Ako deti naučiť šetriť?
Odborníci na financie a vzdelávanie odporúčajú, ako u detí budovať zdravý vzťah k peniazom – aby sa naučili si ich vážiť, ale na druhej strane na nich príliš nelipnúť
Vakom veku je dobré prvýkrát deti zoznámiť s peniazmi? Ako dosiahnuť, aby peniaze nerozhadzovali, ale aby ani neboli lakomé?
Martin Šuster člen rozpočtovej rady
Deti môžu používať peniaze od momentu, keď vedia počítať. Hneď ako dieťa vie počítať, môže si uvedomovať hodnotu vecí, tovarov aj služieb a zvyknúť si na hodnotu peňazí. Naučí sa napríklad, že za jedno euro môže byť jedna čokoláda alebo dva banány. Postupne sa deti naučia aj tvoriť si rozpočet. Deti majú kratší časový horizont, na ktorý dokážu plánovať – preto sme napríklad menším deťom u nás zvykli dávať vreckové na týždeň, a keď boli väčšie, začali ho dostávať mesačne. Postupne sa naučia, že je dobré si svoj rozpočet rozdeliť, neminúť všetko prvý deň. Tiež sa len na vlastnej skúsenosti naučia, aká forma peňazí je pre ich plánovanie výhodnejšia. Z mojich dvoch detí sa jednému lepšie robí rozpočet v hotovosti a druhému na účte. Prvému vyhovuje, keď vidí, koľko má fyzicky bankoviek či mincí a ako mu z nich ubúda. Keby mal peniaze na účte, rýchlejšie ich pomíňa jednoduchým priložením karty. Druhému sa lepšie plánuje s účtom a, naopak, hotovostné peniaze sa mu „prihovárajú“a „šepkajú mu, že si má niečo chutné kúpiť“. Nemyslím, že by deti mali šetriť – určite nie z vreckového. Môžu si odkladať na niečo konkrétne, na bicykel, mobil, počítač či stužkovú. Nemali by si však šetriť na horšie časy ani na dôchodok – to sa naučia až ako dospelí. Nemyslím si ani to, že by sa deti mali s vreckovým deliť. Ešte nezarábajú a nemôžeme od nich čakať nejakú charitu.
Viliam Kratochvíl odborný garant programu FinQ, didaktik dejepisu
Zoznamovanie s peniazmi u detí zvyčajne neprebieha plánovito, deti sú bežnými účastníkmi rodičovských nákupov. Dôležité je, aby rodič dokázal vhodne reagovať na detské otázky, ktoré sa v takýchto situáciách objavujú – podstatné je, aby sám bol príkladom kompetentného spotrebiteľa, človeka s rozvinutou finančnou kultúrou. Detské otázniky sú teda prvým dôležitým indikátorom obdobia, keď by sme ako rodičia či učitelia mali začať s kultiváciou detského záujmu a vzťahu vedomia o svete financií. Psychologické výskumy naznačujú, že je výchovne nepriaznivé, ak dovolíme deťom myslieť si, že nezodpovedajú za svoje rozhodnutia, pretože zodpovednosť prevzala nejaká autorita. Ukazuje sa, že takéto situácie vedú k ustáleniu takéhoto nezodpovedného rozhodovania sa do podoby životného štandardu. Jednou z ciest k inteligentným rozhodnutiam detí v oblasti financií je poskytovať im rozhodovacie príležitosti – skutočné v prítomnom živote i modelové, napríklad v podobe kognitívne pestrých simulačných hier alebo hier na sociálne roly. Neprimerané lipnutie na peniazoch či neuvážené míňanie sú dva extrémne prejavy jedného problému: slabej spôsobilosti rozpoznať hodnoty, ktoré financie reprezentujú. Stať sa kompetentným v tejto sfére nie je jednoduché ani rýchle. Rodičom má aj v tejto rovine výchovy detí pomáhať škola. Konkrétne tak, že do výučby systematicky zaradí aktivity prehlbujúce ekonomicko-sociálne vedomie žiačok a žiakov – od plánovania po realizáciu finančne podmienených rozhodnutí. Jednorazové či nárazové vzdelávacie akcie zvyčajne nemajú dlhodobý efekt.
