Čo sa dá nájsť v Matovičovom rozpočte
Návrh rozpočtu musí vláda schváliť a poslať do Bruselu najneskôr do 15. októbra
Rozpočtový deficit v roku 2023 sa výrazne prehĺbi, lebo sa ráta s veľkými kompenzáciami drahých energií. Návrh rozpočtu, ktorý predložil minister financií Igor Matovič na tripartitu, počíta s deficitom až na úrovni 6,4 percenta hrubého domáceho produktu. V tomto roku má dosiahnuť necelých päť percent.
Návrh nehovorí nič o tom, ako by mala pomoc domácnostiam, firmám alebo obciam vyzerať. Nakoniec, nie je to jasné ani v tomto roku.
Návrh rozpočtu počíta s vyššími platmi pre zdravotníkov, bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana však upozornil, že v zdravotníctve chýba 340 miliónov eur. Taká suma v rozpočte je, ale v kapitole Všeobecná pokladničná správa, ktorá patrí pod ministra financií, čiže zdravotníci na to nemajú dosah. Dôvodom má byť riziko, že parlament neschváli rozpočet a bude rozpočtové provizórium.
Výdavky na obranu majú v budúcom roku dosiahnuť 2,01 percenta HDP. Počíta sa aj s nárastom investícií, aj vďaka plánu obnovy. V tomto aj minulom roku štát napriek plánom investoval málo, na čo upozornila aj rozpočtová rada.
Časť rozpočtu je venovaná aj rozpočtovému provizóriu, ak by neprešiel rozpočet v parlamente. Šéf OĽaNO teda ráta aj s takouto možnosťou. Zjavne aj preto, že v parlamente ani na druhý pokus neprešla novela tohtoročného rozpočtu.
Plánované čísla rozpočtu vychádzajú z toho, že rast ekonomiky v budúcom roku dosiahne 0,6 percenta. Inflácia sa v dôsledku rastúcich cien energií vyšplhá v priemere až na 13,5 percenta. Reálne mzdy klesnú asi o tri percentá. Nezamestnanosť mierne stúpne na 6,1 percenta, čo pocítia najmä zamestnanci v energeticky náročnej výrobe.
Pozreli sme sa na tie časti rozpočtu, o ktorých sa teraz najviac debatuje – na kompenzácie vyšších cien energií v budúcom roku, na výdavky v zdravotníctve, platy učiteľov – a na to, či sú tam výdavkové limity a plán konsolidácie.
1. ČO S DRAHÝMI ENERGIAMI
Návrh rozpočtu počíta s vytvorením rezervy na kompenzačné opatrenia pre vysoké ceny energií v objeme 3,4 miliardy eur. Ďalších 100 miliónov sa má uvoľniť tým, že sa do konca marca nebudú v štátnej správe vyplácať žiadne odmeny navyše. Ministerstvo financií teda zrátalo, že na pomoc pôjde 3,5 miliardy eur.
Presnejšie, celkovo 1,2 miliardy eur má ísť na kompenzácie pre domácnosti, 1,5 miliardy pre podnikateľský sektor a 700 miliónov do rozpočtu organizácií verejnej správy. Z návrhu rozpočtu však nie je zrejmé, ako bude konkrétna pomoc vyzerať.
V rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa je aj rezerva na legislatívne zmeny, najmä na balíček pre rodiny v sume 440 miliónov, keďže prezidentka Zuzana Čaputová sa obrátila na Ústavný súd. Je tam aj 400-miliónová covidová rezerva. Tá je zhruba dvakrát vyššia, aká sa použila v tomto roku.
2. VÝDAVKY NA ZDRAVOTNÍCTVO
„Ak by som bol minister financií a chcel by som, aby lekári, ktorí podali výpovede, ich nestiahli a ešte k nim vyhecoval pár stoviek ďalších výpovedí, zostavím presne takýto rozpočet,“napísal na Facebooku analytik Martin Smatana.
Vysvetľuje, že podľa návrhu sa výdavky poisťovní majú zvýšiť o 130 miliónov eur, no len navýšenie miezd na budúci rok má podľa návrhu rozpočtu stáť 394 miliónov. Zjednodušene – poisťovne platia nemocniciam a ambulanciám peniaze za vykonané úkony a z nich sa následne financujú aj platy zdravotníkov.
Celkovo podľa Smatanu chýba 340 miliónov eur. Chýbajú peniaze aj na drahšie energie. Taká suma v rozpočte je, ale v položke, na ktorú zdravotníci nemajú dosah. Je vyčlenená v kapitole Všeobecná pokladničná správa, ktorú spravuje ministerstvo financií. Dôvodom je riziko, že bude rozpočtové provizórium, čo ministerstvo financií pripúšťa.
„Je transparentné vedieť, že ak neprejde štátny rozpočet, tak do verejného zdravotného poistenia pôjde len 1,1 miliardy a nebude môcť ísť 1,44 miliardy,“reagoval štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek.
3. PLATY UČITEĽOV
Platy učiteľov sa v januári zvýšia o 10 percent, od septembra o ďalších 12 percent. V tomto roku sa veľmi nezvyšovali.
Ministerstvo v návrhu píše, že platy učiteľov v medzinárodnom porovnaní zaostávajú a budúcoročné zvýšenie zaostávanie sčasti zníži.
