Nevládneme s tarabovcami

Ak by sme vládli s tarabovcami, tak by sme mali väčšinu. Nemáme ju, čiže s tarabovcami nevládneme, hovorí Eduard Heger

Premiér Eduard Heger si nemyslí, že poslanci Tomáš Taraba a Štefan a Filip Kuffovci sú fašisti, hoci sa dostali do parlamentu na kandidátke ĽSNS. Podľa neho si všetci musíme zvyknúť na to, že sa nebudú jednoducho otvárať parlamentné schôdze, čo je dôkazom toho, že nevládnu s tarabovcami. A trvá na tom, že požiadavka SaS na odchod Igora Matoviča z vlády nebola legitímna.

Sú podľa vás poslanci Taraba, Kuffa starší a Kuffa mladší, ktorí sa dostali do parlamentu na kandidátke ĽSNS, fašisti?

Osobne si nemyslím, že sú fašisti. Keď si zoberiem túto skupinu podľa politiky, ktorú robia, tak to je so mnou vo veľa veciach nekompatibilné. Napríklad, keď si zoberiete pandémiu alebo vojnu na Ukrajine. Aj keď si zoberiete iné spoločenské témy, tak sme na opačných stranách.

Je podľa vás vládnutím s Tarabom a Kuffovcami prekročená nejaká hranica?

Hlavne, my s nimi nevládneme.

Podporujú vaše zákony, nehlasovali za odvolanie ministra Matoviča. Čo je politicky dôležitejšie ako hlasovanie o dôvere ministrovi?

Zaznievajú dva výroky. Jeden je, že vládneme s tarabovcami, a druhý, že táto vláda nemá parlamentnú väčšinu. Ale toto sa vylučuje. Ak by sme vládli s tarabovcami, tak by sme mali väčšinu. Nemáme ju, čiže s tarabovcami nevládneme. Som veľmi vďačný, že nám SaS podporila všetky zákony v prvom čítaní, ako sľúbila, bolo to trošku s malými kotrmelcami, ale nakoniec sme sa k tomu dopracovali. Dokonca podporili viaceré zákony aj v druhom čítaní. Podporili zákon, ktorý podmieňoval čerpanie ďalšej žiadosti o platbu z Plánu obnovy, 815 miliónov eur a zároveň my sme za to strane SaS podporili šesť zákonov. Vidíme, že vyjednávanie funguje, treba na ňom ďalej pracovať, upokojovať emócie, byť pragmatický a politický súboj nechať na neskôr. Áno, stalo sa, že sme podporili dva zákony aj strane Smer, ktoré dávali zmysel, a podporili sme aj nejaké zákony skupine okolo Tomáša Tarabu a Štefana Kuffu.

Títo poslanci kandidovali za ĽSNS. Ak hovoríte, že nie sú fašisti, tak ako ste sa vyrovnali s tým, keď to je strana, ktorej predseda je už aj za sympatie k tomuto hnutiu právoplatne odsúdený?

Ja to neschvaľujem, nepáči sa mi to. Rovnaký prípad je pán Šimko, ktorý je dnes súčasťou klubu Sme rodina. Ale to je politika Sme rodina, ja sa pozerám na OĽaNO.

Čo chcete povedať? Že ak ide niekto na kandidátke danej strany do parlamentu, tak nevyznáva jej hodnoty?

Neskúmal som to nejak hlboko. Nezaujímal som sa o to, kto všetko kandidoval za stranu ĽSNS. Ja by som v živote nešiel na kandidátku ĽSNS len preto, aby som bol v parlamente. Oni to urobili, hovorili, že mali podpísaný nejaký dokument, ktorý mal hovoriť o tom, že sa od toho dištancujú. Je to na ich svedomí a nech si to riešia oni.

Ak by za vami prišli títo poslanci s tým, že chcú rokovať o štátnom rozpočte, rokovali by ste s nimi?

Nie.

Prečo nie?