Agáta Lešková lektorka projektu NBS 5peňazí z Kremnice
Je vhodné deti zoznamovať s peniazmi hneď, ako dokážu vnímať súvislosti. Napríklad za peniaze kúpime rožtek, zaplatíme nákup. Samozrejme, dieťaťu by sme sa mali prihovárať rečou jeho vekovej kategórie tak, aby tomu dokázalo porozumieť. Aktivity smerujeme k základným pravidlám rozumného domáceho hospodárenia. Napríklad peniaze, ktoré dieťa dostane, treba rozdeliť na tie, ktoré si odloží, a za zvyšok si môže kúpiť niečo, čo potrebuje alebo ho poteší. Z odkladaných peňazí si môže nasporiť na niečo, po čom dlhšie túži. To, o čom deti snívajú, môže byť aj spoločný cieľ pre celú rodinu, napríklad výlet na bicykloch, šetria si na bicykel, prilbu atď. A tak ich učíme nemyslieť iba izolovane na svoj cieľ, ale na cieľ celej rodiny. Ďalším príkladom môže byť, keď spoločne prirodzene rozoberáme – napríklad počas nákupu potravín – , prečo a ako sa rozhodujeme, čo kúpime, čo zasa nie, na základe viacerých kritérií: priority rodiny v danom období, rôzne potreby, cena a podobne. Hodnotu peňazí si deti viac vedia uvedomiť, ak sú vedené, aby si niekedy za vlastné peniaze kúpili niečo, po čom túžia. Ideálne je, ak sa rodičia so svojimi deťmi o peniazoch a hospodárení rozprávajú rovnako prirodzene a veku primerane ako o ostatných témach týkajúcich sa rodiny. Netreba, aby ich z tejto témy vylučovali alebo ich chránili. Rodičia sú svojim deťom vzorom v správaní, a teda aj v narábaní s peniazmi. Rodičia môžu s deťmi komunikovať o dôležitosti sporenia, s menšími deťmi odkladať do pokladničky. Pripomínať a aj nechať vyskúšať, že nie je v poriadku, ak všetko, čo dostanem, hneď aj miniem. Po určitom období skontrolovať úspory a použiť ich na pekný cieľ. Rozumné hospodárenie nemusí byť vždy len o peniazoch. Súčasťou je rozvíjanie hodnôt súvisiacich s dávaním a prijímaním. Štedrosti pomáha príklad rodičov a jednoduchá účasť detí na pomoci iným. Okrem finančnej pomoci ľuďom v núdzi je dôležitý napríklad aj čas venovaný na upečenie koláča či nákup učebných pomôcok pre deti. Deti totiž do veľkej miery vnímajú aj emócie, ktoré vo vzťahu k peniazom v rodine dominujú. Ak dominujú negatívne emócie, v dieťati sa môže vytvoriť strach či nezáujem. Naopak, ak je komunikácia na tému peniaze v rodine pokojná a primeraná veku dieťaťa, dieťa si osvojí zdravý vzťah k peniazom.
Miroslava Kumančíková psychologička, lektorka kurzov Rešpektovať a byť rešpektovaný
Deti sa zoznamujú s peniazmi tým, že sú súčasťou
Dôležité je zo začiatku sa s deťmi rozprávať, na čo by vreckové chceli použiť, aby dieťa malo pocit, že sa rodičia zaujímajú o jeho výdavky.
Tomáš Mikulovský učiteľ
Hospodáriť s peniazmi sa dá najlepšie trénovať, ak má dieťa vreckové, ktoré má charakter nepodmieneného príjmu. Nie je teda za niečo – za domáce práce, za známky. Pravidelný príjem dieťaťu umožňuje skúšať rôzne stratégie a zažívať ich dôsledky.
Miroslava Kumančíková psychologička
bežného života rodiny. Najskôr už pri nakupovaní, takže už od škôlkarského veku. Nepotrebujeme vymýšľať špeciálne aktivity, ale môžeme to komentovať – „toto si kúpime, pretože… toto nie, pretože… toto kúpime pre ostatných… na toto musíme našetriť…“Starším deťom môžeme priblížiť náš rozpočet, nemusí to byť detailne, ale rádovo – čo všetko človek platí, ako sa plánuje rodinný rozpočet. Môžu skúšať odhadnúť cenu nákupu, ktorý máme v košíku. Dospievajúce deti môžu mať vlastný účet, platobnú kartu, prípadne aj nejakú formu sporenia. Hospodáriť s peniazmi sa dá najlepšie trénovať, ak má dieťa vreckové. Toto vreckové však má charakter nepodmieneného príjmu. Nie je teda za niečo – za domáce práce, za známky, za dobré správanie. Pravidelný príjem dieťaťu umožňuje skúšať rôzne stratégie a zažívať ich dôsledky. Z času na čas sa o tom porozprávame: Ako s vreckovým narába? Minie ho hneď ? Koľko to trvá našetriť si? Môžeme aj porovnať rôzne stratégie súrodencov. Komunikujeme aj to, že vreckové nie je len na drobný nadštandard, ktorý si dieťa chce dopriať, ale aj na darčeky pre ostatných a na nápravu škody. Tým sa dieťa učí zodpovednosti: ak niečo stratí alebo poškodí, podieľa sa na úhrade novej veci. Štedrosti sa deti učia opakovaním príkladu od dospelého. Ak sa my ideme podeliť, tak to dieťaťu komentujeme: „Vidím, že by si chcel ešte kúsok koláča. Ja mám ešte tento, chcela som si ho dať, ale podelím sa s tebou, lebo viem, že ťa to poteší.“
Danica Lacová riaditeľ ka FinQ centra
Deti sa s peniazmi prirodzene stretávajú od raného veku. Peniaze ako také sú súčasťou každodenného života, preto je vhodné už v domácom prostredí deti zapájať do týchto tém. Deti sa môžu prostredníctvom rôznych hier, ale aj konkrétnymi aktivitami, ako je napríklad reálne nakupovanie, s rodičmi postupne pripravovať na plánované hospodárenie s financiami a zodpovedné rozhodovanie a správanie. Nadmerné plytvanie alebo, naopak, prehnaná chamtivosť súvisia aj s hodnotovým nastavením dieťaťa. Tu okrem rodičov by, samozrejme, vhodnými aktivitami mala pomáhať aj škola.
