Verím, že má štátna IT firma zmysel

Pravidelne sme hľadali peniaze na výplaty, vraví exriaditeľ spoločnosti Slovensko IT Miroššay

Vzniku štátnej akciovej spoločnosti Slovensko IT v septembri 2020 pomohol finančný škandál. Nemecká firma WireCard, ktorá sa venovala digitálnym platobným službám, v máji zbankrotovala. Na jej účtoch chýbali takmer dve miliardy eur. Polícia urobila raziu v priestoroch firmy a začala vyšetrovanie pre falšovanie účtovníctva a pranie špinavých peňazí. WireCard mal v Košiciach pobočku so 400 zamestnancami. S myšlienkou využiť ich potenciál prišiel Marek Antal, vtedy štátny tajomník ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovensko IT sa stal Pavol Miroššay, predtým výkonný riaditeľ regionálneho združenia IT spoločností, samospráv a univerzít Košice IT Valley. Štátny softvérový dom pod jeho vedením vyvíjal aplikácie GreenPass alebo Slovensko v mobile.

Vlani z ministerstva, ktoré je 100-percentným akcionárom Slovensko IT, odišiel Marek Antal, tvrdil, že ministerka Veronika Remišová nerozumie problematike IT a do ich práce mieša politiku. Antal ako člen Za ľudí nestál za predsedníčkou, keď v strane nastal rozkol a odišla z nej skupina okolo Márie Kolíkovej.

Teraz Slovensko IT opúšťa aj Miroššay, novým riaditeľom je Košičan Peter Jakub.

Čo znamená strata dôvery, pre ktorú vás ministerka odvolala? A sú podľa vás za tým aj iné dôvody?

Mali sme ukončovacie stretnutie a z neho som pochopil, že došlo k strate dôvery. Dôvodom bolo aj to, že sme v istom momente, keď sme vyčerpali ostatné možnosti, začali s akcionárom komunikovať listovou formou. To nám opakovane vyčítali. Vraj prečo komunikujeme takto, keď si to môžeme povedať na stretnutiach.

Pod listovou komunikáciou myslíte elektronickú, napríklad maily?

To sú listy, ktoré boli odoslané cez klasickú elektronickú schránku, cez platformu Slovensko.sk alebo poštou.

A čo je na tom zlé alebo nevhodné?

Pýtal som sa na to. Ja za tým vidím skôr nedotklivosť.

Koho ste sa na to pýtali?

Podľa mňa vedenie ministerstva nevedelo správne rozlíšiť profesionálnu časť komunikácie od neformálnej.

Takto vám to asi nezdôvodnili, že stratili ste našu dôveru, lebo ste písali listy… Alebo áno?

Do Košíc prišiel štátny tajomník Ján Hargaš s predsedom dozornej rady Martinom Floriánom. Odovzdali nám rozhodnutie akcionára, ministerky Veroniky Remišovej, že sme k dňu, keď prišli, odvolaní z funkcie pre stratu dôvery. Doslova povedali, že aj preto, že s akcionárom komunikujeme listami. Tie listy ich zjavne iritovali. Iný dôvod ako strata dôvery nám odkomunikovaný nebol.

Podľa vás im prekážalo, že vy o tejto komunikácii zanechávate elektronické stopy tým, že píšete listy?

Najskôr áno. Na jednej strane ako štatutár máte povinnosť informovať akcionára o situácii vo firme. Na druhej strane síce neformálne priebežne komunikujete, ale o tej komunikácii potrebujete mať záznam, ktorý potvrdzuje, že kroky, ktoré ste ako štatutár mali povinnosť urobiť, ste aj reálne urobili.

Záznam aj o tom, že ste napríklad vopred upozorňovali na nejaké riziká?

Presne tak.

Medzi riadkami sa dá tušiť obava, že by možno akcionár ex post poprel, na čo ste ho predtým iba verbálne upozorňovali.