Lebo to pre mňa nie sú partneri na rokovanie. Ctím si princípy, dohody a snažím sa byť konzistentný. Pre mňa sú partneri na diskusiu v SaS a investujem do toho úsilie. Taktiež Tomáš Valášek a Miroslav Kollár. To sú poslanci, s ktorými chcem rokovať o podpore. Samozrejme, budem sa snažiť, aby zákony, rozpočet podporil čo najširší počet poslancov, a to si myslím, že je aj správne. Vláda sa má uchádzať o podporu v parlamente. Rozpočet bude tento týždeň schvaľovaný na vláde a navrhli sme ho tak, aby bolo jasné, že je to rozpočet pomoci ľuďom. Teraz je najdôležitejšie preniesť občanov cez energetickú krízu. Sami poslanci budú vidieť, že je hodný podpory.

Boris Kollár otvorene hovorí, že s tarabovcami rokuje aj o rozpočte. Predpokladám, že po takomto rokovaní ide za vami a tlmočí vám to. Nefunguje to tak?

Boris Kollár je predseda parlamentu a chce, aby bol funkčný. Ja ako predseda vlády chcem zase zabezpečovať funkčnosť vlády. Rokuje teda aj z pozície predsedu parlamentu a asi aj z pozície predsedu strany.

Ale asi je aj sprostredkovateľom medzi vami a nimi.

Nie.

Sám im nevie sľúbiť hlasy, ktoré aj vy máte dodať.

To im nevie.

Takže nie je to tak, že potom príde za vami a hovorí, že tarabovci chcú za neodvolanie Matoviča alebo niečo podobné toto a toto?

Nepamätám si takú situáciu. Samozrejme, na každej koaličnej rade sa rozprávame. Ale “toto za to” si nepamätám. Viem, že sme sa rozprávali o tom, že sme si pozreli opozičné zákony, opozícia nás požiadala, že by bola rada, keby toto prešlo, ok, pozreli sme si to a povedali sme, čo si vieme predstaviť. Ale nebolo to, že „toto za to“. Myslím, že išlo napríklad o zákon pána Habánika, rozhodli sme o obsahu zákona. Vôbec sme nerozhodovali, že čo za to. To nie.

Kde sú vaše hranice, keď by ste si už povedali dosť, takto vládnuť nemôžem?

Spýtajte sa možno presnejšie. Čo sa ma pýtate? Hranice aplikujem, vidíte ich v praxi.

Odhadovala by som, že hranice vás a zrejme aj OĽaNO sú niekde v pojme „návrat mafie“. Je to správny odhad?

Určite.

Toto, čo teraz vidíme, ešte nie je návrat mafie?

To je silný pokus o návrat mafie. Vidíte to na tlačových besedách Roberta Fica, Petra Pellegriniho, ale hlavne Robert Fico spochybňuje orgány činné v trestnom konaní. Zapadá to do jeho myšlienkového sveta. Je schopný všetkého. Ľudia s princípmi majú isté zábrany. Robert Fico nemá zábrany, preto je nebezpečný. Urobí čokoľvek a je schopný všetkého. Robert Fico nemá žiadne hodnoty. Vyvíja politický nátlak, berie si do úst konkrétnych ľudí, rozoberá ich a snaží sa voči nim vyvolať verejnú nevôľu.

Boris Kollár hlasoval

Rovnaký prípad je pán Šimko, ktorý je dnes súčasťou klubu Sme rodina. Ale to je politika Sme rodina, ja sa pozerám na OĽaNO.

so Smerom za otvorenie schôdze, ktorej dôvodová správa bola o tom, že im prekáža vyšetrovanie korupcie na najvyšších miestach. To, že vládnete s niekým, kto za toto zahlasuje, ešte nie je prekročenie vašej hranice?

Nie. Uvedomme si trošku politickú realitu a súčasnú situáciu. Nežijeme ideálne časy, žijeme tie najťažšie časy od vzniku Slovenskej republiky. 90. roky boli tiež veľmi ťažké časy. Takéto ťažké časy treba ustáť, vydržať, pevne brániť hodnoty, aby sme na nich mohli stavať, keď tie časy pominú.

Ako vám to Boris Kollár vysvetlil, že za to Smeru zahlasoval? Nenahnevalo vás to?

