Najkrajšie plagáty, knihy alebo kampane
V bratislavskej galérii Satelit sa začala výstava Národnej ceny za dizajn 2022, jej laureáti budú známi o necelé dva týždne
Úroveň ocenenia chceme stále zvyšovať a to znamená, že potrebujeme aj viac peňazí, no to nebolo hlavným motívom, prečo sme poplatok zaviedli. Tým bolo najmä obrovské množstvo prihlásených prác.
Maroš Schmidt šéf
Slovenského centra dizajnu
Takmer 150 diel sa dostalo na výstavu Národnej ceny za dizajn, ktorú vyhlasuje ministerstvo kultúry so Slovenským centrom dizajnu. Nájdete medzi nimi napríklad kampaň na rozvoj Košíc, novú vizuálnu identitu Nitry či bratislavskej Mestskej knižnice alebo vynovené obaly kúpeľných oblátok z Trenčianskych Teplíc.
„Proces výberu bol veľmi náročný a intenzívny, no dospeli sme k výsledkom, za ktorými si stojíme,“hovorí Ondrej Gavalda, ktorý zastával pozíciu predsedu medzinárodnej poroty a kurátora výstavy.
Aktuálny ročník sprevádzala aj kritika zo strany dizajnérov o zavedení prihlasovacieho poplatku či o lepšej organizácii a propagácii. „Snažili sme sa túto kritiku riešiť a vnímam pozitívne, že dizajnérsku obec smerovanie ceny zaujíma,“hovorí Maroš Schmidt, šéf centra dizajnu.
TRADIČNE SILNÉ KNIHY
Výstava najlepších prác prihlásených do národnej ceny za dizajn sa tento rok koná v priestoroch domovskej galérie Slovenského centra dizajnu, ktorá sídli v Hurbanových kasárňach.
Vďaka premyslenej architektúre výstavy Petra Lišku sa do priestoru podarilo dostať 146 prác, ktoré porota vybrala ako tie najlepšie z prihlásených. Medzi nimi sa nachádza aj 43 nominovaných v 10 súťažných kategóriách (11. kategória nemá žiadne nominácie).
Hodnotenie prebehlo v dvoch kolách. V prvom porotcovia a porotkyne posudzovali práce online, následne sa stretli v priestoroch centra dizajnu a počas dvoch dní fyzicky prešli všetky práce, ktoré posunuli z prvého kola. „Za seba môžem povedať, že kvalita prihlásených prác bola veľmi vysoká,“hovorí Ondrej Gavalda. Postup do druhého kola podľa neho nebol vôbec samozrejmý.
V porote sa tento rok okrem Gavaldu zišli Mykola Kovalenko z Ukrajiny, Věra Marešová a Bohuslav Stránský z Česka, Filip Tofil z Poľska a slovenskí dizajnéri Adam Marčan a Kristína Bartošová. Ku konkrétnym kategóriám ešte prizvali dvoch externých poradcov Petra Nosáľa a Jána Filípka.
Viac domácich zástupcov podľa Gavaldu neznamenalo, že by nemali odstup. „Sú to práve porotcovia zo zahraničia, ktorí do každej debaty
prinášajú pohľad nestranných profesionálov. Oni nepoznajú lokálny kontext ani samotných autorov, čo je vždy veľmi dobré pri hodnotení, lebo to doň vnáša objektivitu,“hovorí Gavalda.
Najsilnejšou bola podľa neho aj tento rok už tradične kategória kníh a publikácií. „Nielenže v nej býva najviac prihlásených prác, ale dovolím si povedať, že v nej sa vyrovnávame aj kvalitou európskej úrovni knižného dizajnu.“
Medzi vystavenými prácami je veľké množstvo plagátov, kampaní či vizuálov, ktoré vznikajú pre potreby kultúrnej scény, no nie je to podľa neho tak, že by komerčná sféra obchádzala dobrých grafických dizajnérov. „Máme tu naozaj široké spektrum uplatnenia dizajnu vrátane firemných identít, reklamných spotov, animácie či digitálnych výstupov,“hovorí Gavalda.
O ROK V TELEVÍZII?
Prihlasovanie do národnej ceny za dizajn bolo tento rok po prvýkrát spoplatnené jednorazovým 50-eurovým poplatkom s výnimkou pre študentskú kategóriu. Šéf Slovenského centra dizajnu Maroš Schmidt tento krok vyhodnocuje pozitívne napriek tomu, že sa stretol aj s kritikou zo strany dizajnérskej scény.
Schmidt vysvetľuje, že k poplatku pristúpili z viacerých dôvodov a že už v minulosti bolo jeho zavedenie predmetom debát s dizajnérmi.
„Úroveň ocenenia chceme stále zvyšovať a to znamená, že potrebujeme aj viac peňazí, no to nebolo hlavným motívom, prečo sme poplatok zaviedli. Tým bolo najmä obrovské množstvo prihlásených prác,“vraví Schmidt. Do posledného ročníka NCD v oblasti komunikačného dizajnu sa v roku 2020 prihlásilo 470 prác, a to už podľa neho bolo na hrane zvládnutia aj pre porotcov. „Neznamená to, že chceme, aby sa nám prihlásilo málo prác, iba to, aby si to ľudia rozmysleli a prihlasovali to najlepšie, čo majú,“dodáva Schmidt.
Kritika zo strany dizajnérskej scény smerovala po diskusii so šéfom centra dizajnu aj na ministerstvo kultúry, ktoré je jeho zriaďovateľom. Stovka dizajnérok a dizajnérov v ňom sformulovala päť bodov, ktoré by podľa nich prispeli k rozvoju a zvyšovaniu kvality ocenenia.
Jedným z nich je aj to, aby odovzdávanie dizajnérskych cien vysielala verejnoprávna televízia podobne ako napríklad ceny za architektúru. Tento rok bude vyhlasovanie laureátov ocenenia 18. októbra v Divadle Nová scéna. Maroš Schmidt vraví, že na viacerých zlepšeniach kontinuálne pracujú.
„Budúci rok bude intenzívnejšia zahraničná propagácia, v ústrety nám vyšlo ministerstvo zahraničných vecí. Snažíme sa aj o spoluprácu s ministerstvom hospodárstva. A verím, že na budúci rok sa nám podarí slávnostné odovzdávanie cien odvysielať vo verejnoprávnej televízii,“hovorí Schmidt.
Ocenení autori a autorky tento rok po prvýkrát získajú aj „fyzickú cenu“vo forme dizajnérskeho artefaktu. Jeho podobu navrhol Martin Bajaník, ktorý stojí aj za tohtoročným vizuálom ocenenia.
Niektoré z požiadaviek dizajnérov sú však naďalej v rukách ministerstva. Na list zatiaľ nedostali odpoveď. Kľúčová je najmä otázka a výška rozpočtu ocenenia, ktorý je roky iba „prioritným projektom“Slovenského centra dizajnu a nie stabilnou súčasťou bežného rozpočtu.
Sú to práve porotcovia zo zahraničia, ktorí do každej debaty prinášajú pohľad nestranných profesionálov. Oni nepoznajú lokálny kontext ani samotných autorov, čo je vždy veľmi dobré.
Ondrej Gavalda porotca