My sme od apríla 2021, niekoľko mesiacov po našom vzniku, na valnom zhromaždení začali akcionára upozorňovať, že nemáme podpísaný žiaden projekt a naša finančná situácia sa dostáva do kritického bodu. No ani na ďalších valných zhromaždeniach alebo dozorných radách sme nedostávali odpovede, akým spôsobom sa bude situácia riešiť. A keď sme neskôr začali písať listy, nebolo to o tom, že tu je nepriaznivá situácia, my ju opíšeme a vy si s tým robte, čo chcete. Navrhovali sme buď kapitálovo posilniť firmu, alebo pridať ďalšieho akcionára, alebo ako by sme mohli znížiť výdavky a podobne. Akcionár to bral na vedomie, no neurobil žiadne rozhodnutie.

Čiže na tie listy ste nedostávali žiadne odpovede?

Nie, žiadne.

Koľko listov ste poslali?

Asi desať až pätnásť.

Opíšte zo dve veci, ktoré v listoch akcionár nerád čítal.

Poukazovali sme na to, že nepriaznivá situácia v Slovensko IT bola spôsobená tým, že zákazky od štátu sme začali dostávať neskoro.

Kedy to bolo?

Prvý projekt sme podpísali v máji 2021, podľa pôvodného biznis plánu sme ho mali dostať asi o pol roka skôr. Gro projektov sme podpisovali až na jeseň 2021, asi rok po našom vzniku. To, že sme nemali do apríla žiadne projekty, nám spôsobovalo problémy s cash flow, keďže sme boli dlho bez príjmu.

Čo ďalšie z toho, čo ste uvádzali v listoch, mohlo ministerstvu prekážať?

Informovali sme napríklad o tom, že môžeme vykázať záporné imanie. A to by znamenalo, že musíte vyhlásiť konkurz. Respektíve sú tam zákonné postupy a jeden z nich je práve konkurz. Z tohto pohľadu ako štatutár máte okrem iného aj trestnoprávnu zodpovednosť.

Po založení štátnej akciovky ste mali okolo 100 zamestnancov. Čo robili viac než pol roka, keď vravíte, že zákazky k vám začali z ministerstva prichádzať neskoro?

Prvý mesiac, počas novembra, sme vyprodukovali funkčný prototyp aplikácie e-rúško. Potom sme pripravovali podklady pre jednotlivé projekty, o ktorých sme predpokladali, že by mohli byť predmetom našej činnosti. Hoci sa to postupne menilo, tak zamestnanci aj vtedy mali náplň práce. Aj keď išlo skôr o takú dokumentačnú a prípravnú prácu než reálne výstupy z programovania.

Prečo trvalo tak dlho, kým ste sa dostali k väčším projektom?

Z môjho pohľadu nebolo ministerstvo pripravené na to, že bude mať takúto akciovú spoločnosť. A nemalo pripravený postup, podľa ktorého nám bude zadávať zákazky. Preto sa muselo veľmi veľa času investovať do byrokratickej prípravy pred podpisovaním zmlúv. Na strane ministerstva bola najskôr taká skôr romantická predstava, že ideme robiť niečo nové, no nemali rozpracovaný podrobný postup, ako na to.

„Musím povedať, že naše odvolanie prebehlo veľmi nekultúrne. Rýchlo nám zablokovali emailové kontá a následne sme museli odovzdať aj počítače. Dôvodom nerozumiem, pretože takýto prístup sa využíva v extrémnych prípadoch.“Toto ste napísali na Facebooku. Kto nariadil tento postup?

Neviem, ani som sa o to neskôr nezaujímal. Nikto mi ani dodatočne nevysvetlil, prečo to bolo urobené takto. V konečnom dôsledku je to vec, ktorá vyvoláva otázky u zamestnancov, u širokej verejnosti aj medzi členmi predstavenstva. Požiadal som ich, aby som mohol poslať hromadný e-mail a zamestnancom sa poďakovať za spoluprácu. Asi 10 minút po odoslaní toho e-mailu mi zablokovali konto. Obchodných partnerov som už o novej situácii informovať nestihol a nestihol som si ani stiahnuť naplánované veci z kalendára.