Môžeme sa rozprávať o tom, čo ma nahnevalo, nenahnevalo, ale myslím si, že toto nie je podstatná rubrika pre vašich čitateľov a ľudí to ani veľmi netrápi, oni chcú vidieť výsledky. Takýmto veciam nevenujem v diskusiách až tak veľa pozornosti. Máme koaličnú zmluvu, má základné nastavenia a snažíme sa jej držať. Ako premiér som otvorenie tejto schôdze neriešil a myslím, že sme sa o tom ani nerozprávali na koaličnej rade, bol som na samite. Udialo sa to, áno, nepáčilo sa mi to.

Poslanec Taraba navrhuje znížiť tresty pre politikov za rôzne trestné činy, úpravy v zákone, ktoré sa majú týkať spolupracujúcich obvinených, a už o tom rokoval aj s ministrom Karasom. O niečom takomto ste vôbec ochotný rokovať?

Položte otázku. Čo je o niečom takomto?

Že by pánovi Tarabovi prešiel takýto návrh, ak podporí štátny rozpočet.

Nie, takto by som to určite nestaval. Veci, ktoré posielame do parlamentu, rozdeľujem na dve skupiny – pomoc ľuďom a potom politika našej koalície. Je pochopiteľné, že strany, ktoré netvorili programové vyhlásenie vlády, nemajú záväzok ho podporovať. Pomoc ľuďom nie je politický program, všeobecne by to malo zaujímať každú stranu. Netušili sme, že bude energetická kríza, nikto to nemal v programe. Je pragmatický prístup, že odložme politické tričká tak ako pri pandémii. A ono sa to deje aj teraz. Energetický zákon schválil celý parlament. Keď za pol roka prevedieme ľudí energetickou krízou, potom sa pokojne vráťme k politickým bitkám.

Je v poriadku, že pán minister Karas vôbec rokuje s poslancom, ktorý predkladá zákony, čo majú oslabiť vyšetrovanie korupcie?

Je to veľmi v poriadku. Ak je niekto kompetentný, tak je to pán minister. On musí túto oblasť strážiť. On môže vysvetliť pánovi poslancovi, že to sú také závažné veci, ktoré by mali ísť vládnym zákonom a nie poslaneckým. Nikto nebude upierať poslancom legislatívne právo, ale pochopme, že reformy sa musia pripraviť na rezortoch, lebo s tým dlhé roky pracujú. V minulosti boli mnohé rezorty odtrhnuté od seba. Pán Karas prebral po Márii Kolíkovej novelu Trestného zákona a Trestného poriadku. To je cesta, ktorou by sme mali meniť tieto veci. Môžeme sa pozrieť na predstavu pána Tarabu, ale kľúčová je vládna agenda.

Pán minister Karas odložil reformu Súdnej mapy z prvého januára na prvý jún. Vy ste pri jeho navrhnutí do funkcie povedali, že máte od neho prísľub, že reforma bude pokračovať. Ako sa na toto odloženie pozeráte?

Neodložil, to nie je správny pojem. S pánom ministrom sme si jasne povedali, že reforma musí byť a bude implementovaná. Povedal, že urobí analýzu, ako je to pripravené, tento týždeň budeme mať stretnutie. Prvotné informácie hovoria, že sudcovi neviete nariadiť, kde bude súdiť. Môžete mu dať ponuku a on ju môže prijať. Vytvárame tri správne súdy z pôvodne ôsmich krajských súdov. Pán minister hovorí, že nemá dostatok sudcov na túto agendu, je na 20 percentách. Musí urobiť všetko preto, aby sme naplnenosť na 100 percent dostali čo najrýchlejšie, aby sme to mohli spustiť v lokalitách, ako sme to naplánovali. Žiadne odloženie.

Pani exministerka Kolíková hovorí, že reforma sa dala spustiť už od januára. Pán Karas hovorí o júni, dôverujete mu?

