnu menšinu.
Kým človek neprekračuje zákony, má mať všetky ľudské a občianske práva. Preto som proti tomu, aby bol trestaný politik, ktorý vyvesí dúhovú zástavu. Všade na svete to intelektuálne a politické elity robia preto, aby ľudia, ktorí ešte stále necítia, že sú napĺňané ich občianske práva, mali právo na ochranu a vyjadrenie. Ľudia, ktorí s nimi solidarizujú, nie sú hodní zákazov, ale, naopak, pochvaly.
Tarabovcom na septembrovej schôdzi prešli tri návrhy zákonov, aj vďaka hlasom koalície. Jednou zo zmien, ktoré im prešli, je zrušenie povinnosti pre firmy, ktoré dodávajú pohonné hmoty, primiešavať biozložku, zatiaľ s termínom do 30. septembra 2023. Klub OĽaNO sa zdržal, poslanec Vladimír Zajačik bol dokonca proti, rovnako ako klub SaS. Prešlo to vďaka Smeru, Hlasu, Sme rodina, ĽSNS a Republike. Nejde tento návrh proti vášmu rezortu?
Filozofiou nášho rezortu je, že ak už musíme používať tieto palivá, aby sa ekologizovali. Na druhej strane to poslanci podporili zrejme preto, lebo sme v krízovej situácii, keď primiešavanie biozložky zvyšuje ceny. Benzín a nafta sú veľmi drahé, pre poľnohospodárov aj ďalších.
Pokojne by sa o tom dalo diskutovať. No narazili ste na problém, prečo trvám na tom, aby platili dohody. Nie je možné vládnuť tak, že sa niektoré strany z koalície dohodnú s opozíciou a budú presadzovať partikulárne záujmy. Politika sa nemôže odohrávať v parlamentnom bufete. Ak chce niekto pána Tarabu a stranu Život včleniť do koalície a urobiť s nimi dohody, položme ich na stôl.
Taraba vraví, že chce voľby, nie podporovať vládu.
Reči o predčasných voľbách sú populistické. Aj keby sa začali nimi všetci zapodievať zajtra, skôr ako v apríli nebudú. Dovtedy musíme fungovať, dovtedy musí byť rozpočet. Nie preto, aby bola uspokojená vláda či minister financií. Musia byť zavedené zmeny v platoch štátnych zamestnancov, okrem iného učiteľov a zdravotníkov, ktorí si ich zaslúžia. Dokonca sú na ne peniaze. Ak nebude prijatý rozpočet, tak peniaze nebudú. S tým súvisí zmena tohtoročného štátneho rozpočtu, ktorú v piatok zablokovala SaS a ďalší.
Je na hnutí OĽaNO, aby ste to s SaS vyrokovali. Koalícia si musí hľadať väčšinu.
Presne tak. Je však férové aj voči občanom, aj voči nám, ktorí sme v koalícii, aby sme vedeli, od koho tá podpora bude. Ja odmietam podporu od fašistických strán, to pán Matovič vie. On ma uisťuje, že on ju odmieta rovnako.
Z hľadiska parlamentnej reality je jasné, že ani ĽSNS, ani Republika vládu nepodporujú. Bavíme sa len o skupine poslancov okolo Tomáša Tarabu. V januári navrhovali novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá bola v priamom rozpore s tým, čo dva roky v oblasti životného prostredia presadzujete vy. Preto ma zaujíma, či by ste akceptovali dohodu s týmito politikmi.
Taká dohoda by iste obsahovala nielen formálne hľadiská, ako hlasovať v koaličnej rade, ale aj programové veci. Táto vláda stojí aj po odchode Richarda Sulíka na programovom vyhlásení vlády, ktoré je schválené.
Tomáš Taraba prišiel s návrhmi na zmenu Trestného zákona a Trestného poriadku, o ktorých rokoval s ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom. Len krátko, čo navrhuje: verejný činiteľ, ktorý sa dopustí legalizácie výnosov z trestnej činnosti v značnom rozsahu, by mohol dostať podmienku. Koho usvedčia z prania peňazí vo veľkom rozsahu, tiež môže vyviaznuť s podmienkou. Politici OĽaNO vysvetľovali pokračovanie menšinovej vlády slovami, že nechcú dopustiť návrat mafie. Mohlo by OĽaNO o sebe hovoriť ako o antikorupčnom hnutí, ak by sa za jeho vlády znížili tresty za ekonomickú kriminalitu?
Hnutie OĽaNO má politikov, ktorí zvládajú ťažké krízové časy a nedostali sa do funkcií tým, že išli náhodou okolo. Igor Matovič, ale aj Richard Sulík a ďalší viedli 10-ročný zápas a jeho výsledkom je súčasné zloženie parlamentu. Všetci stoja na demokratických pozíciách. Preto očakávam, že predstavitelia OĽaNO budú rokovať s poslancami SaS či menších demokratických strán. Či Eduard Heger, ktorý má na to vhodnú pozíciu, alebo Igor Matovič, či predseda klubu.
Odtiaľto môžu získať demokratickú podporu. Celá politická garnitúra demokratov – teda aj SaS, PS a Spolu – spolu s OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí nesie zodpovednosť za Slovensko. Ak nezvládnu manažment štátu pre osobné spory, pošlú ich voliči do minulosti.
Kde je červená línia, za ktorú nepôjdete a v menšinovej vláde nebudete?
Je to stále to isté. Spolupráca s fašistickými alebo smeráckymi stranami. Ak by prešli napríklad dúhové vlajky, v dohode s opozíciou, išlo by o ozajstnú spoluprácu. Pre mňa však budú kľúčové naše zákony. Je tam závažný zákon o poplatkoch pre znečisťovateľov ovzdušia, lebo roky platili komické čísla. Je tam zákon o envirofonde a pre mňa bude zákonom roka klimatický zákon. Prvýkrát Slovensko prijme cestovnú mapu, ako sa do roku 2050 dostať do uhlíkovej neutrality.