Čo podľa vás v Slovensko IT nefungovalo a ako ste to navrhovali riešiť?

Na začiatku to bolo zadávanie projektov, ktoré sme dostávali neskoro. Z toho vznikol problém s cash flow, s ktorým sme sa stretávali posledný rok a pol. Pravidelne sme hľadali peniaze, aby sme ich mohli poslať zamestnancom na výplaty. Primárne sme sa vo firme zaoberali nie strategickým smerovaním, ale tým, ako včas vyplatiť mzdy. Problémom bolo aj celkové nastavenie fungova

Z môjho pohľadu nebolo ministerstvo pripravené na to, že bude mať takúto akciovú spoločnosť. A nemalo pripravený postup, podľa ktorého nám bude zadávať zákazky. Preto sa muselo veľmi veľa času investovať do byrokratickej prípravy pred podpisovaním zmlúv.

nia firmy. Slovensko IT je nastavené v projektovom móde. V ňom však potrebujete mať istú finančnú rezervu, ktorou si pokryjete prevádzku vo fáze medzi projektmi, ak taká nastane. My sme rezervu nemali. Navyše sa od nás žiadalo, aby sme robili projekty o 30 % lacnejšie, ako bolo plánované. Na začiatku sme mali vankúš v základnom imaní (3,6 mil. eur.). Ale vzhľadom na to, že sme dlho nedostávali projekty, základné imanie sme asi po roku spotrebovali na fungovanie firmy.

Aké riešenia ste navrhovali?

Kapitálovo posilniť firmu, aby sme sa dostali k peniazom, ktoré by nám pomohli prekryť obdobia medzi projektovými míľnikmi. Prvá možnosť bola navýšenie základného imania. Druhá pridanie ďalšieho akcionára. Hovorilo sa o ministerstve spravodlivosti, ale padlo to, keď sa rozdelila strana Za ľudí, a potom už politicky táto možnosť nebola reálna. A tretia – vytvorenie kapitálového rezervného fondu. Čo sa aj udialo.

Na začiatku ste mali sto zamestnancov. Koľko z nich ste prevzali z krachujúcej košickej pobočky nemeckej firmy WireCard?

Takmer 90 zo 100 zamestnancov bolo z WireCardu. No niektorí sa rozhodli odísť, keď sa stretli s realitou, ako to funguje v tomto štáte. Aj keď od začiatku sme sa snažili pristupovať k zamestnancom ako v súkromnej firme. Aj čo sa týka finančného ohodnotenia.

Koľkí z WireCardu dodnes pracujú v Slovensko IT?

Odhadom 30 až 40 ľudí.

Keď tí odchádzali, tak z akých dôvodov?

Boli dva hlavné dôvody. V Košiciach je dopyt po IT odborníkoch. Stále vám ich dokážu preplatiť, pokiaľ ich potrebujú. A druhý dôvod – práca pre štát má svoje špecifiká, čo nie každému vyhovuje. My pri projektoch vytvárame násobne viac dokumentácie ako súkromné firmy. A táto byrokracia sa týka aj zamestnancov.

Akú ste mali celkovú fluktuáciu zamestnancov?

V prvom roku viac než 30 percent. V druhom roku to kleslo, ale stále sme mali mieru odchodov vyššiu oproti súkromnému sektoru v Košiciach. Celkovo však teraz pracuje vo firme okolo 120 ľudí vrátane dohodárov. Tých je asi 25.

Boli situácie, keď ste sa báli, že nebudete mať z čoho vyplatiť zamestnancom mzdy? Vždy ich dostali načas?

Vždy sme stihli poslať výplaty načas, aby ich mali na účte najneskôr 15. deň v mesiaci. Vždy, keď bola kritická situácia, tak sme s ministerstvom našťastie našli riešenie. Ale stále sme opakovali – dlhodobo takto štátna firma fungovať nemôže.

Spomínali ste hrozbu záporného imania, na ktorú ste upozorňovali akcionára. Napokon taký stav nastal?

Zjednodušene povedané, je to stav, keď vaše záväzky prevyšujú váš majetok, ktorý sme my mali v základnom imaní. A medzi záväzky sa počíta aj strata, ktorú ste vytvorili. Áno, dostali sme sa do takej situácie.

Aké záväzky ste mali?

Stratu za prvý rok sme mali 1,3 milióna eur, za druhý rok 2,5 milióna, dokopy 3,8 milióna eur. Navyše sme si zobrali kontokorentný úver vo výške 300-tisíc eur. Keď sme nevedeli vykázať kladné vlastné imanie, zvolali sme mimoriadne valné zhromaždenie.

Keby došlo k nevyplateniu miezd, okamžite by sme podali návrh na konkurz.

Čo ste navrhovali?

Otvorene sme komunikovali, že pre nás je kritickou hranicou, ak by nebolo na mzdy. Keby došlo k ich nevyplateniu, okamžite by sme podali návrh na konkurz. Navrhovali sme koncepčnú zmenu, aby sme nemuseli každý mesiac naháňať peniaze na prevádzku a obávať sa konkurzu. Buď firmu kapitálovo posilniť, alebo zmeniť systém fungovania – z projektového na vývoj produktov. Napríklad že si ministerstvo prenajme časť našich ľudí a bude ich platiť na dohodnutej báze.

Reakcia ministerstva?

Na to, aby sme koncepčne zmenili fungovanie Slovensko IT, neprišla žiadna. Naše návrhy iba vzali na vedomie.

Mali ste aj záväzky po lehote splatnosti?

Keď sa blížila taká situácia – stalo sa to asi dvakrát –, tak sme sa s dodávateľmi vopred dohodli na predĺžení lehoty splatnosti. Išlo o pár dní, dodávatelia s tým nemali problém.

„Naším cieľom je, aby pre štát pracovali tí najlepší. Aby pracovať pre štát bolo cťou,“povedala vicepremiérka Remišová, keď Slovensko IT vznikalo. Darilo sa to?

Nám sa napriek všetkému podarilo v Košiciach vyskladať silný tím šikovných ľudí. Aplikácie, ktoré sme robili, mali veľmi dobré hodnotenia. Aj celkovo sme zmenili prístup, ako štát pristupuje k IT produktom.

V čom ste ho zmenili?

Zaviedli sme agilný vývoj. Začali sme robiť prieskumy v zmysle používateľskej skúsenosti. Teda pred tým, než sme navrhli, čo a ako má fungovať, skúmali sme na rôznych cieľových skupinách, čo občan alebo podnikateľ očakáva, aby sme mu čo najviac vyšli v ústrety produktmi. Až na základe toho sme robili návrhy. Výsledkom je hodnotenie našich aplikácií – či už GreenPass, alebo Slovensko v mobile. GreenPass je historicky najúspešnejšia aplikácia štátu. Má 3,6 milióna stiahnutí a hodnotenie nad 4,5. To sú veľmi dobré čísla.

Aký ste mali vzťah s Veronikou Remišovou? Ako často ste prichádzali do kontaktu?

Na valných zhromaždeniach, na tlačových besedách alebo keď prišla do Košíc a mala stretnutie so zamestnancami. Inak som s ňou viac-menej nekomunikoval. Náš vzťah som vnímal profesionálne. Keď som mal požiadavky, tak som ich tlmočil.

Nehralo tam rolu aj to, že vás vnímala ako človeka Mareka Antala, svojho bývalého štátneho tajomníka, ktorý od nej minulý rok odišiel po ostrej výmene názorov?

Podľa mňa to určite naštrbilo dôveru medzi nami. Musím však povedať aj to, že po jeho odchode z ministerstva i z našej spoločnosti som zo strany pani ministerky nepociťoval výraznejšiu zmenu komunikácie.

Napriek tomu sa udiali veci, ktoré považujete za nepochopiteľné. Napríklad už v máji akcionár zriadil rezervný fond, o ktorý ste žiadali, ale dozvedeli ste sa o tom až v septembri. Pritom fond vznikol, aby finančne stabilizoval firmu, ktorú riadite. A akcionárom je ministerstvo na čele s Veronikou Remišovou. To nevyzerá na štandardnú komunikáciu.

Toto ma negatívne prekvapilo. Takú dôležitú informáciu sme dostali s takým značným oneskorením, navyše v situácii, keď firma bola v zlej finančnej kondícii. Pritom aj v listoch sme sa explicitne pýtali, v akom stave je príprava toho fondu. Akcionár na to neodpovedal.

Aká motivácia za tým môže byť? Nepôsobí to ako nešikovnosť komunikácie, keďže ste sa predtým v listoch vyložene na to pýtali.

Považujem to za neprofesionálny krok. Aj keby bola naštrbená dôvera medzi akcionárom a predstavenstvom, to nebráni normálnej komunikácii a ani dohode na ukončení spolupráce. Veď akcionár má vždy plné právo predstavenstvo vymeniť. Keď sa na to logicky pozriem, nerozumiem, čo takýmto postupom akcionár získal. Veď to v prvom rade negatívne ovplyvňovalo jeho firmu.

Podobne neprofesionálny sa vám javil aj príchod nového člena predstavenstva Jozefa Graňačku v auguste tohto roku. Prečo?

Predstavte si, že vám ako predsedovi predstavenstva a generálnemu riaditeľovi firmy ministerstvo nanominuje nového člena predstavenstva bez vášho vedomia a bez toho, aby to s vami konzultovalo. Člena, ktorý má robiť finančného riaditeľa. Ako takému človeku môžete naplno dôverovať? Ja som si vždy zakladal na tom, že môj core manažérsky tím tvorili ľudia, ktorým som dôveroval a mohol sa na nich spoľahnúť.

Ako spätne hodnotíte nápad založiť štátnu IT spoločnosť?

Stále verím, že projekt má zmysel. Produkty, ktoré občan využíva, majú veľký priestor na zlepšenie. A práve štátna akciovka môže strategické IT produkty držať pod sebou a robiť z nich čoraz príjemnejšie aplikácie pre používateľov. Je však extrémne dôležité, aby sa určila jasná vízia, čo má štátna firma robiť, a aby sa tomu prispôsobilo jej financovanie.

Nebolo by jednoduchšie a lacnejšie všetku prácu, ktorú robí Slovensko IT, vysúťažiť v súkromnom sektore?

Pred dvoma rokmi, keď sme začínali, štát nebol schopný ani len dobre zadávať IT zákazky. To hralo do karát dodávateľom. Mali väčší priestor ponúkať svoje produkty a ich funkcionality tak, že štát akceptoval aj to, čo nepotreboval. Práve štátna IT firma dokáže so svojimi odborníkmi presne zadefinovať očakávania od dodávateľov a tým vybalansovať vzťah medzi štátom a súkromnými dodávateľmi. Čo sa týka funkčnosti, firma je stopercentne pripravená na to, aby v rámci svojich kapacít dodávala štátu, čo potrebuje. A dokáže to urobiť kvalitne a za rozumné peniaze.

Do spoločnosti Slovensko IT ste prichádzali ako výkonný riaditeľ Košice IT Valley. Kam sa chystáte teraz?

Popozerám sa po možnostiach, ktoré sú v IT sektore v rámci Košíc, a potom sa rozhodnem, čo ďalej. Je ich viacero.

FOTO – TASR