Hovorí, že najneskôr v júni. Počúvajme pozorne argumenty. Ak je argument, že neviete sudcovi nariadiť, kde bude súdiť, a nemám naplnenosť, tak potom to nebolo pripravené. Iné by bolo, keby pán Karas mal všetkých správnych sudcov a zároveň by povedal, že až v júni, tak potom by to bolo, že sa to snaží brzdiť. Ale keď on hovorí, že potrebuje 40 sudcov a má len 13, tak taký súd spustiť nemôžete. Sú to pádne argumenty.

Parlament v utorok znovu nebol uznášaniaschopný. Malo sa hlasovať o navýšení rozpočtu o 1,5 miliardy kvôli pomoci ľuďom. Boris Kollár si vypýtal ďalší týždeň na rokovania. Toto je v poriadku?

Nie je to v poriadku. Nežijeme ideálnu dobu. Mysleli sme si, že najvyššia kríza, ktorá vládu stretne, bude covid, ale nie. Bola to príprava na omnoho ťažšie krízy. Čelíme historicky druhej najväčšej inflácii, máme energetickú krízu, vojnu na Ukrajine. Potrebujeme zvládnuť toto obdobie a počkať, kým sa situácia upokojí. Vidím to v horizonte dvoch rokov a dúfajme, že sa už nič horšie nestane. Po dvoch rokoch sa situácia upokojí a znovu začne obdobie konjunktúry. Žiaľ, takto sa to v histórii deje. Schytali sme najväčšie krízy, energetická kríza tu nebola od druhej svetovej vojny.

Na to, že parlament nebude riadne fungovať, si máme zvyknúť?

Už sme si asi zvykli, nie?

Vy už ste si na to zvykli?

Keby strana SaS neodišla z koalície, tak by sme dnes nevedeli, kto sú tarabovci a vôbec by sme sa o nich nerozprávali.

Alebo keby Igor Matovič odstúpil z funkcie.

A to bola podľa vás dobrá ponuka? Nech verejnosť vyhodnotí, či je dobré žiadať od strany, aby odstúpil predseda najväčšej koaličnej strany, víťaz volieb. Len preto, aby oni neodišli z koalície. Osobne si myslím, že to nie je dobrý dôvod, nepovažujem ho za legitímny. Máme dnes menšinovú vládu. Ak by sme vládli s tarabovcami, dnes by sa otvorila schôdza. Alebo v piatok. Je tu jasný dôkaz, že s tarabovcami nevládneme. Mali by sme väčšinu a tá zabezpečuje, že sa otvárajú schôdze. Áno, máte si zvyknúť na neotváranie schôdzí, všetci si na to musíme zvyknúť, ale to neznamená, že nebudeme presadzovať dobré veci.

Sú tu hlasy z opozície, že táto vláda nič neurobila. Prepáčte, Robert Fico a Peter Pellegrini mi idú rozprávať, že táto vláda nič neurobila? Reformy, ktoré sme urobili, si ani netrúfli priniesť do parlamentu. Peter Pellegrini si trúfol priniesť optimalizáciu nemocníc. Stroskotalo to v prvom čítaní, odišla mu ministerka a ostali mu oči pre plač. To je asi tak všetko. Obraz, že táto vláda nič nerobí, je klamstvo. Urobili sme historické reformy, z ktorých bude Slovensko žiť roky. Ak tú budú vlády, ktoré na tom budú stavať, tak Slovensko je na úspešnej trajektórii.

Teraz sme otvárali výzvu za 200 miliónov eur pre sociálne domovy. Do konca roka sa v inováciách vypíšu výzvy za 517 miliónov eur. Pamätáte si rok 2017, keď musel odstúpiť minister školstva Plavčan, lebo zmrvili výzvy na inovácie, lebo to chceli dať schránkovým firmám? My to robíme úplne inak, tak, aby to malo pre Slovensko význam. Toto je zmena paradigmy. Kreslíme nový príbeh úspešného Slovenska.

Do parlamentu by mal prísť tento týždeň návrh štátneho rozpočtu. Už ste ho ako premiér videli?

Videl. Vytvára sa tu ilúzia a úplne ma to fascinuje.