4. ČO S INVESTÍCIAMI
Najväčšie investičné projekty sú plánované v oblasti dopravy a obrany, detailne sa v návrhu nespomínajú.
V roku 2023 sa bude hradiť ďalšia časť nákladov na nákup stíhacích lietadiel F-16 či kolesových húfnic Zuzana 2.
Prioritou je opäť oprava ciest I. triedy vzhľadom na ich zlý stav, modernizácia železníc, takisto zvýšenie počtu dokončených bytov a rozvoj dostupného nájomného bývania.
V roku 2023 majú investície podľa plánu dosiahnuť viac než 7 miliárd eur vrátane zdrojov EÚ a plánu obnovy. To je o tri miliardy eur viac oproti priemeru rokov 2019 až 2022. Časť eurofondov sa môže presunúť na kompenzáciu drahších energií.
Posledné roky sa investovalo menej, ako bol plán. Čerpanie kapitálových výdavkov bez investícií do obrany v tomto roku má podľa odhadu rozpočtovej rady dosiahnuť necelú miliardu eur. Má byť teda asi o pätinu nižšie ako v predpandemickom roku 2019, a bude tak najnižšie za posledných päť rokov.
5. A KDE SÚ VÝDAVKOVÉ LIMITY?
V rozpočte na rok 2023 má byť určený aj limit pre výdavky, ktorý nemôže vláda ani celá verejná správa prekročiť. No v návrhu nie je. Ministerstvo financií sa s rozpočtovou radou stále nedohodli na metodike, podľa ktorej sa má výdavkový limit vypočítať, a Matovič na to ani netlačí.
Plánované výdavky verejnej správy na rok 2023 sú vo výške 58,5 miliardy eur. Nie je jasné, ako by ich výšku zmenil výdavkový limit.
Zavedenie výdavkových limitov znamená aj záväzok konsolidovať verejné financie o pol percenta HDP ročne. V návrhu rozpočtu sa spomína, že v ďalších rokoch (v roku 2024 a neskôr) je plánom vlády zníženie salda bez dočasných vplyvov každoročne o pol percenta HDP. „Na to je potrebné konkretizovať konsolidačný plán približne v objeme 1,4 percenta HDP, resp. takmer 2 miliardy eur,“píše sa v návrhu.
6. BEZ ZMENY DLHOVEJ BRZDY PRÍDE TREST
Dlh má v tomto roku klesnúť tesne pod 60 percent, no stále je to nad horným limitom dlhovej brzdy (v tomto roku predstavuje 55 percent). Ak neprejde zmena ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (dlhovej brzdy), vláde hrozí pred budúcoročným letom tvrdý trest.
Teraz ešte pre Hegerovu vládu platí dvojročná výnimka a neuplatňujú sa najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy. Vláda by mala iba pripraviť opatrenia na zníženie dlhu, čo doteraz neurobila a členom vlády sa už zmrazili platy.
V máji sa už dlhová brzda aktivuje. Vláda bude musieť požiadať o vyslovenie dôvery. V zákone nie je určený presný termín, no mala by konať bezodkladne, teda do leta. Okrem toho bude musieť okamžite znížiť výdavky rozpočtu o tri
Martin Smatana analytik
percentá a to aj vtedy, ak by bolo rozpočtové provizórium.
Ak v parlamente získa dôveru, na rok 2024 musí predložiť do parlamentu vyrovnaný rozpočet. To by znamenalo konsolidáciu vo výške 4,3 percenta HDP. „Vyrovnaný rozpočet je momentálne ekonomická absurdita,“povedal šéf Inštitútu finančnej politiky Juraj Valachy.
HROZÍ AJ ROZPOČTOVÉ PROVIZÓRIUM
Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu pripúšťa aj možnosť, že v roku 2023 bude Slovensko mať rozpočtové provizórium.
Rozpočtové provizórium by znamenalo, že štát by v budúcom roku hospodáril podľa rozpočtu na rok 2022. Výdavky by sa rozdelili na dvanásť rovnakých častí, zdroje by sa nemohli presúvať medzi jednotlivými mesiacmi. Výnimku by mali výdavky na štátne dávky, úroky, spolufinancovanie eurofondov aj poistné platené štátom.
Matovič ako minister financií by mal silnejšie kompetencie, mohol by určovať výdavkové priority.
Ministerstvo v návrhu hovorí, že to nie je dobré riešenie. Provizórium by znamenalo, že by nebolo možné financovať v plnom rozsahu transfery najmä pre verejné zdravotné poistenie, ZSSK a ŽSR a nemohli by sa dodržať dve percentá obranných výdavkov. Bez zmeny zákona o rozpočtových pravidlách by bol problém aj s financovaním projektov z plánu obnovy, v štátnom rozpočte bude na to 2,3 miliardy eur. Zákon dáva výnimku eurofondom, ale plán obnovy nepozná.
„Preto je potrebné rozpočtové provizórium vnímať len ako technický spôsob, ako poskytnúť nevyhnutný čas na to, aby došlo k schváleniu riadneho rozpočtu,“povedal riaditeľ kancelárie rozpočtovej rady Viktor Novysedlák.
Vyrovnaný rozpočet je momentálne ekonomická absurdita.
Juraj Valachy šéf Inštitútu finančnej politiky