Tomáš Mikulovský učiteľ, autor youtubových náučných videí MaTYkar
Začal by som v skorom veku, vziať deti na nákup a vysvetliť im, že pri pokladnici musíme za všetko, čo sme si vložili do košíka, zaplatiť. Je nutné ísť deťom príkladom, nezabudnúť si vziať košík, keďže deti často napodobňujú svoje vzory a robia to čo ich rodičia. Odporúčal by som prostredníctvom rozumne nastaveného vreckového s deťmi viesť dialóg, na čo by chceli peniaze použiť, ako by si mali svoje vreckové rozdeliť na celé obdobie. Vhodným príkladom je aj dať deťom menšiu sumu (napríklad 5 eur), aby samy v obchode zvážili, čo si môžu/ nemôžu kúpiť, koľko bude stáť nákup, prípadne koľko im pokladníčka vráti. Nebál by som sa dieťaťu odporučiť, aby si pozrelo cenovky v obchode, pomocou mobilného telefónu si overilo, koľko eur bude stáť jeho nákup. Rodič môže dieťa pri ,,jeho prvom nákupe“sprevádzať a pomôcť mu. Pri tejto otázke hrajú veľkú úlohu rodičia, prípadne starší súrodenci. Dieťa často robí to čo aj jeho rodičia, to znamená, že ak bude vidieť dobrý príklad vo svojich rodičoch a starších súrodencoch, bude sa ich snažiť napodobniť. Ak uvidí, že otec/mama nerozhadzujú peniaze, rozprávajú sa o tom, čo a za koľko chcú kúpiť, dieťa to bude vnímať pozitívne. Ak sa starší súrodenec podelí s mladším, dieťa to bude brať ako prirodzenú súčasť života, že deliť sa je správne.
Kedy dať deťom prvé vreckové? V akej výške?
Martin Šuster člen rozpočtovej rady
Vreckové by som deťom začal dávať od momentu, ako začnú chodiť samy do/zo školy – keď majú príležitosť samy hospodáriť. Ak rodičia rozvážajú do školy aj skoro dospelé deti, tak nech je to 7 rokov. Výška závisí od možností rodičov a aj schopností detí. U menších detí to môže byť od eura týždenne, u väčších detí desať či niekoľko desiatok eur mesačne. Tiež závisí od toho, či od dieťaťa očakávame, že si z vreckového zaplatí aj telefón, mestskú dopravu, kino alebo inú zábavu – v tom prípade by malo byť vreckové o niečo štedrejšie.
Agáta Lešková lektorka projektu NBS 5peňazí z Kremnice
Ideálny vek na prvé vreckové je okolo 6. roku dieťaťa, keď začína školskú dochádzku. Stáva sa v mnohom zodpovednejšie a vlastné vreckové ho utvrdzuje v zodpovednosti za spravovanie svojich peňazí. Pre mladšie deti je lepšie častejšie vyplácanie vreckového a menšie sumy, podľa možností rodiny. Pre túto vekovú kategóriu môžu byť aj 2 až 3 eurá veľký majetok. Postupne, podľa stúpajúcich nárokov detí 2. stupňa, sa môže vreckové zvyšovať. Ak si deti svoje peniaze dokážu lepšie spravovať, stačí vyplácať aj dvakrát do mesiaca, u starších dokonca raz mesačne. Výška vreckového pre dieťa závisí od možností rodiny. Nemusí to byť nevyhnutne veľká suma, dôležité je, aby mali deti priestor na vytvorenie správnych návykov v bezpečnom prostredí svojej rodiny. U starších detí je vhodné sporiť napríklad na sporiacom účte dieťaťa. Je tu opäť veľmi motivujúci moment prenesenej zodpovednosti za peniaze na vlastnom účte. Spolu s rodičmi môžu deti sledovať a určiť si cieľ, na ktorý našetrené peniaze použijú.
Miroslava Kumančíková psychologička, lektorka kurzov Rešpektovať a byť rešpektovaný
Deti môžu dostávať vreckové od chvíle, keď vedia aspoň trochu počítať. Niektoré už to vedia v štyroch rokoch, deti v prvej triede sa to naučia všetky. Výška vreckového závisí od veku a rozpočtu rodiny, v každom prípade by však mala byť taká, aby dieťa na drahšie veci muselo šetriť. Začíname preto so symbolickými čiastkami. Ďalej potrebujem zaviesť pravidlá na to, ako sa narába s inými príjmami. Deti často dostávajú rôzne čiastky pri príležitostiach narodenín a sviatkov. Môžeme stanoviť hranicu, od ktorej čiastky konzultujú s rodičmi, na čo minú takto získané peniaze. Ak je impulzívnosť detí väčšia, napríklad hneď ako dostanú peniaze, chcú ich minúť na prvú vec, ktorá sa im zapáči, môžeme zaviesť pravidlo, že počkáme týždeň a o týždeň sa pôjdeme pozrieť, či dieťa stále po tom tak veľmi túži.
Viliam Kratochvíl odborný garant programu FinQ, didaktik dejepisu
Ani pri tejto otázke nemôžeme obísť sféru hodnôt, s ktorými dieťa prichádza do kontaktu prakticky od okamihu, keď prvýkrát zistí, že mu niečo náleží či niečo vlastní.
Vreckové iba tak, bez vynaloženého úsilia, hoci aj skromného, nie je v zhode s tým, akú úlohu v našich životoch financie zohrávajú – sú primárne odmenou za vykonanú prácu. V zásade by vreckové malo byť naviazané na užitočné činnosti, ktoré vie dieťa uskutočniť, povedzme účasťou na starostlivosti o domov, ktorý zdieľa so svojimi blízkymi. Takéto hodnotové ukotvenie vreckového vytvára predpoklady na rozvinutie citlivosti voči korupčnému správaniu, voči nespravodlivosti v oblasti odmeňovania a podobne. Pravdaže, výška vreckového sa významne odvíja od ekonomických možností rodiny dieťaťa. Čas, kedy dieťaťu zveriť financie v podobe pravidelného príjmu, je podmienený kvalitou jeho finančnej kultúry, t. j. schopností a spôsobilosti správne sa rozhodovať o tom, ako financie vhodne získať a ako ich rozumne zhodnotiť. Všeobecná odpoveď o tom, kedy rodičovsky zaviesť vreckové, zrejme neexistuje, pretože niektoré deti dokážu o peniazoch sofistikovane uvažovať už na prvom stupni základnej školy a iné to elementárne nedokážu ani na začiatku stredoškolského štúdia.
Danica Lacová riaditeľka FinQ centra
Vreckové je individuálna a citlivá téma. Niektorí rodičia to s ním môžu preháňať, iní ho deťom nedávajú vôbec. Vreckové môže dieťa veľa naučiť. Musí si dobre premyslieť, na čo ho použije. Nenásilne vedie dieťa k zodpovednosti za svoje konanie, vedie ku kontextovému uvažovaniu, učí mladých ľudí hospodáriť, ale aj urobiť radosť iným. V tomto smere sú dôležité postoje rodičov, aby si našli čas, diskutovali s deťmi, nielen o vreckovom. Aby ich postupne zapájali do hospodárenia rodiny.
Tomáš Mikulovský učiteľ, autor youtubových náučných videí MaTYkar
Závisí od jednotlivého dieťaťa, od rodičov. Podľa môjho názoru neexistuje určitá veková hranica, kedy dať deťom prvé vreckové, keďže každé dieťa je individuálne. Niektoré môže mať zodpovedný vzťah k peniazom už v 10 – 12 rokoch, iné ho získa až v 13 – 15 rokoch. Dôležité je zo začiatku sa s deťmi rozprávať, na čo by vreckové chceli použiť, aby dieťa malo pocit, že sa rodičia zaujímajú o jeho výdavky. Ak by neboli zodpovedné, bolo by vhodné s dieťaťom prediskutovať, či si myslí, že vec, za ktorú minul peniaze, je správna alebo nie. Výška vreckového je rôzna, závisí aj od finančnej situácie rodín, no určite by som začal s menšími sumami, napríklad 10 eur na týždeň.