Myslíte ilúzia, že to bolo do poslednej chvíle tajné?

Áno, presne toto.

Zvyklo sa o tom v koalícii rokovať už v auguste.

V koalícii to je iná vec, ale verejnosť ho nevidela. Bol som opozičný poslanec, člen finančného výboru a čakali sme na 15. október, keď na vláde daný dokument zasvietil a vtedy sme si ho mohli prečítať. Novinári prirodzene chceli hneď reakciu, za hodinu som si to musel načítať, čo sa ani nedá. Nič mimoriadne sa nedeje. Vždy sa až teraz rozbieha verejná diskusia.

Prvé reakcie sú kritické s tým, že nemyslíte na zdravotníctvo a je tam vyčlenených veľmi málo prostriedkov.

Nie je to pravda. Opäť sa to len niekomu hodí do politického programu, obzvlášť opozícii.

Hovoria to analytici, ktorí nie sú v žiadnej politickej strane, napríklad pán Smatana.

Z toho, čo som postrehol a rozprával som sa o tom aj s Marcelom Klimekom, tak pán Smatana nečíta tie dáta správne, v poriadku, nemá ako. Nech si prečíta celý rozpočet a nech sa pozrie, či to tam je alebo nie je. Jednoznačne sme navýšili čísla na zdravotníctvo. Teraz sa schválil zákon o navýšení platov, investujeme veľké peniaze do obnovy infraštruktúry. Nemávame fotkami plesní, ale opravujeme lôžka, nemocnice, lekárske, sesterské izby a staviame nové.

Čo bude s výpoveďami lekárov? Už ste sa s nimi dosť dlho nestretli.

Na týždennej báze s nimi komunikuje minister zdravotníctva. Kto je za to zodpovedný? Pán minister zdravotníctva a on s nimi rokuje. Myslím si, že to dopadne dobre. Samotní lekári hovoria, že platy nie sú problém. Zvýšili sme ich na porovnateľnú úroveň s Českou republikou. Platy sa porovnávajú na základe priemernej mzdy v hospodárstve. Na Slovensku sú dnes z tohto pohľadu platy ešte vyššie ako v Čechách. Áno, jasné, že v absolútnom čísle sú nižšie. Všetky mzdy v Českej republike sú vyššie, je tam o 20 percent vyššia životná úroveň.

Snáď nikto neočakáva, že za pol roka dobehneme Českú republiku, alebo nejakým zákonom. Urobili sme zásadné reformy. 30 rokov tu neboli vlády, ktoré by ocenili lekárov v ústavnej zdravotnej starostlivosti za každý odslúžený rok v nemocnici. Povedali sme, áno, spravíme to. Je nezmysel, aby lekár, ktorý slúži rok a ten, ktorý 20 rokov, mali ten istý plat. Je to prvý krok a budem rád, ak každá ďalšia vláda bude tieto platy a príplatky zvyšovať.

Deviati poslanci OĽaNO, vrátane ministra Jána Budaja založili občiansko-demokratickú platformu, žiadajú dohodu s SaS, žiadajú, aby prestali útoky napríklad na novinárov. Podporujete túto platformu?

Podporujem, áno.

Ján Budaj hovorí, že Matovič mal v lete ustúpiť a umožniť, aby pokračovala koalícia s SaS. Ako dlho vydrží Budaj vo vašej vláde?

Koľko bude chcieť. U mňa rozhodujú výsledky. Pán minister Budaj robí veľmi dobrú prácu, obhajuje záujmy Slovenska, jasne poukazuje na otázky životného prostredia, vie to ľuďom veľmi dobre vysvetliť. Áno, niektoré témy sa môžu zdať ľuďom na prvý pohľad kontroverzné, ale tak sa to väčšinou začína.

Ako sa vám takto menšinovo vládne?

Ťažko, ale je to v poriadku, nesťažujem sa. Žijeme najťažšie časy, aké Slovensko zažilo. Očakávať, že sa mi bude vládnuť ľahko, by bolo naivné.

Toto je zmena paradigmy. Kreslíme nový príbeh úspešného Slovenska.

FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVIČ